Zápačský potok
| Zápačský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Lučenec |
| Obce | Mučín, Trebeľovce |
| prameň | Mučín a Trebeľovce |
| - poloha | Mokava (vrch) |
| - výška | 328 m |
| - súradnice | 48°15′08″S 19°43′38″V / 48,2521°S 19,7272°V |
| Ústie | Mučínsky potok |
| - poloha | Mučín |
| - výška | 191 m |
| - súradnice | 48°14′29″S 19°42′14″V / 48,2414°S 19,7040°V |
| Dĺžka | 3,2 km |
| Rád toku | IV. |
| Hydrologický identifikátor | 4-24-02-1115 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zápačský potok[1] je potok v regióne Novohrad v obciach Mučín a Trebeľovce v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji. Je ľavostranným prítokom vodného toku Mučínsky potok a má dĺžku 3,2 km. Je vodným tokom IV. rádu.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 328 m n. m. v lesnom extraviláne na obecnej hranici medzi obcami Mučín a Trebeľovce, na západnom svahu vrchu Mokava s 370 m n. m.. Patrí do okresu Lučenec v Banskobystrickom kraji a nachádza sa v geomorfologickom celku Cerová vrchovina a v geomorfologickom podcelku Mučínska vrchovina[2].
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie západným smerom cez lesný extravilán po obecnej hranici medzi obcami Mučín a Trebeľovce až po trojchotárnik s 244 m n. m., ľavým brehom obmýva les Zápač v obci Mučín, v 224 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a pokračuje územím obce Mučín, v 219 m n. m. mení smer na južný a zároveň priberá bezmenný pravostranný prítok, ľavým brehom obmýva cintorín v Mučíne, vteká do intravilánu Mučína a v 191 m n. m. ústi do Mučínskeho potoka ako jeho ľavostranný prítok na území obce Mučín. Vodný tok Mučínsky potok je ďalej prítokom Ipľa. Vodný tok Zápačský potok má jeden bezmenný nevýznamný prítok.[3][4][5]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Vodný tok Zápačský potok na území obcí Mučín a Trebeľovce má pôvod v názve lesa Zápač v obci Mučín s charakteristickým významom miesto ležiace v tieni, pusté, opustené, osamelé miesto. Z toponyma Zápač, rozšírením o formant -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Zápačský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6].
Názov vodného toku Zápačský potok bol štandardizovaný v roku 1992[7]. Najstarší písomný záznam názvu obce Mučín je z roka 1246 v podobe Mwszink a názvu obce Trebeľovce je tiež z roka 1248 v podobe Trebedid. V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Zápačský potok je jedinečným hydronymom (február 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-02-25.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-02-25]
- ↑ Priebeh potoka Zápačský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-02-25].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 96, 178. 079-902-87
- ↑ Geografické názvy okresu Lučenec A25. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-306/1992 z 11.8.1992. 93 s. S. 46, 75, 84. ISBN 80-900509-7-2.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2008, ročník 40, čiastka 1, s. 1 - 5. S 5. Dostupné online [4] [cit. 2022-02-25.]