Oinomaos (syn Area): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d formul.
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d ISBN → ID
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Oenomaus and Hippodamia.png|náhľad|Kráľ Oinomaos, Hippodamia a olympskí bohovia, farebná litografia]]
[[Súbor:Oenomaus and Hippodamia.png|náhľad|Kráľ Oinomaos, Hippodamia a olympskí bohovia, farebná litografia]]
'''Oinomaos''' alebo '''Oinomáos''' ({{v jazyku|grc|''Οἰνόμαος''|''Oinomaos''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn boha [[Ares (boh)|Area]] a jeho milenky [[Harpina (mytológia)|Harpiny]]<ref name="Diodoros">[[Diodoros Sicílsky|Diodoros]], ''Bibliotheca historia'', 4,73,1.</ref><ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 5,22,6.</ref> alebo v inej verzii [[Asteropé (dcéra Atlanta)|Asteropy]].<ref name="Hyginus">[[Hyginus Mythographus|Hyginus]], ''Fabulae'' 84.</ref><ref name="Apollodoros">[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca'', 3,10,1.</ref> Bol kráľ [[Ilia|élidskej]] [[Pisa (Grécko)|Pisy]].<ref name="Oinomaos">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|isbn= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=337-338}}</ref>
'''Oinomaos''' alebo '''Oinomáos''' ({{v jazyku|grc|''Οἰνόμαος''|''Oinomaos''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn boha [[Ares (boh)|Area]] a jeho milenky [[Harpina (mytológia)|Harpiny]]<ref name="Diodoros">[[Diodoros Sicílsky|Diodoros]], ''Bibliotheca historia'', 4,73,1.</ref><ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 5,22,6.</ref> alebo v inej verzii [[Asteropé (dcéra Atlanta)|Asteropy]].<ref name="Hyginus">[[Hyginus Mythographus|Hyginus]], ''Fabulae'' 84.</ref><ref name="Apollodoros">[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca'', 3,10,1.</ref> Bol kráľ [[Ilia|élidskej]] [[Pisa (Grécko)|Pisy]].<ref name="Oinomaos">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|id= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=337-338}}</ref>


Kráľ Oinomaos mal krásnu dcéru [[Hippodameia (dcéra Oinomaa)|Hippodameiu]], o ktorej ruku sa uchádzalo mnoho pytačov. Podľa veštby sa však jej manžel mal stať príčinou jeho smrti,<ref name="Hyginus"/><ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca, Epitome'', E,2,4.</ref> a aby sa takému osudu vyhol, vyzval každého uchádzača na rýchlostné preteky na voze, v čom ho doposiaľ nik neprekonal a pripojil podmienku, že víťaz smie porazeného prepichnúť oštepom. O život tak pripravil trinásť mladých mužov, ich hlavy potom napichol na kôl a vystavil ich pred bránou svojho paláca.<ref name="Oinomaos"/>
Kráľ Oinomaos mal krásnu dcéru [[Hippodameia (dcéra Oinomaa)|Hippodameiu]], o ktorej ruku sa uchádzalo mnoho pytačov. Podľa veštby sa však jej manžel mal stať príčinou jeho smrti,<ref name="Hyginus"/><ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca, Epitome'', E,2,4.</ref> a aby sa takému osudu vyhol, vyzval každého uchádzača na rýchlostné preteky na voze, v čom ho doposiaľ nik neprekonal a pripojil podmienku, že víťaz smie porazeného prepichnúť oštepom. O život tak pripravil trinásť mladých mužov, ich hlavy potom napichol na kôl a vystavil ich pred bránou svojho paláca.<ref name="Oinomaos"/>
Riadok 6: Riadok 6:
Do Élidy potom prišiel [[Tantalos (syn Dia)|Tantalov]] syn [[Pelops (syn Tantala)|Pelops]] a Hippodameia sa mu tiež zapáčila. Keďže Pelops bol vyhnanec zo svojho kráľovstva, mal nádej s jej rukou získať trón v Pise, a preto požiadal Oinomaa o jej ruku. Oinomaos ho podľa osvedčeného zvyku vyzval na preteky, presvedčený o tom, že rýchlosť jeho koní, darovaných od boha vojny [[Ares (boh)|Area]], nemôže prekonať.<ref name="Oinomaos"/> Lenže Pelops mal rovnako rýchle kone, ktoré dostal od boha [[Poseidón (boh)|Poseidóna]]<ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca, Epitome'', E,2,3.</ref> a navyše bol aj ľstivý. Pred pretekmi pre istotu podplatil Oinomaovho vozataja [[Myrtilos|Myrtila]], aby uvolnil v osi kráľovho voza zákolesník.<ref name="Pelops-">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=340}}</ref> Podľa inej verzie ho o to požiadala Hippodameia, ktorá sa do Pelopa zaľúbila.<ref name="Oinomaos"/>
Do Élidy potom prišiel [[Tantalos (syn Dia)|Tantalov]] syn [[Pelops (syn Tantala)|Pelops]] a Hippodameia sa mu tiež zapáčila. Keďže Pelops bol vyhnanec zo svojho kráľovstva, mal nádej s jej rukou získať trón v Pise, a preto požiadal Oinomaa o jej ruku. Oinomaos ho podľa osvedčeného zvyku vyzval na preteky, presvedčený o tom, že rýchlosť jeho koní, darovaných od boha vojny [[Ares (boh)|Area]], nemôže prekonať.<ref name="Oinomaos"/> Lenže Pelops mal rovnako rýchle kone, ktoré dostal od boha [[Poseidón (boh)|Poseidóna]]<ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca, Epitome'', E,2,3.</ref> a navyše bol aj ľstivý. Pred pretekmi pre istotu podplatil Oinomaovho vozataja [[Myrtilos|Myrtila]], aby uvolnil v osi kráľovho voza zákolesník.<ref name="Pelops-">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=340}}</ref> Podľa inej verzie ho o to požiadala Hippodameia, ktorá sa do Pelopa zaľúbila.<ref name="Oinomaos"/>


Ako obvykle dal Oinomaos svojmu súperovi počas pretekov náskok, a potom sa za ním pustil. Dohnal ho až tesne pred cieľom na rovine pred [[Apolón]]ovým chrámom, a keď sa rozohnal, aby ho prepichol oštepom, odletelo mu koleso z osi a pri páde zahynul.<ref>[[Apollónios Rodský]], ''Argonautica'', 1,752–756.</ref> Pelops následne jeho telo slávnostne pochoval a po stanovenom smútku sa s Hippodameiou oženil. Keď sa stal kráľom, na pamiatku svojho víťazstva v údolí medzi riekami [[Alfios|Alfeiom]] a [[Kladeos (rieka)|Kladeom]] založil [[Olympijské hry (starovek)|olympijské hry]] (podľa inej verzie hry založil [[Herakles (mytológia)|Herakles]]).<ref name="Pelops">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|isbn= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=364-366}}</ref>
Ako obvykle dal Oinomaos svojmu súperovi počas pretekov náskok, a potom sa za ním pustil. Dohnal ho až tesne pred cieľom na rovine pred [[Apolón]]ovým chrámom, a keď sa rozohnal, aby ho prepichol oštepom, odletelo mu koleso z osi a pri páde zahynul.<ref>[[Apollónios Rodský]], ''Argonautica'', 1,752–756.</ref> Pelops následne jeho telo slávnostne pochoval a po stanovenom smútku sa s Hippodameiou oženil. Keď sa stal kráľom, na pamiatku svojho víťazstva v údolí medzi riekami [[Alfios|Alfeiom]] a [[Kladeos (rieka)|Kladeom]] založil [[Olympijské hry (starovek)|olympijské hry]] (podľa inej verzie hry založil [[Herakles (mytológia)|Herakles]]).<ref name="Pelops">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|id= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=364-366}}</ref>


Vozataja Myrtila, ktorý zradil svojho kráľa, dal Pelops zhodiť z vysokej skaly do mora. Myrtilos však ešte pred smrťou stihol Pelopa a s ním aj celý jeho rod prekliať.<ref name="Pelops"/><ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca, Epitome'', E,2,7-8.</ref>
Vozataja Myrtila, ktorý zradil svojho kráľa, dal Pelops zhodiť z vysokej skaly do mora. Myrtilos však ešte pred smrťou stihol Pelopa a s ním aj celý jeho rod prekliať.<ref name="Pelops"/><ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca, Epitome'', E,2,7-8.</ref>

Verzia z 00:45, 24. november 2016

Kráľ Oinomaos, Hippodamia a olympskí bohovia, farebná litografia

Oinomaos alebo Oinomáos (starogr. ΟἰνόμαοςOinomaos) je v gréckej mytológii syn boha Area a jeho milenky Harpiny[1][2] alebo v inej verzii Asteropy.[3][4] Bol kráľ élidskej Pisy.[5]

Kráľ Oinomaos mal krásnu dcéru Hippodameiu, o ktorej ruku sa uchádzalo mnoho pytačov. Podľa veštby sa však jej manžel mal stať príčinou jeho smrti,[3][6] a aby sa takému osudu vyhol, vyzval každého uchádzača na rýchlostné preteky na voze, v čom ho doposiaľ nik neprekonal a pripojil podmienku, že víťaz smie porazeného prepichnúť oštepom. O život tak pripravil trinásť mladých mužov, ich hlavy potom napichol na kôl a vystavil ich pred bránou svojho paláca.[5]

Do Élidy potom prišiel Tantalov syn Pelops a Hippodameia sa mu tiež zapáčila. Keďže Pelops bol vyhnanec zo svojho kráľovstva, mal nádej s jej rukou získať trón v Pise, a preto požiadal Oinomaa o jej ruku. Oinomaos ho podľa osvedčeného zvyku vyzval na preteky, presvedčený o tom, že rýchlosť jeho koní, darovaných od boha vojny Area, nemôže prekonať.[5] Lenže Pelops mal rovnako rýchle kone, ktoré dostal od boha Poseidóna[7] a navyše bol aj ľstivý. Pred pretekmi pre istotu podplatil Oinomaovho vozataja Myrtila, aby uvolnil v osi kráľovho voza zákolesník.[8] Podľa inej verzie ho o to požiadala Hippodameia, ktorá sa do Pelopa zaľúbila.[5]

Ako obvykle dal Oinomaos svojmu súperovi počas pretekov náskok, a potom sa za ním pustil. Dohnal ho až tesne pred cieľom na rovine pred Apolónovým chrámom, a keď sa rozohnal, aby ho prepichol oštepom, odletelo mu koleso z osi a pri páde zahynul.[9] Pelops následne jeho telo slávnostne pochoval a po stanovenom smútku sa s Hippodameiou oženil. Keď sa stal kráľom, na pamiatku svojho víťazstva v údolí medzi riekami Alfeiom a Kladeom založil olympijské hry (podľa inej verzie hry založil Herakles).[10]

Vozataja Myrtila, ktorý zradil svojho kráľa, dal Pelops zhodiť z vysokej skaly do mora. Myrtilos však ešte pred smrťou stihol Pelopa a s ním aj celý jeho rod prekliať.[10][11]

Referencie a bibliografia

  1. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,73,1.
  2. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,22,6.
  3. a b Hyginus, Fabulae 84.
  4. Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,1.
  5. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 337-338.
  6. Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,4.
  7. Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,3.
  8. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 340.
  9. Apollónios Rodský, Argonautica, 1,752–756.
  10. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 364-366.
  11. Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,7-8.