Začnite s vysťahovaním

Slovenské národné povstanie
	Pred vyhlásením povstania:; Turiec – Ružomberok – Brezno – Liptov – Žilina; Po vyhlásení povstania:; Banská Bystrica – Strečno – Spiš – Trnava, Hlohovec, Sereď – Nitra – Považie – Orava – Kartoffelernte – Obišovce – Prešov – Telgárt – Priekopa – Hermanovce, Zlatá Baňa – Rajecká dolina – Tri Duby – Ostrô – Baťovany – Malužiná – Kraľovany – Prievidza – Piešťany – Nový Dvor – Kremnica, Svätý Kríž nad Hronom – Beskydy – Mlynky, Vondrišel – Čremošné – Jalná; Po prechode na partizánsky spôsob boja:; Vinné – Prašivá, Chabenec – Poľana – Habura – Veľký bok – Čierny Balog – Liptovský Hrádok – Orovnica (Hron) – Partizánska republika

Dátum	29. august 1944
Miesto	Banská Bystrica
Výsledok	Obsadenie Veliteľstva pozemného vojska, vyhlásenie povstania, obsadenie Banskej Bystrice

Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici
	Súčasť Slovenského národného povstania
	; Ján Golian (generál)
Dátum	29. august 1944
Miesto	Banská Bystrica
Výsledok	Obsadenie Veliteľstva pozemného vojska, vyhlásenie povstania, obsadenie Banskej Bystrice
Protivníci
Vojenské ústredie	Veliteľstvo pozemného vojska
Velitelia
pplk. Ján Golian; plk. Mirko Vesel; mjr. Milan Vesel	gen. Jozef Turanec; plk. Viliam Kanák; plk. Ondrej Zverin
	Historický portál

„Začnite s vysťahovaním“ bolo konšpiratívne heslo, ktoré 29. augusta 1944 s platnosťou od 20:00 vydal veliteľ Vojenského ústredia Slovenskej národnej rady pplk. gšt. Ján Golian jednotlivým posádkam zapojeným do prípravy Slovenského národného povstania, čím dal pokyn na začiatok aktívnej obrany proti okupácii územia Slovenska (chápaného ako súčasť Československa) nacistickým Nemeckom.^[1]^[2]^[3]

Predohra

Na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici vzniklo Vojenské ústredie, paralelná odbojová veliteľská štruktúra pripravujúca povstanie. Do činnosti ústredia zasiahli v auguste 1944 aktivity partizánskych organizátorských skupín vyslaných na slovenské územie Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia. Aktivity partizánov smerovali proti nemeckému civilnému obyvateľstvu ako aj proti príslušníkom Hlinkovej gardy a niektorým katolíckym kňazom. Pre zachovanie bezpečnosti dostala slovenská armáda 9. augusta 1944 rozkaz zakročiť proti partizánom. 10. augusta 1944 sa začala rozsiahla protipartizánska akcia v Nízkych Tatrách, ktorú riadil generál Jozef Turanec. Akcia bola neúspešná, partizáni sa včas z týchto priestorov stiahli. Prípadné stretnutia vojakov s partizánmi boli priateľské, vojaci sa pridávali k partizánom, alebo predstierali bezvýsledné prehľadávanie terénu. O deň neskôr slovenská vláda vyhlásila na území Slovenska s platnosťou od 12. augusta stanné právo, ktoré malo zamedziť ďalšie akcie partizánov a ostatných antifašistov. Jeho realizáciu však nemal kto zabezpečiť, pretože nižšie články štátneho aparátu v partizánmi kontrolovaných oblastiach už neboli akcieschopné.

Veliteľ Vojenského ústredia pplk. Ján Golian sa už 13. augusta osobne stretol s veliteľom partizánov Piotrom Alexejevičom Veličkom v byte Vojtecha Roba v Sklabini, kde sa pokúšal usmerniť Velička, aby prihliadal na prípravy povstania a aby predbežne nepodnikal väčšie partizánske akcie. Veličko tento prísľub dal, ale údajne len s platnosťou do 20. augusta 1944. Zástupcovia vojenského odboja partizánom prisľúbili zbrane.^[4]^:81

Dňa 25. augusta 1944 o 2.00 hod, bola do vojenských posádok zaslaná pplk. Golianom tajná inštrukcia o bojovej pohotovosti od 26. septembra 1944, od 20.00 hod.,^[5] nakoľko sa krajinou začala šíriť informácia o možnej okupácii Nemcami. Táto mylná informácia, nakoľko nemecké jednotky sústredené pri hraniciach tzv. Protektorátu Čechy a Morava so Slovenskom boli určené na sovietsko – nemecký front, odštartovala sled udalostí, kedy partizáni začali s obsadzovaním miest a obcí na Liptove, Horehroní a v Turci. 27. augusta sa z iniciatívy banskobystrických komunistov dostavil na štáb Jegorovovej partizánskej brigády na Prašivej Ján Majling s mapou Banskej Bystrice. Nakoľko obsadenie Banskej Bystrice nebolo s Veliteľstvom pozemného vojska dohodnuté, Jegorov poveril Majlinga dohodnúť akciu s VPV a zabezpečiť nákladné autá na prepravu partizánov. Následne začali partizáni schádzať do Hiadeľskej doliny a pripravovať sa. Golian partizánom tlmočil žiadosť o odloženie akcie.

Partizánske aktivity a neschopnosť slovenskej vlády potlačiť ich boli vhodnou zámienkou na vtrhnutie nemeckých vojsk.^{[pozn. 1]} Veľvyslanec Nemecka Hans Elard Ludin požiadal v Berlíne o vojenský zásah. 28. augusta s príchodom nemeckých vojsk vyslovila súhlas aj slovenská vláda. Zároveň došlo k zmene na poste hlavného veliteľa armády, kde na túto pozíciu bol menovaný generál Jozef Turanec a generál Čatloš ostal len ministrom národnej obrany.

Prevrat na Veliteľstve pozemného vojska

28. augusta v reakcii na očakávaný príchod nemeckých vojsk vydal pplk. Golian nasledovné nariadenie:^[7]

„

Vec: Obrana posádok – nariadenie

Začiatok obsadzovania územia Slovenska Nemcami je otázkou už len niekoľkých málo dní, keď nie len hodín. Spôsob prevedenia podľa doterajších skúseností pravdepodobne bude rôznorodý a bude chcieť byť čo najrýchlejším. (Motorizované jednotky, zo vzduchu, transportmi, postupným zosilňovaním miestnych organizácií a pod.).

Preto nariaďujem:

I. Zvýšenú zprav. činnosť a bojovú pohotovosť [vo všetkých] posádkach a na všetkých hraničných prechodoch. O všetkých transportoch, ktoré by smerovali na Slovensko cez štátne hranice, získajte zprávy a nechajte ich ilegálnymi jednotkami (partizánmi) vyhodiť do vzduchu. V prípade prekročenia čiary na západe údolie Váhu, na ostatných svet. stranách štátne hranice, všetky nemecké transporty, ktoré by smerovali do vnútorných oblastí Slovenska, zničte.

...

3. Začiatok obsadzovania bude avizovaný rozhlasom heslom: „Obchodný cestujúci Škrovina má sa ihneď vrátiť do Bratislavy, lebo mu zomrela manželka." Toto heslo je rovnoprávne s „Začnite s vysťahovaním", a preto zariaďte nepretržitý posluch rozhlasu.

4. Na uvedené heslo sa ad 3 začína otvorený boj proti Nemcom, a preto napnite všetky sily, aby ste mali úspech. Všetkých miestnych Nemcov i s rodinami hneď na začiatku internujte v kasárňach. V pripade odporu ich likvidujte.

...

Veliteľ (pplk. J. Golian)

“

Jedným z prvých opatrení gen. Turanca v novej funkcii bolo nariadenie presunu VPV z neistej Banskej Bystrice do bezpečnejšieho Trenčína, čo sa malo stať mimoriadne rýchlo, 1. septembra 1944. Zároveň sa osobne letecky vydal ráno 29. augusta z Trenčianskych Biskupíc na Veliteľstvo pozemného vojska do Banskej Bystrice, keďže do posledných chvíľ nevedel, že sa tam nachádza centrum konšpirácie. Na letisku Tri Duby Turanec presadol do osobného auta, no okolo deviatej auto zastavila nedaleko letiska skupina ozbrojených vojakov. Npor. Hanus na rozkaz pplk. Goliana generála Turanca zatkol a kvôli utajeniu ho previezol na základňu Jegorovovej brigády na Prašivú.^[4]^:191

Nezávisle od gen. Turanca sa do Banskej Bystrice vydali do odboja zapojení dôstojníci Mirko Vesel, Milan Vesel a Miloš Marko.^[4]^:191

V priebehu dňa začali prichádzať do Banskej Bystrice prvé správy o príchode nemeckých jednotiek k Žiline (prvá prestrelka sa udiala na železničnej stanici v Hornom Hričove). Preto 15:15 vydal pplk. Golian stále ešte konšpiratívny rozkaz:^[8] „Nariaďujem okamžitú najprísnejšiu bojovú pohotovosť. Aktivujte ihneď obranu posádok (kruhová obrana), a preto započnite okamžite aj s opevňovacími prácami.“ Nemeckú okupáciu oznámil verejne rozhlasovým prejavom po 19. hodine minister obrany Ferdinand Čatloš.

Na samotnom Veliteľstve pozemného vojska už v priebehu dňa plk. Ondrej Zverin (nezapojený do príprav povstania, verný bratislavskej vláde) zahájil po gen. Turancovi pátranie a spojenca našiel vo veliteľovi brannej výchovy plk. Viliamovi Kanákovi. V budove v budove Veliteľstva pozemného vojska našli niekoľko mladých dôstojníkov, ktorí podľa nich tam nemali čo robiť (oni tam v skutočnosti zaisťovali budovu pre veliteľov povstania). Plukovníci vyhlásili poplach štábnej rote. Po Čatlošovom prejave sa im dokonca podarilo zatknúť dvoch civilistov, ktorých našli v budove veliteľstva: kpt. Jaroslava Krátkeho (styčného dôstojníka londýnskej vlády na Slovensku) a predstaviteľa Slovenskej národnej rady Rudolfa Fraštackého.^[4]^:198 Situáciu zvrátil zásah bratov Veselovcov, ktorí v kritickom večeri prišli k budove veliteľstva a za pomoci vojakov narýchlo zorganizovaných odbojovými dôstojníkmi kpt. Milanom Polákom a Oskarom Lichnerom budovu obsadili. Plk. Kanák bol zatknutý, plk. Zverin postrelený.^{[pozn. 2]} Po obsadení budovy veliteľstva pplk. gšt. Ján Golian vyhlásil heslo „Začnite s vysťahovaním“.^[4]^:191

Začnite s vysťahovaním

Golian tento rozkaz vydal telefonicky.^[10] 30. augusta Golian svoj rozkaz potvrdil aj písomne.^[2] V tento deň po 11:00 zároveň z banskobystrického rozhlasu (známeho ako Slobodný slovenský vysielač) zaznela Proklamácia vojenského revolučného vedenia, ktorú prečítal pplk. Mirko Vesel, a Proklamácia predsedníctva Ústredného národného výboru, ktorú prečítal príslušník občianskeho odboja, bývalý agrárnik Jozef Styk.^[4]^:205 K povstaleckej výzve sa pridala väčšina posádok na strednom, no len v menšej miere na západnom Slovensku a na východnom Slovensku sa Nemcom podarilo spustiť odzbrojovanie Východoslovenskej armády, operáciu Kartoffelernte. Pridali sa aj dobrovoľníci z radov civilného obyvateľstva.^[1]

Obsadenie Banskej Bystrice partizánmi

30. augusta o 02:00 pplk. Ján Golian súhlasil so vstupom partizánov čakajúcich v Hiadeľskej doline do Banskej Bystrice. Následne do mesta vstúpilo 5 operačných skupín partizánov a medzi 04:00 - 10:00 obsadili radvanské kasárne, železničnú stanicu, sídlo nemeckej misie (tá sa medzitým evakuovala), vojenské sklady, banku a väzenie, kde partizáni Sečanského brigády pod velením Petra Kubíka oslobodili vyše tristo väzňov.^[11]^:31 Po vyhlásení branného odporu slovenskej armády 29. augusta sa ďalšie obsadzovane obcí najmä na Horehroní dialo viac-menej symbolicky.

Poznámka

↑ Gottlob Berger, hlavný nemecký veliteľ na Slovensku v čase zahájenia Povstania, do zápisnice pre Národný súd v Bratislave uviedol: „Rozhodujúci bol Ružomberok. Celé Slovensko nebolo dôležité, len Ružomberok. Prečo? Pretože do Ružomberku bola premiestnená celá výroba lafiet z ríše a v Ružomberku bolo uskladnených 962 hotových lafiet. ... Práve preto bola nasadená divízia Tatra hore na severe a detachment Schäfer, aby sa čo možno najrýchlejšie zmocnili Ružomberka a železničnej trate na Kostoľany a aby zároveň odviezli zo Slovenska 60 000 detí.^[6]
↑ Plukovníci Kanák, Zverin a štyria ďaľší nižší dôstojníci, ktorí zachovali vernosť bratislavskej vláde, boli neskôr 12. – 13. októbra 1944 v Ľubietovej zavraždení.^[9]

Referencie

↑ ^a ^b Syrný, Marek; Arpáš, Róbert (2015), „Opozícia, odboj a Slovenské národné povstanie“, in Hradská, Katarína; Kamenec, Ivan, Slovenská republika 1939 – 1945, Slovensko v 20. storočí, zv. 4 (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 378, ISBN 978-80-224-1351-0
↑ ^a ^b Plevza, Viliam, ed. (1984), Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 1. zväzok, Protifašistický odboj a príprava SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 356
↑ Cséfalvay, F.[rantišek] (2013), „GOLIAN, Ján“, in Cséfalvay, František, Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945 (1. vyd.), Bratislava: Vojenský historický ústav, str. 75, ISBN 978-80-89523-27-6
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f JABLONICKÝ, Jozef. Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1990. 355 s. ISBN 80-215-0077-8.
↑ Prečan, Vilém, ed. (1966), „152. 1944, august 25. Banská Bystrica - Pokyny pplk. J. Goliana pre prípad okupácie Slovenska nacistickými jednotkami, určené veliteľom posádok zapojených do prípravy povstania“, Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, str. 319
↑ Prečan, Vilém, ed. (1966), „592. 1947, január 23. Norimberk - Časť zápisnice, ktorú spísal G. Berger na americkom vojenskom súde zástupca obžaloby pri Národnom súde v Bratislave“, Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, str. 1035
↑ Prečan, Vilém, ed. (1966), „166. 1944, august 28. Banská Bystrica - Nariadenie pplk. J. Goliana na ozbrojené vystúpenie proti Nemcom“, Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, str. 344
↑ Prečan, Vilém, ed. (1966), „175. 1944, august 29. 15:15 hod. Banská Bystrica - Fonogram s nariadením bojovej pohotovosti všetkým posádkovým veliteľstvám“, Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, str. 354
↑ LACKO, Martin. Zabudnutá povstalecká vražda. Prípad slovenských dôstojníkov v Ľubietovej 13. októbra 1944. Pamäť národa (Ústav pamäti národa), roč. 2012, čís. 03, s. 3-32. Dostupné online. ISSN 1336-6297.
↑ Letz, Róbert (2012), Slovenské dejiny, V. 1938 – 1945 (1. vyd.), Bratislava: Literárne informačné centrum, str. 292, ISBN 978-80-8119-055-1
↑ PAŽÚROVÁ, Helena. Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2017. 156 s. ISBN 978-80-89514-47-2.

Externé odkazy

„Začnite s vysťahovaním“, Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019 (vyd. 2019-08-25), http://www.vhu.sk/zacnite-s-vystahovanim/, dost. 2019-08-31

[7] Gottlob Berger, hlavný nemecký veliteľ na Slovensku v čase zahájenia Povstania, do zápisnice pre Národný súd v Bratislave uviedol: „Rozhodujúci bol Ružomberok. Celé Slovensko nebolo dôležité, len Ružomberok. Prečo? Pretože do Ružomberku bola premiestnená celá výroba lafiet z ríše a v Ružomberku bolo uskladnených 962 hotových lafiet. ... Práve preto bola nasadená divízia Tatra hore na severe a detachment Schäfer, aby sa čo možno najrýchlejšie zmocnili Ružomberka a železničnej trate na Kostoľany a aby zároveň odviezli zo Slovenska 60 000 detí.^[6]

[11] Plukovníci Kanák, Zverin a štyria ďaľší nižší dôstojníci, ktorí zachovali vernosť bratislavskej vláde, boli neskôr 12. – 13. októbra 1944 v Ľubietovej zavraždení.^[9]

[SyrnyArpas-1] Syrný, Marek; Arpáš, Róbert (2015), „Opozícia, odboj a Slovenské národné povstanie“, in Hradská, Katarína; Kamenec, Ivan, Slovenská republika 1939 – 1945, Slovensko v 20. storočí, zv. 4 (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 378, ISBN 978-80-224-1351-0

[DSNP-2] Plevza, Viliam, ed. (1984), Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 1. zväzok, Protifašistický odboj a príprava SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 356

[3] Cséfalvay, F.[rantišek] (2013), „GOLIAN, Ján“, in Cséfalvay, František, Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945 (1. vyd.), Bratislava: Vojenský historický ústav, str. 75, ISBN 978-80-89523-27-6

[Jablonicky-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f JABLONICKÝ, Jozef. Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1990. 355 s. ISBN 80-215-0077-8.

[Precan-152-5] Prečan, Vilém, ed. (1966), „152. 1944, august 25. Banská Bystrica - Pokyny pplk. J. Goliana pre prípad okupácie Slovenska nacistickými jednotkami, určené veliteľom posádok zapojených do prípravy povstania“, Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, str. 319

[Precan-592-6] Prečan, Vilém, ed. (1966), „592. 1947, január 23. Norimberk - Časť zápisnice, ktorú spísal G. Berger na americkom vojenskom súde zástupca obžaloby pri Národnom súde v Bratislave“, Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, str. 1035

[Precan-166-8] Prečan, Vilém, ed. (1966), „166. 1944, august 28. Banská Bystrica - Nariadenie pplk. J. Goliana na ozbrojené vystúpenie proti Nemcom“, Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, str. 344

[Precan-175-9] Prečan, Vilém, ed. (1966), „175. 1944, august 29. 15:15 hod. Banská Bystrica - Fonogram s nariadením bojovej pohotovosti všetkým posádkovým veliteľstvám“, Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, str. 354

[PN03-2012-10] LACKO, Martin. Zabudnutá povstalecká vražda. Prípad slovenských dôstojníkov v Ľubietovej 13. októbra 1944. Pamäť národa (Ústav pamäti národa), roč. 2012, čís. 03, s. 3-32. Dostupné online. ISSN 1336-6297.

[12] Letz, Róbert (2012), Slovenské dejiny, V. 1938 – 1945 (1. vyd.), Bratislava: Literárne informačné centrum, str. 292, ISBN 978-80-8119-055-1

[Pazurova-13] PAŽÚROVÁ, Helena. Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2017. 156 s. ISBN 978-80-89514-47-2.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[pozn. 1]

[7]

[8]

[pozn. 2]

[10]

[11]

[6]

[9]