Cigánska láska

Cigánska láska (Die Zigeunerliebe) je opereta, ktorú skomponoval Franz Lehár. Premiéra sa konala 8. januára 1910 v Carl Theater vo Viedni. Libreto napísali Alfred Maria Willner a Robert Bodanzky. Opereta podáva vážnu tému lásky, zaľúbenosti a skutočných životných hodnôt vo veľmi pôvabnej operetnej forme. Hudba je skôr ťažšia, dramatická, silne čerpá z maďarských hudobných motívov (v pôvodnej verzii sa v orchestri uplatnil aj typicky maďarský hudobný nástroj "tárogató", ktorý má zvuk podobný anglickému rohu). Jedným z vrcholných hudobných vyjadrení diela je duet Jonela a Zoriky z druhého dejstva „Zorika, Zorika kehre zurück“ („Zorika Zorika vráť sa mi späť“), ktorý je dramatický ale aj veľmi romanticky precítený zároveň.

Zaujímavosťou je tiež, že na Salzburskom predstavení Cigánskej lásky v roku 1921, prvýkrát vystúpil v Lehárovej operete tenorista Richard Tauber, ktorý neskôr značnou mierou prispel k úspechu posledných autoroných operiet.

V sezóne 1942/1943 operetu prepracovali na operu a dej libreta premiestnili do obdobia maďarskej revolúcie v roku 1848. Takto upravené dielo uviedla pod názvom "Potulný študent" maďarká opera v Budapesti.

Hlavné postavy

postava	Hlasový obor
Peter Dragotin, Bojar	barytón
Zorika, jeho dcéra	soprán
Jolanka, Dragotinova neter (subreta)	soprán
Jonel Bolescu, Bojar, ženích	tenor
Jóži, cigánsky primáš	tenor
Ilona von Körösháza	soprán alebo alt
Kajetán Dimitreanu, syn starostu	tenor

Obsah

I. dejstvo

V Sedmohradskom kraji žije Zorika a Jonel, ktorí sa chcú vziať. Predvečer svadby prichádza Jóži ich kamarát z detstva, ktorý sa stal úspešný huslista. Aj keď má Jonela rada, Jóžiho mnohé zážitky a dobrodružstvá Zoriku lákajú. Nevie tomu odolať a povie mu, že ráno by s ním rada odišla preč z „nudného“ vidieckeho kraja.

Je práve večer svätého Jána a podľa povesti, kto sa v ten deň napije z riečky Černy, tomu sa bude snívať o budúcnosti. Zorika sa napije a zaspí na brehu ...

II. dejstvo

Zorike sa sníva ako odchádza s Jóžim. Jóži však má rád cestovanie z miesta na miesto. Ctí si len svoju slobodu, nezávislosť, a viazať sa vôbec nechce. Zorike sa čoskoro prestane páčiť takýto život, obzvlášť, keď jej sokyňa je bohatá vdova Ilona. V tom prichádza Jonel, ktorý ju napriek všetkému volá domov.

III. dejstvo

Zorika sa zobudí zo sna a vidí vedľa seba Jonela, ktorý keď ju dlho nevidel, začal ju hľadať. Je šťastná, že všetko bol iba sen. Teraz už pochopila, čo je skutočná láska a že šťastie nájde iba po boku Jonela. Jóžiho odmietne a ten s pomerne ľahkým srdcom odchádza so svojimi huslami do sveta ...

(Pre anglicky hovoriace krajiny bola v Londýne opereta prepísaná tak, aby II. dejstvo bola skutočnosť a nie sen. Anglické publikum by vraj sen v divadelnom diele neprijalo.)