Peter Veľký

Peter I. Veľký
ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor
Narodenie	9. jún 1672 Moskva, Ruské cárstvo
Úmrtie	8. február 1725 (52 rokov) Petrohrad, Ruské impérium
Podpis
Odkazy
Commons	Peter Veľký
Biografický portál

Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovcov (* 9. jún 1672, Moskva – † 8. február 1725, Petrohrad) bol od roku 1682 až do svojej smrti ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor.

Fakticky však vládol až od roku 1689. Najskôr formálne vládol spoločne so svojím chorým nevlastným bratom Ivanom V., v roku 1689 sa ujal skutočnej vlády, samotným vládcom sa stal až po Ivanovej smrti roku 1696. Roku 1724 sa spoluvlády nad Ruskom ujala jeho žena Katarína I. Peter Veľký sa preslávil svojou snahou modernizovať Ruskú ríšu, a to v politickom, ekonomickom ako aj kultúrnom smere. Rusko za Petra Veľkého vstúpilo medzi skutočné európske veľmoci.

Mladosť

SKVELE VIANOCE STASNTY NOVI ROK BUKEKELA VIANOCE T_COM

Začiatok vlády

Pepe Beránek je kokot... b ol je a bude kokot

Severná vojna

Expanzívnu politiku Peter Veľký zahájil prípravou na konflikt so Švédskom, ktoré v tejto dobe zaujímalo popredné postavenie medzi severskými aj všetkými európskymi krajinami. Zaistil vybudovanie silnej námornej flotily. Uzatvoril spojeneckú zmluvu s odporcami švédskeho vplyvu Poľskom a Dánskom. V roku 1700 bola začatá severná vojna. Vojská Petra Veľkého boli v bitke pri Narve najskôr porazené Švédmi. Potom Peter Veľký využil oslabenie švédskej armády v dôsledku bojov s Poliakmi, urobil organizačné zmeny medzi ruskými oddielmi a prenikol do Livónska, kde sa zmocnil významných oporných bodov, Švédsku potom zabral aj niektoré severnejšie položené územia, okrem iného tiež ústie rieky Nevy do Fínskeho zálivu, kde nechal roku 1703 založiť budúcu novú ruskú metropolu – Petrohrad. Toto mesto sa malo stať výstavnou skriňou Ruskej ríše, symbolom nastávajúceho pokroku v Rusku. (Hlavným mestom Ruskej ríše sa Petrohrad stal roku 1712.)

Švédi uskutočnili po ruských úspechoch v Livónsku nový pokus o porážku nepriateľa. Peter Veľký sa v bitkách pri Lesnej a Poltave dokázal ubrániť a výsledok vojny začal byť priaznivejší pre ruskú stranu. Severná vojna ale bola ukončená až roku 1721, Nystadsky mier, Treaty of Nystad, 28.apríla 1721, kedy Peter Veľký k Ruskej ríši pripojil celé územie sporného Livónska.

Nová vojna s Turkami

Roku 1711 začal Peter Veľký novú vojnu s Osmanskou ríšou s cieľom zmocniť sa severného pobrežia Čierneho mora (potom, ako od Švédov vybojoval prístup k Baltu). Bol ale tureckou armádou porazený na rieke Prut a donútený vzdať sa skôr dobytých území vrátane prístavu Azov. Ruská ríša stratila aj kontrolu nad Záporožím.

Reformátor

Roku 1721 mu bol Senátom navrhnutý titul „Peter Veľký, imperátor celého Ruska“, potvrdený 1723 Švédsko, 1739 Osmanská ríša, 1742 Anglicko, 1745 Francúzsko a Španielsko a 1764 Polsko. Na čele ruskej pravoslávnej cirkvi nechal ustanoviť svätú synodu, zbor najvyšších duchovných predstaviteľov. Nasledujúceho roku vytvoril systém zvláštnych hodností, do ktorých zaradil ruskú šľachtu. Týmto krokom si zabezpečil jej poslušnosť a oddanosť cárovi. Absolutistickou krajinou s vládou samoderžavia ale Ruská ríša zostala aj napriek Petrovým reformám v štátnej a súdnej správe (vzniklo deväť kolégií vykonávajúcich vlastnú štátnu správu, samospráva bola posilnená vytvorením gubernií). Dôležitou mocenskou podporou pre Petra Veľkého bola aj tajná polícia. Ďalej zrušil staroslovanský kalendár a zaviedol juliánsky kalendár (nie však moderný gregoriánsky). Po zavedení juliánskeho kalendára rok 1208 stal sa rokom 1700. Používanie cyriliky nahradil azbukou (odmietol zavedenie latinky). Ruskej šľachte prikázal oholiť si brady a odporučil obliekať sa podľa európskych vzorov. Čo sa väčšine spupných bojarov nepáčilo.

Posledné roky

Ešte v roku 1718 nechal Peter Veľký umučiť svojho vlastného syna Alexeja, ktorý sa odmietol podriadiť otcovej vôli. Peter Veľký tak týmto krokom ukázal aj odvrátenú tvár veľkého ruského reformátora – bol nemilosrdný k akýmkoľvek náznakom odporu voči jeho absolútnej vláde. Petrova druhá manželka Katarína začala so svojim manželom spoluvládnuť Rusku ako cárovná v roku 1724. Keď o rok neskôr Peter Veľký zomrel, stala sa jeho nástupkyňou ako Katarína I.

Deti

Z prvého manželstva s Jevdokiou Fiodorovnou Lopuchinovou mal tri deti:

• Alexej (*18. jún 1690 – † 26. jún 1718), cárovič,
• Alexander (* 3. október 1691 – † 14. máj 1692),
• Pavol (*/† 1693)

Z druhého manželstva s Martou Skavronskou, neskôr Katarínou I. mali 12 detí, z ktorých ho prežili iba tri a z toho jedno iba o pár dní:

• Pavol (*/† 1705),
• Peter (*/† 1706),
• Katarína (* 1707 – † 1708),
• Anna (* 27. január 1708 – † 15. máj 1728),
• Alžbeta I. Petrovna (* 18. december 1709 – † 25. december 1761), ruská imperátorka,
• Natália (* 20. marec 1713 – † marec 1715),
• Margaréta (* 19. september 1714 – † 7. jún 1715),
• Peter (* 28. október 1715 – † 25. apríl 1719),
• Pavol (* 13. január 1717 – † 14. január 1717),
• Natália (* 20. august 1718 – † 22. február 1725),
• Peter (*/† 1723), ruský cárovič,
• Pavol (*/† 1724), ruský cárovič.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Peter Veľký
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter Veľký