Xanthorrhoeaceae
| Xanthorrhoeaceae | |
 Xanthorrhoea preissii | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Xanthorrhoeaceae Dumort. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Xanthorrhoeaceae (po slovensky asi živičníkovité) je v starších systémoch čeľaď jednoklíčnolistových rastlín z radu asparágotvaré (Asparagales). V širšom ponímaní (napr. v APG III) je zhodná s tým, čo sa dnes (napr. v APG IV) označuje ako čeľaď asfodelovité (Asphodelaceae) v širšom zmysle, v užšom ponímaní ide o čeľaď zahŕňajúcu iba rod živičník (Xanthorrhoea).
Vymedzenie čeľade[upraviť | upraviť zdroj]
Vymedzenie čeľade sa postupne menilo. Podľa starších taxonomických systémov často obsahovala len jediný rod, živičník (Xanthorrhoea)[1]. V neskoršom systéme APG III z roku 2009 sem boli priradené 2 predtým samostatné čeľade asfodelovité (Aphodelaceae) v užšom zmysle a Hemerocallidaceae.
Podčeľade[upraviť | upraviť zdroj]
Podčeľade čeľade Xanthorrhoeaceae v širšom ponímaní podľa systému APG III[2].
- Hemerocallidoideae Lindley, predtým čeľaď Hemericallidaceae. Asi 19 rodov a 85 druhov, ktoré sú rozšírené rôzne po svete, chýba v Severnej Amerike. Na Slovensku len nepôvodná ľaliovka (Hemerocallis)
- Xanthorrhoeoideae M. W. Chase, Reveal & M. F. Fay s jediným rodom Xanthorrhoea, asi 30 druhov, väčšinou stromy, ktoré sú rozšírené v Austrálii.
- Asphodeloideae Burnett, predtým čeľaď asfodelovité (Asphodelaceae), ktorej vymedzenie sa ale tiež veľmi menilo (tu konkrétne ide o asfodelovité v užšom zmysle). Asi 15 rodov a asi 785 druhov, ktoré sú rozšírené v Európe, Ázii, Austrálii, Afrike, celkom chýba v Severnej aj Jižnej Amerike.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Toto je opis čeľade v širšom ponímaní (čiže zároveň opis súčasnej čeľade asfodelovité v širšom zmysle).
Sú to vytrvalé byliny alebo až netypické stromy, často s podzemkami alebo hľuzami. Sú zastúpené aj výrazné xerofyty a sukulenty, zriedka aj liany. Listy môžu byť nahlučené do prízemných alebo vrcholových ružíc, inokedy nie, zriedkavejšie sú listy redukované a fotosyntetickou funkciu má stonka. Listy sú jednoduché, striedavé, usporiadané najčastejšie špirálne alebo dvojrado, prisadnuté (len vzácne stopkaté), sú ploché, niekedy dužnaté alebo kožovité, alebo oblé až trojhranné, s listovými pošvami. Čepele listov sú celokrajné alebo zubaté, čiarkovité až kopijovité, niekedy šidlovité alebo naopak až vajcovité, žilnatina je súbežná. Sú to rastliny jednodomé s obojpohlavnými kvetmi. Kvety sú v súkvetiach, spravidla v klasoch alebo strapcoch. Kvety sú podopreté listeňmi alebo nie, sú pravidelné alebo zygomorfické. Okvetie je vyvinuté, spravidla 6 okvetných lístkov v 2 lôžkach (3+3), niekedy odlíšený kalich a koruna, okvetné lístky sú voľné alebo zrastené a potom vytvárajú okvetnú rúrku, sú rôznych farieb, niekedy nenápadné a listenovité. Tyčiniek je 6, v 2 lôžkach, spravidla 3+3, vzácne tyčinky 3, niesu zrastené s okvetím ani navzájom či naopak zrastené s okvetím alebo navzájom. Gyneceum je zložené ze 3 plodolistov, je synkarpné, semenník je vrchný. Plodom je väčšinou tobolka, zriedkavejšie bobuľa.
Rozšírenie vo svete[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa širšieho ponímania je známych asi 35 rodov a asi 900 druhov, ktoré sú rozšírené rôzne po svete, chýba napríklad v Severnej Amerike a severnejšej Ázii[2]. Na Slovensku to je len nepôvodná ľaliovka.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ http://delta-intkey.com/angio/www/xanthorr.htm
- ↑ a b http://www.mobot.org/MOBOT/Research/apweb/orders/asparagalesweb.htm#Xanthorrhoeaceae
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žlutokapovité na českej Wikipédii.