Preskočiť na obsah

Škoda Garde

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Škoda Garde
Výrobca AZNP Kvasiny / BAZ Bratislava
Produkcia 1981 – 1983
Krajina pôvodu ČSSR
Predchodca Škoda 110 R
Nasledovník Škoda Rapid
Typ karosérie coupé
Usporiadanie zadný náhon
Motor(y) 742.12X, 1 174 cm³, 40,5kW
Max. rýchlosť 150 km/h
Prevodovka(y) 4-stupňová manuálna
Dĺžka 4 175 mm
Šírka 1 610 mm
Výška 1 380 mm
Hmotnosť 865 kg
Kapacita nádrže 38 l

Škoda Garde je osobný automobil vyrábaný v Česko-slovensku v rokoch 1981 - 1983, v závodoch AZNP Kvasiny a BAZ Bratislava. Jedná sa o štvormiestny (2+2), dvojdverový automobil s karosériou typu coupé a je priamym nástupcom Škody 110 R. Technicky vychádza zo sedanu Škoda 120. Jeho mierne modernizovaná verzia sa nazýva Rapid.

Karoséria a interiér Škoda Garde vznikli úpravami pôvodnej karosérie vozidiel radu Škoda 105/120 z ktorej bola prebratá kompletná predná časť, vzhľad dverí a prístrojovej dosky. Vzhľad zadnej časti vozidla však bol prebratý z konceptu Škoda Coupé, ktorý vznikol na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia, ale nikdy sa do sériovej výroby nedostal. Vznikol tak nasledovník populárneho automobilu Škoda 110 R Coupé v rade Coupé produkovaných automobilkou Škoda. Po ukončení výroby vozidiel Škoda Garde ich vo výrobe nahradili vozidlá Škoda Rapid, ktoré koncepčne vychádzali z Garde, pričom základný model Rapid 120 sa od Garde odlišoval okrem exteriérových úprav spoločných pre celý inovovaný modelový rad osobných vozidiel Škoda len väčšim rozchodom náprav.

Motor automobilu Škoda Garde bol zhodný s automobilom Škoda 120LS / GLS - 742.12X, teda za zadnou nápravou pozdĺžne šikmo uložený radový, vodou chladený, karburačný štvorválec s ventilovým rozvodom OHV a zdvihovým objemom 1 174 cm³. Tento motor dosahoval pri kompresnom pomere 9,5 výkon 40,5 kW pri 5200 /min (podľa ISO +5%) a točivý moment 85,5 Nm pri 3250 /min (ISO +5%). Zároveň to bol prvý motor radu Š742/743, ktorý bol vybavený plnoprietokovou filtráciou oleja a kvôli konštrukcii zadnej nápravy aj zníženou olejovou vaňou. Na rozdiel od sedanov Š 120LS/GLS tento motor nebol sériovo vybavený chladičom oleja, ktorý zostal k dispozícii už iba ako zvláštna výbava.

Prevodovka

[upraviť | upraviť zdroj]

Prevodové ústrojenstvo používa 4-stupňovú prevodovku odstupňovanú zhodne so všetkými ostatnými vozidlami radu Škoda 120 a rovnakým stálym prevodom 4,22. Iný je spôsob pripojenia polosi k rozvodovke, pretože Škoda Garde má konštrukčne inak riešenú zadnú nápravu.

Podvozok Škoda Garde prešiel oproti Škode 120 niektorými úpravami. Predná náprava je lichobežníková s hrebeňovým riadením a pružinami s progresívnou charakteristikou. Predné kotúčové brzdy sú namiesto dvojpiestových brzdičov osadené štvorpiestovými brzdičmi, čo si vyžiadalo aj o niečo väčšie brzdové kotúče. Zmenilo sa aj zapojenie brzdových okruhov - zatiaľ čo jeden okruh brzdí len jeden pár piestikov na predných kolesách, druhý okruh brzdi druhý pár piestikov na predných kolesách a zadné brzdy.

Zadný pohľad na Škodu Garde

Najväčšie úpravy sa týkajú zadnej nápravy, ktorá je úplne iná, ako u vozidiel Škoda 105/120. Náprava je uhlová kyvadlová s vlečenými ramenami, čo znamená, že k pôvodnému pozdĺžnemu ramenu nápravy pribudlo rameno šikmé, ktoré určuje odklon pozdĺžneho ramena od pozdĺžnej osi auta. Namiesto pevnej polosi uloženej v prevodovke v kameňoch je použitá kĺbová polos s homokinetickými kĺbmi. Nová konštrukcia zadnej nápravy umožnila zmenšenie zmeny odklonu a rozchodu zadnej nápravy pri prepružení, čo zvýšilo stabilitu vozu najmä v zákrutach a takisto odstránila namáhanie polosy na ohyb, čo znížilo riziko jej zlomenia. Dôsledkom bolo aj to, že vozidlo bolo pri poruche hnacieho hriadeľa odtiahnuteľné a dokázalo stáť na kolesách aj bez motora a prevodovky. Keďže začiatkom 80. rokov neexistovala v ČSSR továreň, ktorá by dokázala polos s homokinetickými kĺbmi vyrábať, automobily Škoda Garde modelového roku 1981 sa dodávali s polosami Löbro nemeckej výroby. Neskôr sa montovali polosi TRIPODE.

Nová zadná náprava však mala aj určité nectnosti. V prevádzke sa ukázala ako poddimenzovaná. Hlavne pri využívaní plnej nosnosti vozidla dochádzalo k deformáciám ramien zadnej nápravy, čo sa prejavilo zvýšeným príklonom kolies. Ramená neskoršej výroby (Škoda Rapid a Š-130 od 1989) už boli zosilnené, napriek tomu si mnohí neskorší vlastníci vozidiel Škoda s týmto druhom zadnej nápravy zosilňujú ramená ešte dodatočnými výztuhami.

Karoséria

[upraviť | upraviť zdroj]

Karoséria je celokovová, samonosná, dvojdverová, štvormiestna s dvomi núdzovými sedadlami. Zadná partia karosérie je skosená a karoséria plynule prechádza od strechy cez kapotu až k zadnému čelu v jednej línii bez zlomu. Predné dvere sú oproti karosérii sedan dlhšie a namiesto zadných dverí sú v bokoch karosérie pevné trojuholníkové okná. Prieduchy pre bezprievanové vetranie sú umiestnené v zadnom rohu trojuholníkových okien. Zadné sklo je rozmerné, u vozov neskoršej výroby s elektrickým vyhrievaním. Počas celej výroby sa na Garde montovali viacdielne plastové nárazníky z laminátového materiálu "Prepreg", ktoré boli vpredu v rohoch osadené smerovkami podobne, ako plechové nárazníky súdobej Škody 105/120. Zadné čelo však bolo zmenené a namiesto zvislých svetlometov bolo osadené blokovými svetlometmi s väčšou plochou, ktoré boli neskôr použité aj na ostatných vozidlách Škoda. Nakoľko tieto svetlá nemali ešte integrované svetlá do hmly, tieto sa osadzovali samostatne nad zadný nárazník, spravidla v počte 2 ks. Hlavný batožinový priestor je umiestnený vpredu a má obsah 0,28 m³, spolu s pomocným batožinovým priestorom za zadnými sedadlami však vozidlo disponuje priestorom 0,4 m³.

Interiér vozu Škoda Garde obsahoval vždy najvyššiu dostupnú výbavu v sortimente Škoda pre daný modelový rok. Väčšina vozov Garde mala prístrojovú dosku z materiálu IPUR s otáčkomerom, cyklovačom stieračov, uzamykateľnou priehradkou pred spolujazdcom a plastovou poličkou pod prístrojovou doskou. Niektoré vozy pre tuzemský trh však boli ešte osadené starším typom prístrojovej dosky. Dvere a bočné steny interiéru sú medzi čalúnením a priestorom okna prekryté lištou z materiálu IPUR. Strop vozu je čalúnený koženkou aj tam, kde u sedanu boli použité plasty (najmä A a B stĺpik). Väčšina vozov mala čierne koženkové bočnice a tmavo čalúnené sedadlá, niektoré vozy Škoda Garde boli dodávané s béžovým koženkovým čalúnením dverí, ktorého súčastou boli aj béžovou koženkou a látkou čalúnené sedačky. Odtieň interiéru sa volil podľa lakovania karosérie.

Predné sedačky sú anatomicky tvarované, posuvné, výškovo nastaviteľné nezávisle pri prednom a zadnom úchyte, pre výškove nastavenie je však potrebné mať náradie. Na sedačkách možno nastaviť sklon operadla. Pre prístup k zadným sedačkám sú predné sedačky sklápateľné dopredu po odistení poistky. Operadlo je v jednom kuse s opierkou hlavy. Operadlá zadných sedadiel sú konštrukčne identické s operadlami zo sedanu, ale jednoduchšie tvarované. Namiesto delených sedákov je použitá jednoducho tvarovaná lavica, ktorá sa dá v prípade potreby odklopiť, následne sa dajú sklopiť operadlá a je prístupný zadný batožinový priestor o objeme 0,12 m³. Zadné sedadlá poskytujú výrazne menej komfortu, ako u sedanov, čo je umocnené ešte zvažujúcou sa strechou, takže nie sú určené pre osoby vyššej postavy.