Fotosféra: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: ml:പ്രഭാമണ്ഡലം |
rozšírenie |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Sun projection with spotting-scope large.jpg|200px|thumb|right|Fotosféra [[Slnko|Slnka]]]] |
[[Obrázok:Sun projection with spotting-scope large.jpg|200px|thumb|right|Fotosféra [[Slnko|Slnka]] so skupinou [[slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]]] |
||
'''Fotosféra''' je oblasť [[hviezda|hviezdy]], v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej. Inými slovami, je to oblasť, v ktorom objekt, napríklad hviezda, prestáva byť priehľadný. Pretože hviezdy sú plynné [[guľa|gule]], nemajú pevný povrch, avšak existuje hĺbka, v ktorej [[plyn]] prestáva byť priehľadný pre [[fotón]]y a táto oblasť je pozorovateľná ako povrch hviezdy. |
'''Fotosféra''' je oblasť [[hviezda|hviezdy]], v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej. Inými slovami, je to oblasť, v ktorom objekt, napríklad hviezda, prestáva byť priehľadný. Pretože hviezdy sú plynné [[guľa|gule]], nemajú pevný povrch, avšak existuje hĺbka, v ktorej [[plyn]] prestáva byť priehľadný pre [[fotón]]y a táto oblasť je pozorovateľná ako povrch hviezdy. |
||
Najlepšie preskúmaná je [[Slnko|slnečná]] fotosféra. Celý jej povrch pokrývajú stúpajúce a klesajúce prúdy [[plazma (fyzika)|plazmy]]. Tento jav sa nazýva [[granulácia |
Najlepšie preskúmaná je [[Slnko|slnečná]] fotosféra. Celý jej povrch pokrývajú stúpajúce a klesajúce prúdy [[plazma (fyzika)|plazmy]]. Tento jav sa nazýva [[granulácia]]. |
||
Slnečná fotosféra má hrúbku (podľa rôznych zdrojov) 200 až 500 km, je to teda, v porovnaní s inými časťami Slnka, veľmi tenká vrstva. Hneď pod ňou sa nachádza [[konvektívna zóna]] a nad ňou [[chromosféra]]. Vo fotosfére teplota smerom od stredu Slnka klesá, v chromosfére so stúpajúcou vzdialenosťou od stredu Slnka stúpa. Priemerná teplota fotosféry sa pohybuje od 5 500 do 6 000 [[Kelvin]]ov, čiže je to najchladnejšia vrstva Slnka. V oblastiach [[slnečná škvrna|slnečných škvŕn]] to môže byť len 4 000 Kelvinov. Preto chladnejšie škvrny vyzerajú v porovnaní s okolitou fotosférou tmavšie. Vo fotosfére sa okrem slnečných škvŕn a granúl vyskytujú aj [[Granulácia#Supergranuly|supergranuly]], [[obrie cely]] a [[fakula|fakuly]]. Chemické zloženie fotosféry tvorí 90% [[vodík]]a, 8% [[hélium|hélia]], 2% pripadajú na iné prvky, najmä kyslík, uhlík, dusík, horčík, kremík a železo. |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
== Oscilácie == |
|||
Časti slnečného povrchu striedavo stúpajú a klesajú so strednou periódou okolo 300 skeúnd. Rozmer stúpajúcich a klesajúcich oblastí nie je celkom presne stanovený, pravdepodobne sa pohybuje okolo 10 000 km v priemere. Tento jav sa nazýva slnečná oscilácia. Príčina vzniku oscilácii tiež nie je úplne známa, predpokladá sa, že sú vzbudené zvukovými osciláciami Slnka. Oscilácie sa dajú zistiť z posunu spektrálnych čiar v dôsledku [[Dopplerov jav|Dopplerovho javu]], alebo pri meraní intenzity žiarenia. |
|||
{{Astronomický výhonok}} |
|||
{{Slnko}} |
{{Slnko}} |
||
Verzia z 18:45, 17. október 2008
Fotosféra je oblasť hviezdy, v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej. Inými slovami, je to oblasť, v ktorom objekt, napríklad hviezda, prestáva byť priehľadný. Pretože hviezdy sú plynné gule, nemajú pevný povrch, avšak existuje hĺbka, v ktorej plyn prestáva byť priehľadný pre fotóny a táto oblasť je pozorovateľná ako povrch hviezdy.
Najlepšie preskúmaná je slnečná fotosféra. Celý jej povrch pokrývajú stúpajúce a klesajúce prúdy plazmy. Tento jav sa nazýva granulácia.
Slnečná fotosféra má hrúbku (podľa rôznych zdrojov) 200 až 500 km, je to teda, v porovnaní s inými časťami Slnka, veľmi tenká vrstva. Hneď pod ňou sa nachádza konvektívna zóna a nad ňou chromosféra. Vo fotosfére teplota smerom od stredu Slnka klesá, v chromosfére so stúpajúcou vzdialenosťou od stredu Slnka stúpa. Priemerná teplota fotosféry sa pohybuje od 5 500 do 6 000 Kelvinov, čiže je to najchladnejšia vrstva Slnka. V oblastiach slnečných škvŕn to môže byť len 4 000 Kelvinov. Preto chladnejšie škvrny vyzerajú v porovnaní s okolitou fotosférou tmavšie. Vo fotosfére sa okrem slnečných škvŕn a granúl vyskytujú aj supergranuly, obrie cely a fakuly. Chemické zloženie fotosféry tvorí 90% vodíka, 8% hélia, 2% pripadajú na iné prvky, najmä kyslík, uhlík, dusík, horčík, kremík a železo.
Názov fotosféra pochádza z grétskeho photos, čo znamená svetlo. Fotosféra skutočne emituje až 99% žiarenia Slnka. Jej spektrum je spojité a náchádzajú sa v ňom tmavé čiary - Fraunhoferove čiary.
Oscilácie
Časti slnečného povrchu striedavo stúpajú a klesajú so strednou periódou okolo 300 skeúnd. Rozmer stúpajúcich a klesajúcich oblastí nie je celkom presne stanovený, pravdepodobne sa pohybuje okolo 10 000 km v priemere. Tento jav sa nazýva slnečná oscilácia. Príčina vzniku oscilácii tiež nie je úplne známa, predpokladá sa, že sú vzbudené zvukovými osciláciami Slnka. Oscilácie sa dajú zistiť z posunu spektrálnych čiar v dôsledku Dopplerovho javu, alebo pri meraní intenzity žiarenia.