Zahraničný obchod Austrálie a Číny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Čína je najväčším obchodným partnerom Austrálie. Dôkazom tohoto tvrdenia sú aj produkty a komodity, s ktorými Čína a Austrália obchoduje. Tieto produkty sa pohybujú ročne v hodnote miliárd dolárov.[1]

Politické a obchodné vzťahy Číny a Austrálie[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťahy medzi Čínou a Austráliou sa začali vyvíjať už v roku 1972. Politické a obchodné vzťahy Číny a Austrálie sa však skutočne rozbehli až po stretnutí austrálskeho premiéra Johna Howarda a čínskeho prezidenta Jiang-Zenmina v novembri 1996.[2] Tieto vzťahy boli neskôr upevnené dokumentom Dohoda o voľnom obchode. [3]

Vzťahy medzi Čínou a Austráliou narážajú aj na mnohé prekážky. Dôvodom sú rozchody názorov v mnohých politických otázkach alebo napríklad mnohé uštipačné narážky a provokácie či zo strany Číny alebo Austrálie. V dnešnej dobe má na medzinárodné vzťahy veľký vplyv aj pandémia Covid-19.[1]

Dohoda o voľnom obchode[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejším aspektom vzťahu Číny a Austrálie je dohoda o voľnom obchode medzi Čínou a Austráliou (ChAFTA). Táto zmluva bola uzavretá 17. 6. 2015. Oficiálne vstúpila do platnosti 20. 12. 2015.[3]

Čína a Austrália nie sú jediné krajiny, ktoré medzi sebou uzavreli takúto dohodu. Podobné dohody má Čína s Novým Zélandom a Austrália s Japonskom a Južnou Kóreou.

Najvýznamnejšie komodity obchodu Austrálie a Číny[upraviť | upraviť zdroj]

Čína je obrovská krajina s veľkými zásobami nerastných surovín. Z tohto dôvodu nemá problém s nedostatkom surových materiálov. Napriek tomu je pre Čínu výhodnejšie mnohé suroviny dovážať zo zahraničia. Tu do hry prichádzajú obchodný partneri Číny. Austrália, ako najväčší obchodný partner, obchoduje s Čínou s mnohými komoditami zahŕňajúcich mnoho sfér priemyslu.[4]

Medzi tieto komodity patria napríklad:[4]

Nerastné suroviny:

  • železná ruda (patrí medzi najväčšie položky obchodu medzi Čínou a Austráliou, v množstve miliónov ton ročne)
  • uhlie (obrovský dopyt zo strany Číny, potrebné pre energetický priemysel, Čína stále využíva uhlie ako hlavný zdroj energie)
  • zlato (nevyhnutné pri výrobe elektroniky)
  • nikel (rovnako ako zlato, nikel je využívaný najmä pri výrobe elektroniky)

Prírodné suroviny:

  • drevo (Čína čelí do určitej miery deforestácii, preto sa spolieha aj na sekundárne zdroje zisku tejto suroviny, ako napríklad zahraničný obchod)
  • bavlna (Čina je jedným z obrov textilného priemyslu)
  • vlna (Austrália patrí medzi najväčších dodávateľov dobytku, oviec a ošípaných)

Potraviny:

  • mäso (najmä hovädzie, jahňacie a bravčové mäso)
  • mliečne produkty (syry, ale aj samotné mlieko)
  • ryby a mnohé ďalšie morské živočíchy

Alkohol:

  • víno

Obmedzenia a zákazy[upraviť | upraviť zdroj]

Vplyvom pandémie Covid-19 a všeobecného napätia, čínska vláda vydala mnohé obmedzenia týkajúce sa obchodu s Austráliou.[5] Austrálsky dodávatelia preto čelili zvyšovaniu cla mnohých produktov, obmedzeniu obchodu s konkrétnymi surovinami alebo v niekoľkých prípadoch aj kompletnému zrušeniu dodávok.[6]

Medzi najpodstatnejšie obmedzenia a zákazy patria napríklad:[6]

  • úplné zastavenie dovozu hovädzieho mäsa od niekoľkých austrálskych dodávateľov
  • prehlásenie o zrušení dodávok austrálskeho dreva z dôvodu prenosu škodcov
  • navýšenie cla pri dovoze austrálskej bavlny o 40%, týkajúce sa tovaru prekračujúceho stanovenú kvótu
  • zvýšenie anti-dumpingového cla na rozmedzie 115% - 216%

Vplyv pandémie Covid-19 na zahraničný obchod Číny a Austrálie[upraviť | upraviť zdroj]

Na zahraničný obchod má vplyv mnoho faktorov, ako napríklad politická situácia krajiny, medzinárodné vzťahy, rôzne obchodné alebo medzivládne dohody a podobne. Jeden s týchto faktorov je aj pandémia Covid-19. Táto pandémia zapríčinila obrovské straty v mnohých sférach ekonomiky a obchodu po celom svete.[7]

Napriek všetkým obmedzeniam, zákazom a dokonca aj pandémii Covid-19, austrálsky zahraničný obchod neutrpel veľké škody. Pri obchode s niektorými produktami sa dokonca hovorí o náraste zisku. Jedným z nich je napríklad železná ruda.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b SURI, Navdeep. Australia-China relations: The great unravelling [online]. ORF, [cit. 2021-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. China-Australia clash: How it started and how it's going [online]. Nikkei Asia, [cit. 2021-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b COMMISSION, Australian Trade. China-Australia Free Trade Agreement (ChAFTA) [online]. www.austrade.gov.au, [cit. 2021-09-04]. Dostupné online. Archivované 2021-06-03 z originálu.
  4. a b Australia’s asymmetrical trade with China offers little room to move [online]. The Strategist, 2020-11-10, [cit. 2021-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. How China’s trade restrictions are affecting the Australian economy | BT [online]. www.bt.com.au, [cit. 2021-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b CHOUDHURY, Saheli Roy. Here's a list of the Australian exports hit by restrictions in China [online]. CNBC, 2020-12-18, [cit. 2021-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. a b Australia winning China trade stoush, export figures reveal [online]. www.abc.net.au, 2021-01-25, [cit. 2021-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)