Bolesť: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo
Riadok 1: Riadok 1:
'''Bolesť''' (lat. dolor) alebo '''bôľ''' je [[psychický stav]], ktorý vzniká v dôsledku mimoriadne silných alebo poškodzujúcich účinkov na [[organizmus|organizmus]], ohrozujúcich jeho existenciu alebo celostnosť. Bolesť je jedným z najcennejších výsledkov evolúcie živočíšneho sveta. Bolesť má osobitne veľký klinický význam ako symptóm poruchy normálneho priebehu fyziologických procesov, keďže celý rad patologických procesov ľudského organizmu sa ohlasuje bolestivými [[pocit|pocitmi]] ešte pred vznikom
'''Bolesť''' ([[latinčina|lat]]. ''dolor'') alebo '''bôľ''' je [[psychický stav]], ktorý vzniká v dôsledku mimoriadne silných alebo poškodzujúcich účinkov na [[organizmus]], ohrozujúcich jeho existenciu alebo celostnosť. Bolesť je jedným z najcennejších výsledkov evolúcie živočíšneho sveta. Bolesť má osobitne veľký klinický význam ako symptóm poruchy normálneho priebehu fyziologických procesov, keďže celý rad patologických procesov ľudského organizmu sa ohlasuje bolestivými [[pocit|pocitmi]] ešte pred vznikom vonkajších symptómov ochorenia.
vonkajších symptómov ochorenia.


Z emočného hladiska má prežívanie pocitu bolesti ubíjajúci a deprimujúci charakter, niekedy charakter [[utrpenie|utrpenia]]; je stimulom pre rôznorodé obranné reakcie zamerané na odstránenie vonkajších alebo vnútorných podnetov, ktoré tento pocit vyvolali.
Z emočného hľadiska má prežívanie pocitu bolesti ubíjajúci a deprimujúci charakter, niekedy charakter [[utrpenie|utrpenia]]; je stimulom pre rôznorodé obranné reakcie zamerané na odstránenie vonkajších alebo vnútorných podnetov, ktoré tento pocit vyvolali.


Pocity bolesti vznikajú v [[ústredná nervová sústava|centrálnom nervovom systéme]] spojením procesov
Pocity bolesti vznikajú v [[centrálna nervová sústava|centrálnom nervovom systéme]] spojením procesov začínajúcich sa v [[receptor]]och kože alebo vnutorných [[orgán]]ov, od ktorých sa impulzy špeciálnymi dráhami dostávajú do podkôrových systémov [[mozog|mozgu]], vstupujúcich do dynamickej interakcie s kôrovými procesmi vo veľkých [[mozgová hemisféra|mozgových hemisférach]].
začínajúcich sa v receptoroch kože alebo vnutorných orgánov, od ktorých sa impulzy špeciálnymi dráhami dostávajú do podkôrpvých systémov [[mozog|mozgu]], vstupujúcich do dynamickej interakcie s kôrpvými procesmi vo veľkých mozgových hemisférach.


Reakcia na bolesť predstavuje najinertnejšiu a najsilnejšiu nepodmienenú reakciu.
Reakcia na bolesť predstavuje najinertnejšiu a najsilnejšiu nepodmienenú reakciu.


Pociťovanie bolesti do istej miery podlieha vplyvu vyšších psychických procesov, ktoré súvisia s činnosťou kôry a závisia od takých osobnostných čřt, ako je [[zameranosť|zameranosť]], [[presvedčenie|presvedčenie]], [[orientácia hodnotová|hodnotová orientácia]] atď. Existujú početné
Pociťovanie bolesti do istej miery podlieha vplyvu vyšších psychických procesov, ktoré súvisia s činnosťou kôry a závisia od takých osobnostných čŕt, ako je [[zameranosť]], [[presvedčenie]], [[hodnotová orientácia]] atď. Existujú početné príklady o [[statočnosť|statočnosti]], o schopnosti znášať bolesť a nepoddať sa jej, ale konať na základe vyšších mravných [[motív]]ov, a naopak, o [[zbabelosť|zbabelosti]], o sústredení sa na svoje pocity bolesti.
príklady o [[statočnosť|statočnosti]], o schopnosti znášať bolesť a nepoddať sa jej, ale konať na základe vyšších mravných [[motív|motívov]], a naopak, o [[zbabelosti]], o sustredení sa na svoje pocity bolesti.


Bolesť sa pokladá za jednu z [[hraničná situácia|hraničných situácií]].
Bolesť sa pokladá za jednu z [[hraničná situácia|hraničných situácií]].
Riadok 23: Riadok 20:
* {{filit|fvb/bolest.html}}
* {{filit|fvb/bolest.html}}



[[Kategória:Medicína]]
[[Kategória:Bolesť]]
[[Kategória:Bolesť]]

{{Medicínsky výhonok}}


[[bat-smg:Skausmos]]
[[bat-smg:Skausmos]]

Verzia z 20:08, 1. máj 2009

Bolesť (lat. dolor) alebo bôľ je psychický stav, ktorý vzniká v dôsledku mimoriadne silných alebo poškodzujúcich účinkov na organizmus, ohrozujúcich jeho existenciu alebo celostnosť. Bolesť je jedným z najcennejších výsledkov evolúcie živočíšneho sveta. Bolesť má osobitne veľký klinický význam ako symptóm poruchy normálneho priebehu fyziologických procesov, keďže celý rad patologických procesov ľudského organizmu sa ohlasuje bolestivými pocitmi ešte pred vznikom vonkajších symptómov ochorenia.

Z emočného hľadiska má prežívanie pocitu bolesti ubíjajúci a deprimujúci charakter, niekedy charakter utrpenia; je stimulom pre rôznorodé obranné reakcie zamerané na odstránenie vonkajších alebo vnútorných podnetov, ktoré tento pocit vyvolali.

Pocity bolesti vznikajú v centrálnom nervovom systéme spojením procesov začínajúcich sa v receptoroch kože alebo vnutorných orgánov, od ktorých sa impulzy špeciálnymi dráhami dostávajú do podkôrových systémov mozgu, vstupujúcich do dynamickej interakcie s kôrovými procesmi vo veľkých mozgových hemisférach.

Reakcia na bolesť predstavuje najinertnejšiu a najsilnejšiu nepodmienenú reakciu.

Pociťovanie bolesti do istej miery podlieha vplyvu vyšších psychických procesov, ktoré súvisia s činnosťou kôry a závisia od takých osobnostných čŕt, ako je zameranosť, presvedčenie, hodnotová orientácia atď. Existujú početné príklady o statočnosti, o schopnosti znášať bolesť a nepoddať sa jej, ale konať na základe vyšších mravných motívov, a naopak, o zbabelosti, o sústredení sa na svoje pocity bolesti.

Bolesť sa pokladá za jednu z hraničných situácií.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Bolesť
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bolesť

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.