Vojenský klub (Plovdiv)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vojenský klub
(Военен клуб)
kultúrne stredisko
pohľad k budove vojenského klubu z juhovýchodu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Súradnice 42°08′28.6″S 24°44′57.4″V / 42,141278°S 24,749278°V / 42.141278; 24.749278
Autor Nikola Lazarov
Štýl klasicizmus,
moderna
Vznik 1908
Výstavba 1906 – 1908
Pre verejnosť verejnosti prístupný
kultúrne centrum
Stav rekonštruovaný
Wikimedia Commons: Military club, Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vojenský klub (bulh. Военен клубVoenen klub) je klubová budova zo začiatku 20. storočia, nachádzajúca sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Budova leží v centrálnej časti mesta Plovdiv[1][4][4][6] medzi juhovýchodným rohom parku Car Simeonova gradina (bulh. Цар Симеонова градина)[1] a ulicou Ivan Vazov (bulh. улица „Иван Вазов“).[1][4][6]

Dejiny a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhodnutie o výstavbe budovy vojenského klubu padlo na zasadnutí miestneho zastupiteľstva pod vedením vtedajšieho starostu Christa G. Danova 25. marca 1898.[2] Ako miesto bola vybraná lokalita v juhovýchodnom rohu parku Car Simeonova gradina na začiatku vtedajšej ulice Stancionna (bulh. улица „Станционна“). Vojenským predstaviteľom v meste sa toto miesto nepozdávalo, lebo sa nachádzalo pomerne ďaleko od vtedajšieho kultúrneho centra mesta (ktorým bolo námestie pri mešite Džumaja) a zrejme toto bolo dôvodom, prečo sa s výstavbou začalo až o niekoľko rokov neskôr.[6] Samotná výstavba budovy prebiehala v rokoch 19061908,[1][2][4] pričom bola dokončená ku koncu roku 1908.[2] Oficiálne otvorenie prebehlo v noci z 31. decembra 1908 na 1. január 1909 a malo podobu novoročného[1][2][4][5] dôstojníckeho a občianskeho[2] plesu.[1][2][4]

18. januára[6] 1927 budovu zachvátil požiar, ktorý vážne poškodil predovšetkým strechu a v auguste toho istého roku sa začalo s opravami.[2][6] Táto reštaurácia prebiehala pod vedením architekta Christa Peeva.[6] Vzápätí po ich ukončení[2] však budova bola vážne poškodená v dôsledku Čirpanského zemetrasenia[1][2][3][6], ktoré sa udialo počas veľkonočných sviatkov 18. apríla 1928,[1][2][3][6] pričom hlavná sála bola úplne zničená.[1][2] Budova vojenského klubu bola jednou z najviac poškodených budov v meste.[6] Rekonštrukcia následne prebiehala v roku 1929,[1] pričom začala na jar.[6] Financovanie tejto opravy prebehlo pod záštitou špeciálneho tzv. Riaditeľstva pre pomoc pre postihnutých a pre obnovu poničení po zemetrasení (bulh. Дирекция за подпомагане на пострадалите и възстановяване на разрушенията от земетресениетоDirekcija za podpomagane na postradalite i văzstanoviavane na razrušenijata ot zemetresenieto).[2][7] Celková suma potrebná na rekonštrukciu dosiahla hodnoty 4 730 981 vtedajších bulharských levov.[6] V 70. rokoch 20. storočia miestne zastupiteľstvo plánovalo budovu zbúrať, nakoniec k tomu však nedošlo.[6]

Budova sa od otvorenia už od otvorenia využívala, okrem svojho pôvodnej funkcie vojenského klubu, aj na množstvá rôznych občianskych kultúrnych aktivít a v budove sa pravidelne konali divadelné predstavenia, koncerty, večierky a plesy.[1][4][5] Okrem kultúrnych akcií sa budova v minulosti využívala aj ako miesto, kde sa konali verejné súdne procesy.[5] Klub funguje ako významná kultúrna inštitúcia aj v súčasnosti. V budove sa konajú rôzne akcie a iniciatívy predovšetkým pre vojakov, ale aj civilných zamestnancov bulharského Ministerstva obrany medzi, ktoré patria rôzne posedenia, konferencie, fóra, historické besedy, literárne čítania a semináre. Konajú sa tam však aj iné akcie (dostupné často aj širokej verejnosti) ako festivaly, projekcie a rôzne iné druhy kultúrnych vystúpení. Vojenský klub je zároveň aj sídlom mnohých záujmových tvorivých krúžkov (napr. spev, hra na piano, folklórny krúžok, športové tance, balet, moderný balet a iné). Pri vojenskom klube funguje aj sociálna kuchyňa, ktorá pripravuje teplé obedy pre bulharských vojnových veteránov, vojnových invalidov, penzistov bulharskej armády, ale aj pre civilných občanov, ktorí sa zúčastnili misií, ktoré prebiehali pod záštitou bulharskej armády v zahraničí.[4]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Autorom projektu budovy je sofijský architekt Nikola Lazarov,[1][2][5] ktorý absolvoval štúdiá architektúry v Paríži a je autorom viacerých budov vojenských klubov v Bulharsku.[2] Vojenský klub bol postavený ako dvojposchodová stavba[1] v klasicistickom slohu s prvkami moderny.[5] V pôvodnom vzhľade bolo predné priečelie budovy bohato zdobené a po stranách zakončené dvomi kupolovitými vežami.[1][2] Pri rekonštrukcii po Čirpanskom zemetrasení boli vynovené len časti budovy, ktoré zostali stáť. Veľká časť prednej fasády vrátane ozdobných kupolovitých veží bola zemetrasením zničená. Nad pôvodnými dvomi poschodiami – klubovým a administratívnym – bolo v rámci tejto rekonštrukcie postavené ešte jedno.[1] Rekonštrukcia prebehla podľa projektu architekta Stojka Stojkova.[5]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[6]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Autor stavby, architekt Nikola Lazarov je autorom viacerých vojenských klubov na území Bulharska.[2] Okrem plovdivského vojenského klubu sa jedná napríklad o Centrálny vojenský klub v Sofii, alebo vojenské kluby v mestách Šumen a Sliven.[7]
  • Vôbec prvý vojenský klub na území Plovdivu bol tzv. Dôstojnícky zbor (bulh. Офицерско събраниеOficersko săbranie), ktorý bol otvorený už 29. januára 1885.[1]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 79 – 80. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 11. (po bulharsky)
  3. a b c TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni. A Guide to Millenial Plovdiv. Free Speech International Foundation. 2019. 192 s. ISBN 9786199131213. S. 114. (po anglicky)
  4. a b c d e f g h i militaryclubs.bg
  5. a b c d e f g plovdivcitycard.com
  6. a b c d e f g h i j k l m n vestnikstroitel.bg
  7. a b c armymedia.bg[nefunkčný odkaz]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]