Mešita al-Aksá: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Zorrobot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: eu:Al Aksa meskita
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: ro:Moscheea Al-Aqsa; kozmetické zmeny
Riadok 1: Riadok 1:
[[Image:Al-Aqsa Mosque by David Shankbone.jpg|thumb|Mešita al-Aksá]]
[[Súbor:Al-Aqsa Mosque by David Shankbone.jpg|thumb|Mešita al-Aksá]]
'''Mešita al-Aksá''' ([[arabčina|arabs.]] {{ar|المسجد الأقصى}} ''{{Audio|ArAqsaMosque.ogg|al-Masdžid al-Aksá}}'' – ''najvzdialenejšia mešita'') je [[mešita]], ktorá je súčasťou [[moslim]]ského okrsku (''al-Haram aš-Šaríf'') na [[Chrámová hora|Chrámovej hore]] vo východnom [[Jeruzalem]]e. Je najväčšou mešitou v Jeruzaleme s kapacitou 5 000 veriacich vnútri a v okolí. Toto miesto považujú [[muslimo]]via za tretie najsvätejšie miesto.
'''Mešita al-Aksá''' ([[arabčina|arabs.]] {{ar|المسجد الأقصى}} ''{{Audio|ArAqsaMosque.ogg|al-Masdžid al-Aksá}}'' – ''najvzdialenejšia mešita'') je [[mešita]], ktorá je súčasťou [[moslim]]ského okrsku (''al-Haram aš-Šaríf'') na [[Chrámová hora|Chrámovej hore]] vo východnom [[Jeruzalem]]e. Je najväčšou mešitou v Jeruzaleme s kapacitou 5 000 veriacich vnútri a v okolí. Toto miesto považujú [[muslimo]]via za tretie najsvätejšie miesto.


Riadok 44: Riadok 44:
[[pl:Meczet Al-Aksa w Jerozolimie]]
[[pl:Meczet Al-Aksa w Jerozolimie]]
[[pt:Mesquita de Al-Aqsa]]
[[pt:Mesquita de Al-Aqsa]]
[[ro:Al-Aqsa]]
[[ro:Moscheea Al-Aqsa]]
[[ru:Мечеть Аль-Акса]]
[[ru:Мечеть Аль-Акса]]
[[simple:Al-Aqsa Mosque]]
[[simple:Al-Aqsa Mosque]]

Verzia z 04:05, 10. december 2009

Mešita al-Aksá

Mešita al-Aksá (arabs. المسجد الأقصى Prehrať al-Masdžid al-Aksánajvzdialenejšia mešita) je mešita, ktorá je súčasťou moslimského okrsku (al-Haram aš-Šaríf) na Chrámovej hore vo východnom Jeruzaleme. Je najväčšou mešitou v Jeruzaleme s kapacitou 5 000 veriacich vnútri a v okolí. Toto miesto považujú muslimovia za tretie najsvätejšie miesto.

Nachádza sa na mieste, ktoré islamská tradícia stotožnila s „najvzdialenejšou mešitou“, ku ktorej podľa Koránu proroka Muhammada preniesol z Mekky za jedinú noc okrídlený kôň Burák. Zo skaly, ktorá sa na tom mieste nachádzala, vystúpil v sprievode archanjela Gabriela do neba, kde prijal rozličné prikázania, medzi iným aj povinnosť modliť sa päťkrát denne. Tejto ceste sa hovorí Isrá a Mirádž (arab. الإسراء والمعراج al-'Isrá’ wa-l-Mi’rádž). Podľa tradície sa uskutočnila v roku 621, rok pred hidžrou. Umiestnenie „najvzdialenejšej mešity“ sa v Koráne nespomína, postupne však začalo byť prisudzované Jeruzalemu, podľa niektorých bádateľov kvôli posvätnosti mesta pre židov (Múr nárekov) aj kresťanov.

Chalífa Omar, ktorý dobyl Jeruzalem v roku 637, chcel vybudovať miesto pre modlitbu, ktoré by bolo nezávislé od už existujúcich židovských a kresťanských miest. Na juh od posvätnej skaly vybudoval mešitu, ktorá dostala meno al-Aksá. V rokoch 687-691 vybudoval chalífa Abd al-Malik nad posvätnou skalou mešitu pomenovanú Skalný dóm (arab. قبة الصخرة Kubbat as-Sachra). Mešitu al-Aksá v rokoch 709-715 zrenovoval a rozšíril chalífa al-Walid.

Iné projekty