Irving Langmuir

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Irving Langmuir
americký fyzik a chemik
Irving Langmuir
Narodenie31. január 1881
New York, New York, USA
Úmrtie16. august 1957 (76 rokov)
Woods Hole, Massachusetts, USA
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Irving Langmuir
Nositeľ Nobelovej ceny

Irving Langmuir (* 31. január 1881, New York, New York, USA – † 16. august 1957, Woods Hole, Massachusetts) bol americký chemik a fyzik. Jeho najvýznamnejšia publikácia z roku 1919 je „Rozloženie elektrónov v atómoch a molekulách“ (The Arrangement of Electrons in Atoms and Molecules), v ktorej na základe Lewisovej kubickej atómovej teórie a Kosselovej chemickej teórie väzieb, vypracoval „sústrednú teóriu atómových štruktúr“ (concentric theory of atomic structure).[1] Langmuir sa pri prezentácii svojej teórie dostal do sporu s Lewisom. Langmuirova prezentačná schopnosť bola pre spopularizovanie teórie rozhodujúca, ale uznanie pripadlo hlavne Lewisovi.[2] Počas práce v General Electric (1909 – 1950), Langmuir pracoval na výskumoch v oblasti chémie a fyziky. Objavil plynom plnenú žiarovku, vodíkové zváranie a v roku 1932 bol ocenený Nobelovou cenou za chémiu za výskum a objavy v chémii fázových rozhraní. Na jeho počesť boli pomenované Langmuirove laboratóriá pre atmosférický výskum blízko Socorra v Novom Mexiku, ako aj vedecký časopis vydávaný Americkou chemickou spoločnosťou, zaoberajúci sa fyzikou a chémiou povrchov.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Rané detstvo[upraviť | upraviť kód]

Irving Langmuir sa narodil 31. januára 1881 v Brooklyne v New Yorku. Bol tretím zo štyroch detí Charlesa Langmuira a Sadie, rodenej Comingsovej. Počas jeho detstva ho rodičia nabádali ku pozornému skúmaniu prírody a zapisovaniu si detailných záznamov svojich rôznych pozorovaní. Keď mal Irving jedenásť rokov, doktori mu diagnostikovali slabozrakosť. Počas detstva bol veľmi ovplyvnený svojim starším bratom, Arthurom Langmuirom. Arthur bol chemickým vedcom, ktorý ho nabádal k zvedavosti a zisťovaniu podstaty vecí. Arthur pomohol Irvingovi postaviť jeho prvé laboratórium v rohu jeho detskej izby, ktoré mu pomohlo ku nespočetným odpovediam na svoje otázky. Langmuirove hobby boli lyžovanie, horolezectvo, pilotovanie jeho súkromného lietadla a klasická hudba. Okrem svojho profesionálneho záujmu o politiku atómovej energie, zaujímal sa aj o ochranu prírody.

Vzdelanie[upraviť | upraviť kód]

Langmuir navštevoval rôzne školy v USA a v Paríži (1892 – 1895). Na Baníckej fakulte Columbijskej univerzity (prvá banícka a metalurgická škola v USA, založená v roku 1864, dnes známa ako FU Foudation School Inžinierstva a Aplikovanej vedy) získal v roku 1903 bakalársky titul hutníckeho inžinierstva. Diplom Ph.D. získal v roku 1906 v spolupráci s nositeľom Nobelovej ceny Walterom Nernstom v Göttingene, za výskum pomocou „Nernstovho žiarenia“, elektrickej lampy vynájdenej Nernstom. Jeho doktorandská práca mala názov „On the Partial Recombination of Dissolved Gases During Cooling“. Langmuir až do roku 1909 vyučoval na Stevensovom Technologickom inštitúte v Hobokene, New Jersey. Neskôr začal pracovať pre výskumné laboratóriá General Electric (Schenectady, New York). V roku 1912 sa oženil s Marion Mersereauovou.

Výskum[upraviť | upraviť kód]

Jeho prvé vedecké príspevky boli spojené s výskumom žiarovkových baniek (pokračovanie jeho Ph.D. práce). Jeho prvý veľký vynález bolo vylepšenie difúznej pumpy, ktorá napokon viedla k vytvoreniu vákuovej elektrónky. O rok neskôr, on a jeho kolega Lewi Tonks objavili, že životnosť wolfrámového vlákna sa viacnásobne predĺži naplnením banky inertným plynom, napríklad argónom. Taktiež zistil, že stočenie vlákna do tesnej cievky zvýši jeho efektivitu. Objavil, že molekulový vodík v banke obsahujúcej wolfrámové vlákno disociuje na atómový vodík a formuje vrstvu jednoatómovej hrúbky na povrchu banky.[3]

Jeho asistent pri výskume elektrónky bol jeho bratranec William Comings White.[4]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Langmuir, I. (1919). "The Arrangement of Electrons in Atoms and Molecules", Journal of the American Chemical Society. Vol. 41, No. 6, 868.
  2. Patrick Coffey, Cathedrals of Science: The Personalities and Rivalries That Made Modern Chemistry, Oxford University Press, 2008: 134 – 146
  3. Coffey, Cathedrals of Science: 64 – 70
  4. Anderson, J.M., Power Engineering Review, IEEE, Volume 22, Issue 3, Marec 2002 Strany:4 – 4

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]