Melvin Calvin: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d {{DEFAULTSORT:}}
Stefi (diskusia | príspevky)
d →‎Externé odkazy: {{Prezidenti Americkej chemickej spoločnosti}}
Riadok 25: Riadok 25:
*[http://nobelprize.org/chemistry/laureates/1961/calvin-bio.html Životopis Calvina na stránkach Nobelovej ceny] (anglicky)
*[http://nobelprize.org/chemistry/laureates/1961/calvin-bio.html Životopis Calvina na stránkach Nobelovej ceny] (anglicky)


{{Prezidenti Americkej chemickej spoločnosti}}
{{DEFAULTSORT:Calvin, Melvin}}
{{DEFAULTSORT:Calvin, Melvin}}
[[Kategória:Narodenia v 1911]]
[[Kategória:Narodenia v 1911]]

Verzia z 08:36, 16. marec 2009

Melvin Calvin
americký chemik
americký chemik
Narodenie8. apríl 1911
Saint Paul, USA
Úmrtie8. január 1997
Berkeley,USA
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Melvin Calvin
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny

Melvin Calvin (* 8. apríl 1911, Saint Paul – † 8. január 1997, Berkeley) bol americký chemik a biochemik známy pre objavenie Kalvinovho cyklu (spolu s Andrew Bensonom), za čo bol ocenený v roku 1961 Nobelovou cenou.

Narodil sa v Saint Paul, Minnesota. Bol synom židovského imigranta z Litvy, Calvin vyštudoval na Minnesotskej Univerzite v roku 1935 a neskôr tam získal aj titul PhD. Strávil potom niekoľko rokov pracovaním na svojom postdoktoráte na Menchesterskej Univerzite. V roku 1942 sa oženil s Genevieve Jemtegaardovou, mali spolu 3 deti, dve dcéry a syna.

Calvin prišiel na Kalifornskú Univerzitu v Berkeley, v roku 1937 nastúpil ako inštruktor a v roku 1947 bol povýšený na Profesora Chémie. V roku 1963 mu bol pridelený ďalší titul Profesora molekulovej biológie. Založil a riadil Laboratory of Chemical Biodynamics a súčasne riadil Berkeley Radiation Laboratory, kde viedol mnoho zo svojich výskumov až do dôchodku v roku 1980.

Použitím izotopu uhlíka-14 ako stopovača, Calvin a jeho tím zmapovali kompletnú cestu ako uhlík cestoval cez rastlinu počas fotosyntézy, začínajúc absorbovaným atmosferického oxidu uhličitého až na premenu na uhľohydráty a iné organické zlúčeniny. Počas skúmania, Calvinova skupina prezentovala, že slnečné svetlo vplýva na chlorofyl a podporuje tvorbu organických zlúčenín lepšie ako oxid uhličitý, čo sa dovtedy predpokladalo. V jeho posledných rokoch štúdia študoval použitie olejových rastlín ako obnoviteľný zdroj energie. Takisto strávil mnoho rokov testovaním chemickej evolúcie a života, napísal aj knihu o danej téme. Tá bola publikovaná v roku 1969. Calvin takisto študoval organickú geochémiu, chemické karcinogény a analyzoval mesačné kamene.

Slúžil vo Vedeckom poradnom výbore počas úradovania Kennedyho a Johnsona a pracoval aj v Úrade Vedy a Technológie ako vedúci poradca prezidenta. Bol zvolený do Národnej akadémie vied, kde bol predsedom Výboru vedy a Vernej politiky, Kráľovskej vedeckej spoločnosti, Japonskej Akadémie a Kráľovskej Holandskej akadémie vedy.

Okrem Nobelovej ceny za chémiu, ktorou bol ocenený v roku 1961, dostal ocenenia ako National Medal of Science, ktorú získal v roku 1989, Priestleyho Medailu od Americkej chemickej spoločnosti, Davyho Medailu od Kráľovskej spoločnosti v Londýne a Gold Medal od Amerického inštitútu chémie.

Externé odkazy