Kremenec (hornina): Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: vi:Quartzit |
|||
| Riadok 20: | Riadok 20: | ||
== Výskyt == |
== Výskyt == |
||
chojte všetci do riti |
|||
Pomerne veľkú hrúbky kremenných arenitov sa nachádzajú na viacerých miestach [[USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Časté sú tiež vo viacerých oblastiach severoeurópskych a východoamerických [[kaledónske vrásnenie|kaledónskych]] pohorí. Odzrkadľujú tu dlhé etapy kratonizácie, alebo krátke obdobia tektonickej stabilizácie po [[orogenéza|orogénnych]] udalostiach<ref name="Vozárová 2000"/>. Známe sú ich geomorfologické prejavy v Južnej Amerike, kde tvoria známe stolové hory (tzv. [[tepuy]]). V niektorých sa vyvinuli i [[jaskyňa|jaskyne]]. Kremence v [[Český masív|Českom masíve]] tvoria [[skalecké súvrstvie|skalecké]] a [[drabovské souvrstvie]] [[pražská panva|pražskej panvy]], [[neogén]]ne uloženiny pri [[Louny|Lounách]], [[Most (mesto)|Moste]] a [[Zliv]]i<ref>[http://www.geologie.estranky.cz/stranka/pnh http://www.geologie.estranky.cz] prístup 25.8.2008</ref>. |
|||
V [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]] sú permoskýtske (vrchný [[perm (geochronologická jednotka)|perm]] a spodný [[trias]]) kremence typickou horninou obalových sérií [[pásmo jadrových pohorí|jadrových pohoriach]], kde často nasadajú priamo na [[granitoid]]né masívy. Tieto svetlosivé, ružové, červené kremence, kremenné pieskovce a arkózové pieskovce tvoria [[lúžňanské súvrstvie]]. Možno ich nájsť v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]], [[Považský Inovec|Považskom Inovci]], [[Tribeč|Tribči]], [[Veľká Fatra|Veľkej]] a [[Malá Fatra|Malej Fatre]], [[Vysoké Tatry|Vysokých]] a [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/> a v západnej časti [[Slovenské rudohorie|Slovenskom rudohorí]]. |
|||
== Použitie == |
== Použitie == |
||
Verzia z 11:15, 17. apríl 2010
| Kremenec | |
 Kremenec, obalová séria tatrika Donovaly, Nízke Tatry | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kremeň |
| Akcesórie | ílové minerály, muskovit, ťažké minerály |
| Vlastnosti | |
| Textúra | zrnitá, všesmerná |
| Farba | biela, sivastá, žltkastá, červenkastá |
Kremenný arenit alebo kremenec či ortokvarcit je spevnená usadená hornina, typ pieskovca s viac ako 95% kremenných zŕn.
Zloženie a vlastnosti
Kremence patria medzi zrelé sedimenty, veľkosť ich veľmi dobre opracovaných zŕn sa pohybuje od 2 do 0,05 mm. Obsahujú hlavne kremenné zrnká, ktoré tvoria až 95% všetkých zŕn[1]. Farba je svetlá od sivej cez žltkastú po červenkastú. Štruktúra zvykne byť zubovitá až mozaikovitá. Tmel býva kremitý.
Vznik
Vznikajú v plytkom morskom - pobrežnom alebo riečnom prostredí s vysokou dynamikou alebo sú to eolické sedimenty. Podstatné je aj intenzívne prekremenenie - vylúhovanie nestabilných zŕn[2], vápnitých, ílovitých a kremitých sedimentov[3]. Pri prekremenení dochádza k spojeniu kremitého cementu so zrnami kremeňa, tak že je opticky kontinuitne orientovaný. Pri silnej litifikácii kremencov dochádza k intersticiálnemu rozpúšťaniu zŕn na miestach ich vzájomného styku. Petrologická zrelosť je dôsledkom veľmi dokonalej chemickej alebo mechanickej erózie, pravdepodobne i viacnásobného prepracovania počas trasportu. K ich vzniku mohlo dôjsť viacnásobným zvetraním a opätovným usadením na inom mieste vo viacerých cykloch[1].
Výskyt
chojte všetci do riti
Použitie
Ako pomerne tvrdá hornina sa používajú na kamenivo, betóny a pri stavbe ciest[2].
Referencie
- ↑ a b Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.
- ↑ a b http://www.mineraly.sk prístup 25.8.2008
- ↑ Veľký, J., 1979; Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 232
Ďalšie zdroje
Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.