Ľudovít Schlesinger
| Ľudovít (Ludwig) Schlesinger | |
 nemecký matematik | |
| Narodenie | 1. november 1864 Trnava, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. december 1933 (69 rokov) Giessen, Nemecko |
| Odkazy | |
| Commons |  Ľudovít Schlesinger |
Ľudovít (Ludwig) Schlesinger (* 1. november 1864, Trnava – † 15. december 1933, Giessen, Nemecko) bol nemecký matematik slovenského pôvodu.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v Trnave v židovskej rodine Bernarda Schlesingera a jeho manželky Reginy rodenej Oppenheim.
Svoje vysokoškolské vzdelanie získal v Nemecku, na univerzitách v Heidelbergu (1882 – 1884) a v Berlíne (1884 – 1887), kde získal aj doktorát.
Na berlínskej univerzite začal aj svoju vedeckú a pedagogickú dráhu, v r. 1889 získal titul docenta, o päť rokov neskôr profesora. V r. 1897 krátko pôsobil na univerzite v Bonne, ale ešte v tom istom roku prešiel na univerzitu v Kluži, kde potom pôsobil do r. 1910. Napokon v r. 1911 – 1930 bol profesorom matematiky na univerzite v Giessene, kde prežil aj svoje dôchodcovské roky. Pred nástupom Jura Hronca patril k najvýraznejším vedeckým osobnostiam–matematikom pôvodom zo Slovenska. Na univerzite v Kluži bol Hroncovým učiteľom, neskôr v Giessene jeho „Doktorvater“-om, ktorý mal na vedeckú orientáciu nestora slovenských matematikov určujúci vplyv. Sám bol autorom 6 matematických príručiek a monografií, viacerých skrípt, vyše 80 vedeckých štúdií v renomovaných periodikách a asi troch desiatok matematicko-historických prác.
Venoval sa najmä teórii diferenciálnych rovníc, kde okrem pôvodných čiastkových štúdií je osobitne významná jeho rozsiahla a uznávaná príručka Handbuch der Theorie der linearen Differentialgleichungen (Leipzig 1895, 1897 – 1898). V tejto oblasti nadväzoval na dielo E. Bekeho, C. F. Gaussa, E. Picarda, H. Poincaré, B. Riemanna a predovšetkým na práce svojho profesora, neskôr svokra, nemeckého matematika L. Fuchsa. V tomto smere bol pokračovateľom Fuchsovho a Schlesingerovho diela aj J. Hronec. O vývoji teórie lineárnych rovníc napísal Ľ. Schlesinger aj knižnú prácu (1909) a aktívne sa zapojil do systematického spracovania diela Jánosa a Farkasa Bolyaiovcov, neskôr aj Carla Friedricha Gaussa a Leonharda Eulera vrátane vydávania ich súborného diela. Viaceré jeho matematicko-historické výskumy sa stali východiskom odborných matematických štúdií. Venoval sa aj niektorým problémom teórie funkcií komplexnej premennej. Bol editorom a redaktorom časopisu Journal für die reine und angewandte Mathematik, jedného z najznámejších nemeckých matematických časopisov.
Zomrel 16. decembra 1933 v Giessene.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
- Záznam o narodení v matrike židovskej náboženskej obce záznam číslo 146 - Trnava