Paul Karrer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Paul Karrer
švajčiarsky chemik
švajčiarsky chemik
Narodenie 21. apríl 1889
Moskva, Rusko
Úmrtie 18. jún 1971 (82 rokov)
Zürich, Švajčiarsko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Paul Karrer
Nositeľ Nobelovej ceny

Paul Karrer (* 21. apríl 1889 – † 18. jún 1971) bol švajčiarsky organický chemik známy za svoju prácu na karotenoidoch, flavínoch a vitamínoch A a B2. V roku 1937 získal spolu s Walterom Haworthom Nobelovu cenu za chémiu.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Karrer sa narodil v Moskve, ako syn Paula Karrera a Julie Lerchovej, ktorí mali švajčiarske občianstvo. V roku 1892 sa Karrerova rodina vrátila do Švajčiarska, kde začal navštevovať základnú školu v Lenzburgu kde aj v roku 1908 zmaturoval. Chémiu začal študovať na Univerzite v Zürich pod Alfredom Wernerom. Po získaní PhD v roku 1911 strávil niekoľko rokov ako asistent v Chemickom inštitúte. Neskôr odcestoval do Frankfurtu nad Mohanomom kde sa dostal do spolupráce s Paulom Ehrlichtom. V roku 1919 sa stal profesorom chémie a riaditeľom Chemického inštitútu.

Karrerov raný výskum sa týkal komplexných kovových zmesov, ale jeho dôležitá práca bola v oblasti rastlinných pigmentov, čiastočne žltých karotenoidov. Objasnil ich chemickú štruktúru, kde ukazuje, že niektoré zmesi sa v tele transformujú na Vitamín A. Jeho práca viedla ku vytvoreniu správneho vzorca beta-karoténu, hlavného prekurzora vitamínu A. Počas tohto obdobia pôsobil v Karrerovom laboratóriu aj George Wald ktorý študoval vplyv vitamínu A na sietnicu. Neskôr, Karrer potvrdil štruktúru kyseliny L-askorbovej (vitamín A) a rozšíril svoj výskum na Vitamín B2 a E. Jeho dôležitý poznatok v chémii flavínov viedol ku identifikovaniu riboflavínu ako časť komplexu, v minulosti chápaného ako Vitamín B2.

Publikoval veľa vedeckých práv a získal mnoho vyznamenaný a cien, vrátane Nobelovej ceny v roku 1937. Jeho kniha Lehrbuch der Organischen Chemie ktorá bola publikovaná v roku 1927, mala 13 vydaní a bola preložená do siedmich jazykov.

Je pochovaný na cintoríne Fluntern.

Práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • stereochemische Untersuchungen an Aminosäuren.
  • 1931 Strukturaufklärung des Vitamins A
  • 1932 Strukturaufklärung und Synthese des Vitamins B2
  • 1938 Strukturaufklärung und Synthese des Vitamins E
  • 1939 Reindarstellung des Vitamins K1
  • Carotinoide, 1948
  • Lehrbuch der organischen Chemie, Erste Auflage, Stuttgart, 1927