Subreta
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Subreta (z franc. soubrette [subret]) bola pôvodne komorná, slúžka; v súčasnosti sa slovo používa na označenie divadelnej postavy v operetách, komických operách alebo kabaretnej speváčky.
V operách a operetách[upraviť | upraviť zdroj]
V operách to je sopránová, alebo mezosopránová ženská postava, ktorá je mladá, živá, komická a často aj zaľúbená. Ako vyplýva aj z názvu, obyčajne je podriadená primadony, ale niekedy (najmä v operetách) môže byť aj jej priateľka či známa.
Do hudobného divadla sa postava pôvodne dostala z Commedia dell’Arte cez diela Moliéra.
Postava subrety je typická viaceré slávne opery, najmä pre mnohé diela Mozarta. Je typická aj pre klasickú viedenskú operetu, kde však subrety nebývajú len slúžky ("extrémnym" príkladom je opereta Čardášová princezná (Emmerich Kálmán), kde rolu primadony má barová speváčka Silvia, kým úlohu "subrety" má kontesa Anastázia).
Typické príklady postavy subrety[upraviť | upraviť zdroj]
- Adela, Netopier (Johann Strauss ml.)
- Auretta, L'Oca del Cairo (Mozart)
- Barbarina, Figarova svadba (Mozart)
- Blondchen, Únos zo Serailu (Mozart)
- Clotilda, Norma (Bellini)
- Despina, Così fan tutte (Mozart)
- Echo, Ariadna z Naxu (Richard Strauss)
- Elisa, Il re pastore (Mozart)
- Giannetta, Nápoj lásky (Donizetti)
- Lauretta, Gianni Schicchi (Puccini)
- Marzellina, Fidelio (Beethoven)
- Musetta, Bohéma (Puccini)
- Nannetta, Falstaff (Verdi)
- Norina, Don Pasquale (Donizetti)
- Olympia, Hoffmanove poviedky (Offenbach)
- Oskar, Maškarný bál (Verdi)
- Papagena, Čarovná flauta (Mozart)
- Rosina, Barbier zo Sevilly (Rossini)
- Serpina, La serva padrona (Pergolesi)
- Zerlina, Don Giovanni (Mozart)
- Anita, Giuditta (Lehár)