Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Pezinok): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
bez zdroja |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{bezzdroja}} |
|||
'''Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku''' bol postavený v 14. storočí ako trojloďový kostol Preblahoslavenej Panny Márie. V okolí sa rozprestieral [[cintorín]]. Z tohto obdobia sa zachovala polygonálna kupa [[krstiteľnica|krstiteľnice]] a [[epitaf]] grófa Juraja. |
'''Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku''' bol postavený v 14. storočí ako trojloďový kostol Preblahoslavenej Panny Márie. V okolí sa rozprestieral [[cintorín]]. Z tohto obdobia sa zachovala polygonálna kupa [[krstiteľnica|krstiteľnice]] a [[epitaf]] grófa Juraja. |
||
Verzia z 13:36, 23. máj 2009
Šablóna:Bezzdroja Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku bol postavený v 14. storočí ako trojloďový kostol Preblahoslavenej Panny Márie. V okolí sa rozprestieral cintorín. Z tohto obdobia sa zachovala polygonálna kupa krstiteľnice a epitaf grófa Juraja.
V druhej polovici 16. storočia pripadol evanjelikom, keďže začalo obdobie reformácie, ku ktorému sa pridala väčšina Pezinčanov.
Katolíkom sa prinavrátil v roku 1628, pričom slúžil ako farský kostol až do roku 1674, keď tento gotický kostol prebrala rehoľa kapucínov. V období Rákocziho povstania sa opäť vrátil fare, avšak pre zlú finančnú situáciu ostal opustený až do roku 1753. Kostol sa príchodom Jezuitov do Pezinku stal opäť farským a tak je až po dnešný deň.
Pohrebná kaplnka palatína Štefana Illéšházyho bola pristavená začiatkom 17. storočia. Až v 18. storočí bola pristavená veža, v ktorej dnes môžeme nájsť 3 zvony. Z tohto obdobia pochádza taktiež dnešný oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie. Pod kostolom sa nachádzajú krypty.