Voľby do Uhorského snemu v období dualizmu
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
V období Rakúsko-uhorského dualizmu, medzi rokmi 1867 až 1918, sa do dolnej komory Uhorského snemu konalo 13 volieb. V roku 1874 bol počet poslancov v sneme stanovený na 413. Poslanci boli volení jednoduchou väčšinou v jednomandátových volebných okrskoch verejným hlasovaním. Voľby do snemu sa vypisovali každé dva až tri roky.
Vedúcou politickou stranou v Uhorsku počas celého dualizmu bola Liberálna strana, aj keď prekonala isté vnútorné zmeny.
Výsledky volieb[upraviť | upraviť zdroj]
1869[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby roku 1869 sa konali medzi 9. a 13. marcom. Hlavným problémom bolo rakúsko-uhorské vyrovnanie a zrod Rakúsko-Uhorska, s ktorým vládna strana. Uhorsko získalo viacej slobôd a autonómiu od Rakúska, ale bolo stále jeho súčasťou. František Jozef I. bol korunovaný za kráľa Uhorska.
Kandidátov do volieb postavili tri strany: Deákova strana, ktorá podporovala vyrovnanie, Strana ľavého stredu, ktorá čiastočne vyrovnanie odmietala, avšak sa postupne s Deákovou stranou zbližovala a Krajná ľavica, formálne stále súčasťou Strany ľavého stredu, ale programovo vyrovnanie odmietala úplne.
| Strana | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| Deákova strana
(Deák Párt) |
235 | 55,95% | vládnuca strana |
| Strana ľavého stredu
(Balközép Párt) |
116 | 27,62% | opozícia |
| Krajná Ľavica
(Szélsőbal) |
40 | 9,52% | opozícia |
| mimostranícki podporovatelia
vlády |
29 | 6,90% | vo vláde |
| Spolu | 420 | 100% | - |
1872[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby sa konali od 12. júna do 9. júla.
| Strana | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| Deákova strana
(Deák Párt) |
245 | 57,38% | vládnuca strana |
| Strana ľavého stredu
(Balközép Párt) |
116 | 27,17% | opozícia |
| Krajinská osemaštyridsiatnická strana
(Országos 1848-as Párt) |
38 | 8,9% | opozícia |
| nezávislí, etnické menšiny | 28 | 6,55% | nezávislý |
| Spolu | 427 | 100% | - |
1875[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby sa konali od 1. júla do 18. augusta. Zlúčením Deákovcov a Strany ľavého stredu vznikla Liberálna strana, ktorá vládla v Uhorsku až do roku 1905. V týchto voľbách získala Liberálna strana najväčší počet mandátov počas svojej existencie, a to 333.
| Strana | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| Liberálna strana | 333 | 80,43% | vládnuca strana |
| Konzervatívna strana
(Konzervatív Párt) |
21 | 5,07% | opozícia |
| Strana nezávislosti
(Függetlenségi Párt) |
36 | 8,70% | opozícia |
| nezávislí, etnické menšiny | 24 | 5,80% | nezávislý |
| Spolu | 414 | 100% | - |
1878[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby sa konali od 5. do 14. augusta. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, aj keď stratila 94 mandátov.
| Strana | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| Liberálna strana | 239 | 57,87% | vládnuca strana |
| Spojená opozícia
(Egyesült Ellenzék) |
75 | 18,16% | opozícia |
| Strana nezávislosti
(Függetlenségi Párt) |
76 | 18,40% | opozícia |
| etnické menšiny | 9 | 2,18% | nezávislý |
| nezávislí | 14 | 3,39% | nezávislý |
| Spolu | 413 | 100% | - |
1881[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby sa konali medzi 24. júnom a 3. júlom. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 235 mandátov, čo je o 4 menej ako v predchádzajúcich voľbách.
| Strana | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| Liberálna strana | 235 | 56,90% | vládnuca strana |
| Umiernená opozícia | 57 | 13,80% | opozícia |
| Strana nezávislosti | 88 | 21,31% | opozícia |
| etnické menšiny | 14 | 3,39% | nezávislý |
| nezávislí | 19 | 4,60% | nezávislý |
| Spolu | 413 | 100% | - |
1884[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby sa konali od 13. do 22. júna. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 234 mandátov, čo je o 1 mandát menej ako v predchádzajúcich voľbách. Ide aj o najnižší volebný výsledok v histórii Liberálnej strany.
Do parlamentu sa po prvý krát dostala Krajinská antisemitská strana, ktorá napriek tomu že fungovala ako opozičná strana, dokázala zabrániť uzákoneniu manželstva kresťanov a židov.
| Strana | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| Liberálna strana | 234 | 56,52% | vládnuca strana |
| Umiernená opozícia
(Mérsékelt Ellenzék) |
64 | 15,46% | opozícia |
| Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana
(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) |
75 | 18,12% | opozícia |
| Krajinská antisemitská strana | 17 | 4,12% | opozícia |
| etnické menšiny | 15 | 3,63% | nezávislý |
| nezávislí | 8 | 1,94% | nezávislý |
| Spolu | 413 | 100% | - |
1887[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby sa konali od 17. júna do 26. júla. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 263 mandátov a polepšila si tak o 29 mandátov.
| Strana | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| Liberálna strana | 263 | 63,68% | vládnuca strana |
| Umiernená opozícia
(Mérsékelt Ellenzék) |
44 | 10,65% | opozícia |
| Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana
(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) |
78 | 18,89% | opozícia |
| Krajinská antisemitská strana | 11 | 2,66% | opozícia |
| národnosti | 9 | 2,18% | nezávislý |
| nezávislí | 8 | 1,94% | nezávislý |
| Spolu | 413 | 100% | - |
1892[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby prebiehali medzi 29. januárom a 3. februárom. Voľby sa skončili víťazstvom Liberálnej strany, v ktorých získali 243 mandátov, čo je o 20 mandátov menej ako v predchádzajúcich voľbách.
V roku 1891 sa Umiernená opozícia sa premenovala na Národnú stranu (Nemzeti Párt).
| Strana | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| Liberálna strana | 243 | 58,84% | vládnuca strana |
| Národná strana
(Nemzeti Párt) |
61 | 14,77% | opozícia |
| Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana
(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) |
86 | 20,82% | opozícia |
| Ugronova stana nezávislosti
(Függetlenségi és 48-as (Ugron) Pártt) |
15 | 3,63% | opozícia |
| nezávislí | 8 | 1,93% | nezávislý |
| Spolu | 413 | 100% | - |
1896[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby sa konali medzi 29. októbrom a 4. novembrom. Liberálna strana mala druhú najvyššiu úspešnosť vo svojej histórii, kedy získala 290 kresiel zo 413 (najväčší počet získaných kresiel bol 333 v roku 1875).
| Strana | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| Liberálna strana | 290 | 70,21% | vládnuca strana |
| Národná strana (Nemzeti Párt) | 33 | 8,23% | opozícia |
| Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana
(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) |
50 | 12,10% | opozícia |
| Katolícka ľudová strana | 18 | 4,36% | opozícia |
| Ugronova stana nezávislosti
(Függetlenségi és 48-as (Ugron) Párt) |
11 | 2,66% | opozícia |
| nezávislí | 10 | 2,42% | nezávislý |
| Rumunská národná strana | 1 | 0,24% | opozícia |
| Spolu | 413 | 100% | - |
1901[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby sa uskutočnia od 2. do 9. októbra. Liberálna strana, získala o 13 kresiel menej ako v roku 1896, získala však o niečo viac ako dvojtretinovú väčšinu.
Vo februári 1900, sa Národná strana (Nemzeti Párt) zlúčila s Liberálnou stranou.
Po prvý raz uspela Slovenská národná strana keď v Uhorskom sneme získala 4 mandáty. Strana viedla kampaň s umiernenejšou rétorikou, ktorá nekritizovala Národnostný zákon a lobovala za všeobecné volebné právo.
| Strana | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| Liberálna strana | 277 | 67,07% | vládnuca strana |
| Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana
(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) |
79 | 19,12% | opozícia |
| Katolícka ľudová strana | 25 | 6,05% | opozícia |
| Ugronova stana nezávislosti
(Függetlenségi és 48-as (Ugron) Párt) |
13 | 3,14% | opozícia |
| nezávislí | 13 | 3,14% | nezávislý |
| Slovenská národná strana | 4 | 0,97% | opozícia |
| Srbská národná strana | 1 | 0,24% | opozícia |
| Demokratická strana | 1 | 0,24% | opozícia |
| Spolu | 413 | 100% | - |
1905[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby v roku 1905 sa konali od 26. januára do 4. februára. Keď sa blížili voľby, spojili sa všetky uhorské politické strany, aby ukončili vládu Liberálnej strany. Vo voľbách nakoniec zvíťazili, keď dostali spolu 232 kresiel, kým Liberálna strana získala len 159. František Jozef I. však výsledok volieb ignoroval a ponechal Štefana Tisu ako predsedu vlády a potom 18. júna ho vystriedal Géza Ferérváry, ktorému však spojené strany opozície vyslovili v parlamente nedôveru, museli sa voľby znova opakovať.
Zo Slovákov boli do snemu zvolení iba Milan Hodža a František Skyčák ako kandidát Ľudovej strany.
| Strana | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana
(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) |
165 | 39,95% | vládnuca strana |
| Liberálna strana | 159 | 38,50% | opozícia |
| Disidenti1 (z Liberálnej strany) | 27 | 6,54% | vládnuca strana |
| Katolícka ľudová strana | 25 | 6,05% | vládnuca strana |
| Nová strana
(Új Párt) |
13 | 3,15% | vládnuca strana |
| nezávislí | 10 | 2,42% | nezávislý |
| Rumunská národná strana | 8 | 1,94% | opozícia |
| Demokratická strana
(Demokrata Párt) |
2 | 0,48% | vládnuca strana |
| Socialisti | 2 | 0,48% | opozícia |
| Srbská národná strana | 1 | 0,24% | opozícia |
| Slovenská národná strana | 1 | 0,24% | opozícia |
| Spolu | 413 | 100% | - |
1: 27 poslancov, ktorí opustili Liberálnu stranu, viedol Gyula Andrássy. Na konci roku 1905 vytvorili stranu s názvom Ústavná strana (Országos Alkotmánypárt).
1906[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby sa konali od 29. apríla do 8. mája. Strany spojenej opozície, ktoré zostali prakticky bez politického protivníka, získali celkovo 87,96% hlasov, v rámci ktorej mala Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana (Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) absolútnu väčšinu (61,26%). Predsedom vlády sa stal Sándor Wekerle a za jeho vlády sa minister školstva Albert Aponi pokúsil úplne pomaďarčiť aj ľudové školstvo. Strana však nedokázala vládnuť efektívne kvôli nezhodám v stranách a aj kvôli kompromisom, ktoré urobila s Františkom Jozefom I.
Slováci zaznamenali v týchto voľbách nebývalí úspech, do snemu boli zvolený siedmi slovenskí poslanci, z toho šiesti boli spoloční kandidáti SNS a SĽS. Zvolení poslanci boli: Pavel Blaho, František Jehlička, Ferdinand Juriga, Martin Kollár, František Skyčák, Milan Hodža a Matej Metod Bella.
| Strana | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana
(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) |
253 | 61,26% | vládnuca strana |
| Krajinská ústavná strana
(Országos Alkotmánypárt) |
71 | 17,19% | vládnuca strana |
| Katolícka ľudová strana | 33 | 7,99% | vládnuca strana |
| Rumunská národná strana | 14 | 3,39% | opozícia |
| Saská strana | 13 | 3,15% | opozícia |
| Slovenská národná strana | 7 | 1,69% | opozícia |
| Srbská národná strana | 4 | 0,97% | opozícia |
| Demokratická strana
(Demokrata Párt) |
3 | 0,72% | vládnuca strana |
| Uhorská sociálno-demokratická strana
(Magyarországi Szociáldemokrata Párt) |
1 | 0,24% | opozícia |
| Roľnícka strana (Parasztpárt) | 1 | 0,24% | opozícia |
| nezávislí | 13 | 3,15% | nezávislý |
| Spolu | 413 | 100% | - |
1910[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby sa konali od 1. do 10. júna. Víťazom volieb sa neočakávane stala Národná strana práce (Nemzeti Munkapárt), ktorá bola priamym nástupcom Liberálnej strany.
Do týchto volieb postavili Slováci len 8 kandidátov, ale z nich zvíťazili iba traja, a to Pavel Blaho, Ferdinand Juriga a Ferdinand Skyčák.
| Strana | Mandáty | Úloha v parlamente | |
|---|---|---|---|
| Počet | Podiel | ||
| Národná strana práce (Nemzeti Munkapárt) | 256 | 61,98% | vládnuca strana |
| Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana
(Függetlenségi és Negyvennyolcas Párt) |
51 | 12,35% | opozícia |
| Justhova strana nezávislosti
Függetlenségi és 48-as (Justh) Párt |
44 | 10,65% | opozícia |
| nestraníci roku '67 | 21 | 5,08% | opozícia |
| nestraníci roku '48 | 12 | 2,91% | opozícia |
| Katolícka ľudová strana | 13 | 3,14% | opozícia |
| Rumunská národná strana | 5 | 1,21% | opozícia |
| Slovenská národná strana | 3 | 0,72% | opozícia |
| Krajinská osemaštyridsiatnická roľnícka strana nezávislosti
(Országos 48-as Függetlenségi Gazdapárt) |
5 | 1,21% | opozícia |
| Demokratická strana
(Demokrata Párt) |
2 | 0,48% | opozícia |
| Krajinská kresťansko-socialistická strana
(Országos Keresztényszocialista Párt) |
1 | 0,24% | opozícia |
| Spolu | 413 | 100% | - |
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Szabó Pál Csaba (szerk): A Magyar állam története 1711-2006 (Bölcsész konzorcium, Budapest, 2006) ISBN 963-9704-08-3 (MEK online) (373-376. o.)
- Magyarország kormányai és az országgyűlési választások (1848-2002) (választás.hu)
- Választások Magyarországon (választás.hu)
- Magyarország történeti kronológiája III. Főszerkesztő: Benda Kálmán. Budapest, 1993
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Magyarországi országgyűlési választások a dualizmus korában na maďarskej Wikipédii.