Základný blok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nákres základného bloku stanice Mir

Základný blok niekedy nazývaný jednoducho Mir (v ruštine Мир) je prvý vypustený modul kozmickej stanice Mir. Odštartoval 20. februára 1986 z kozmodrómu Bajkonur s nosnou raketou Proton-K.

Základný blok bol obytný a riadiaci modul, prvý modul stanice. Navonok bol podobný svojim predchodcom, staniciam Saľut. Bol dlhý 13,13 m, jeho maximálny priemer bol 4,15 a pri štarte vážil približne 21 ton. Najviditeľnejší rozdiel oproti Saľutom predstavoval guľovitý prechodový úsek s šiestimi uzlami, pričom jedným z nich bol trvalo pripojený k stanici. Tento modul slúžil zároveň ako prechodová komora pre výstup kozmonautov do otvoreného vesmíru. Z modulu vychádzali dve krídla solárnych panelov s celkovým rozpätím 75 m2, ku ktorým sa v roku 1987 pridalo ďalších 22 m2.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukčne sa Základný blok skladal zo 4 častí: prechodového úseku, pracovného úseku, prístrojového úseku a z prechodovej komory. Okrem prístrojového úseku boli všetky časti hermetizované. Prechodový úsek mal dĺžku 2,2 metra. Päť voľných uzlov slúžilo na pripojenie ďalších modulov stanice.

Za prechodovým úsekom sa nachádzal pracovný úsek stanice v tvare valca s guľovými dnami. Dĺžka valcovitej časti bola 7,67 m, spolu s pologuľovitými dnami meral 8,6 m. Priemer valca nadväzujúceho na prechodový úsek bol menší ako priemer valca nachádzajúceho sa za ním, aby bola splnená požiadavka, že zložené solárne panely nebudú presahovať priemer väčšieho valca. Väčší valec s priemerom 4,15 metra predstavoval obytný úsek stanice. V menšom valci sa nachádzal riadiaci pult, dve otočné kreslá a systémy zaisťujúce životné podmienky. V obytnom úseku bol jedálenský stôl, zásoby potravín na dva dni pre dvoch kozmonautov (pred príletom prvej posádky), tréningová dráha, dve kóje pre odpočinok posádky a hygienický kútik. Pre lepšiu orientáciu kozmonautov mali steny odlišné zafarbenie: stena predstravujúca v stave beztiaže dlážku bola tmavozelená a pokrytá kobercom, strop biely a obvodové steny zelené a žlté.

Na povrchu pracovného úseku sa nachádzali antény systému rádiového spojenia, držadlá slúžiace kozmonautom pracujúcim v otvorenom priestore, priezory a slnečné snímače.

Pracovný úsek spájala so zadným pasívnym spojovacím uzlom prechodová komora. Obklopoval ju prístrojový úsek. V ňom sa nachádzali agregáty termoregulačného a spojovacieho systému, palivové nádrže, nádrže s tlakovacím plynom, a motorová sekcia. Súčasťou motorovej sekcie boli dva hlavné motory s ťahom 2,9 kN. Stabilizáciu Miru zabezpečovalo 32 malých motorčekov s ťahom po 137,3 N.

Po štarte mal Základný blok hmotnosť 20 400 kg. Prvá posádka ho navštívila 15. marca 1986.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]