Si-an Y-20

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z XAC Y-20)
Y-20

Y-20 počas Airshow China 2016
Typstrategické dopravné lietadlo
VýrobcaSkupina leteckého priemyslu Si-an
KonštruktérTchang Čchang-chung
Prvý let26. januára 2013
Zavedený6. júla 2016
Charakterv službe[1]
Hlavný používateľVzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Výroba2013 - súčasnosť
Vyrobených12 (k júlu 2018)[2]

Si-an Y-20 (čín. 运-20 – Jün-20; angl. Xi'an Y-20) je strategické dopravné lietadlo, označované v Číne ako Kchun-pcheng (legendárny vták z čínskej mytológie, ktorý dokáže preletieť tisíce kilometrov). Je vyvinuté čínskou spoločnosťou Si-an (Xi'an Aircraft Industry Group – Skupina leteckého priemyslu Si-an) za účasti ruských, ukrajinských a čínskych konštruktérov. Lietadlo je určené na prepravu ťažkej vojenskej techniky alebo vojakov o počte 140 mužov.

Je to prvé ťažké transportné lietadlo, vyvinuté v Číne. Keďže produkcia amerických C-5 Galaxy alebo ukrajinských An-124 bola ukončená, tak ku dňu svojho zavedenia do služby je Y-20 naväčšie sériovo vyrábané vojenské dopravné lietadlo na svete.

Y-20 by mohlo nahradiť staršie čínske dopravné lietadlá Y-8, ktoré sú nelicencovanými kópiami sovietskeho An-12. Je možné, že tento stroj bude uvoľnený aj na export pre zahraničných záujemcov.

Podľa slov profesora Čen Chunga z čínskej leteckej univerzity by z Y-20 mohli byť v budúcnosti vyvinuté ďalšie verzie, v podobe tankovacích lietadiel, lietadiel rádioelektronického boja alebo lietadliel včasnej výstrahy a riadenia.[3]

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé verejné predstavenie funkčného prototypu Y-20 na leteckej show v roku 2014

Hoci práce na vývoji tohto lietadla začali už v roku 1990, tak program sa stal národnou prioritou čínskej vlády až v roku 2006. Jednalo sa o spoločný vyvoj so spoločnosťou Antonov a je postavený na An-70-600. Y-20 je v podstate väčší, prúdovým motorom poháňaný An-70.[4] Prototyp Y-20 úspešne absolvoval svoj prvý let 26. januára 2013 a tento deň sa stal významným míľnikom čínskeho obranného priemyslu. Čína sa tak stala štvrtou krajinou na svete, hneď po Spojených štátoch, Rusku a Ukrajine, ktorá vyvinula vojenské dopravné prúdové lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou, prevyšujúcou 200 ton. Verejnosti bolo Y-20 prvýkrát predstavené v novembri 2014 na 10. čínskej medzinárodnej leteckej a kozmickej výstave. Do konca roku 2015 bolo vyrobených celkovo 5 funkčných prototypov, ktoré prešli letovými testami. Dňa 6. júla 2016 bolo lietadlo Y-20 zaradené do služby, čím sa čínske letectvo posunulo výrazne vpred v schopnosti projekcie svojej sily kdekoľvek na svete.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Y-20 je dlhé 47 m, vysoké 15 m a kvôli svojim rozmerom je v Číne prezývané "Bucľaté dievča". S cieľom dosiahnuť čo najnižšiu hmotnosť, našli pri konštrukcii draku široké využitie kompozitné materiály. Konštruktéri sa tak pri prázdnom lietadle dostali na hmotnosť 100 000 kg. Y-20 je hornoplošník s rozpätím krídel 45 m. Chvostová konštrukcia má T-konfiguráciu s hore umiestnenými vodorovnými riadiacimi plochami.

Lietadlo je poháňané štyrmi ruskými prúdovými motormi Solovjov D-30KP2. Od roku 2020 by mali byť D-30KP2 nahradené čínskymi motormi WS-20, ktorých vývoj práve prebieha. WS-20 podstupujú letové testy na lietadle Il-76 už od roku 2014 a vďaka nim by sa mala skrátiť vzletová dráha a predĺžiť dolet lietadla.

V súčasnosti doletí lietadlo pri maximálnom zaťažení 4 400 - 4 500 km, pri preprave oddielu výsadkárov by to malo byť až 10 000 km. Užitočné zaťaženie lietadla je 66 ton, čo umožňuje Y-20 prevážať väčšinu veľkých bojových a podporných vozidiel, vrátane tanku Type 99.

Trojčlennú posádku Y-20 tvoria dvaja piloti a inžinier zodpovedný za náklad lietadla. Náklad sa do lietadla vkladá cez veľkú zadnú sklopnú rampu.

Nohy hlavného podvozku pozostávajú zo šiestich kolies, ktoré sú uložené v troch pároch za sebou. Predná podvozková noha má klasickú konštrukciu, tvorenú dvoma kolesami.[5] Y-20 je schopné vzlietnuť a pristávať aj na malých letiskách v horských oblastiach alebo na nespevnených pristávacích plochách.[6] Minimálna dráha, potrebná pre vzlet je 600 - 700 m.[7]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Čína Čína

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády disponovali k 6. júlu 2016 jedným lietadlom Y-20, ktoré bolo priradené k 12. pluku 4. divízie dopravných lietadiel na základni Čchiung-laj (Západné veliteľstvo oblasti bojových operácií).[8] V júli 2018 zábery z komerčného satelitu potvrdzovali, že Čína má minimálne 12 lietadiel Y-20. Informácia o plánovanom počte Y-20 pre Čínu nebola oficiálne zverejnená. Zatiaľ čo v roku 2014 sa hovorilo, že čínske letectvo potrebuje nakúpiť 400 lietadiel, v júni 2016 uverejnil čínsky denník informáciu, že je v pláne nakúpiť až 1000 lietadiel Y-20.[9] Čínsky vojenský analytik však tvrdí, že objednávka na Y-20 nepresiahne 100 kusov a v priebehu nasledujúcich 5 - 10 rokov Čína vyvinie transportné lietadlo 3. generácie.[10]

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 3
  • Kapacita: 140 cestujúcich
  • Dĺžka: 47 m
  • Rozpätie: 45 m
  • Výška: 15 m
  • Plocha krídel: 330 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 100 000 kg
  • Užitočné zaťaženie: 66 000 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 220 000 kg
  • Pohonná jednotka: 4× dvojprúdový motor Solovjov D-30KP2

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 750 - 800 km/h
  • Cestovná rýchlosť: 630 km/h
  • Dostup: 13 000 m
  • Dolet: 4 400 - 4 500 km pri maximálnom zaťažení, 7 800 km pri zaťažení 40 t, 10 000 km+ s výsadkovým oddielom

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]