Dierny štítok: Rozdiel medzi revíziami
preklepy, bez zdroja |
wl., typo, kat., dopln., drob. |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Bezzdroja}} |
{{Bezzdroja}} |
||
[[Súbor:Blue-punch-card-front-horiz.png|thumb|right|80 stlpcový dierny štítok typu IBM (187.5x82.5 mm) z roku [[1964]] v kódovaní [[EBCDIC]]]] |
|||
'''Dierny štítok''' je [[záznamové médium]] vyrobené z tenšieho [[kartón|kartónu]], na ktorom je informácia zakódovaná prítomnosťou, alebo neprítomnosťou diery na vopred definovaných pozíciách. Každá pozícia tak predstavuje 1 [[bit]] úložnej kapacity. Miesta pre otvory sú usporiadané do matice. Na bežnom diernom štítku bolo 80 alebo 90 stĺpcov pre záznam dát. Najpoužívanejšou kapacitou bolo 80 znakov na jeden dierny štítok. Do 80-sĺpcových štítkov boli vyrážané otvory v tvare obdĺžnika a do 90-stĺpcových v tvare kruhu. |
|||
== História == |
== História == |
||
Prvé použitie diernych štítkov na riadenie [[krosná|tkáčskych stavov (priemyselných krosien) |
Prvé použitie diernych štítkov na riadenie [[krosná|tkáčskych stavov]] (priemyselných krosien) je datované do roku [[1725]]. Koncom [[19. storočie|19. storočia]] sa začali používať pre „jarmočné organy“ a podobné automatické hudobné skrinky. V rovnakom čase sa začali použivať aj pre prostriedky spracovania dát (tabulátory a strojové kalkulátory). Hollerithov systém, (inšpirovaný opisným dierovaním sprievodcov amerických železníc) bol prvý krát použitý [[1885]] pri [[sčítanie ľudu|sčítaní ľudu]] v [[Massachusetts]], prvé použitie mimo [[USA]] bolo v [[Rakúsko|Rakúsku]], tiež na [[sčítanie ľudu]] v decembri roku [[1890]]. V roku [[1895]] prvé komerčné použitie v [[účtovníctvo|účtovníctve]] v spoločnosti [[New York Central Railroad]]. Holeritky (diernym štítkom hollerithovho typu sa hovorilo aj karta) sa v [[USA]] používali pre [[štatistika|štatistiky]] zdravotníctva takmer do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. |
||
Vo výpočtových strediskách sa dierne štítky bežne používali ešte v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]]. Zároveň s nimi sa používali aj [[dierna páska]], [[magnetická páska]], ale koncom [[20. storočia|20. storočie]] boli vytlačené modernejšími médiami, ako je [[disketa]] alebo [[Kompaktný disk|CD]]. |
|||
Na diernych štítkoch boli uchovávané aj zdrojové verzie [[Počítačový program|počítačových programov]], čo znamenalo, že štítky museli byť za sebou zoradené chronologicky v presnom a nemennom poradí – nesmelo v žiadnom prípade dôjsť k ich pomiešaniu napr. z dôvodu ich rozsypania pri nesprávnej manipulácii a pod. Z tohoto dôvodu boli tiež štítky niekedy označené pomocným číslovaním. |
|||
Dierne štítky ako médium pre [[počítač|elektronické počítače]] prevažovali stĺpcové dierne štítky [[IBM]]. V použití boli ešte v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. |
|||
== Súčasnosť == |
== Súčasnosť == |
||
Do dnešných dní sa použitie diernych štítkov zachovalo pri niektorých [[voľby|voľbách]] v [[USA]]. |
Do dnešných dní sa použitie diernych štítkov zachovalo pri niektorých [[voľby|voľbách]] v [[USA]]. |
||
Posledné „slávne“ využitie diernych štítkov bolo v roku [[2000]], ([[voľba prezidenta|voľby prezidenta]] [[USA]], súperi [[George W. Bush]] a [[Al Gore]]) pre spory ohľadne výsledkov, ktoré vyvstali z nepresného vyznačovania dier na štítkoch. |
|||
== Zaujímavosti == |
== Zaujímavosti == |
||
Okrem primárneho použitia ako [[záznamové médium]] boli dierne štítky aj vďačným typom [[pohľadnica| |
Okrem primárneho použitia ako [[záznamové médium]] boli dierne štítky aj vďačným typom „[[pohľadnica|pohľadnice]]“, podobne ako [[pivná podtácka|pivné podtácky]]. |
||
Dedičstvo 80-stĺpcového dierneho štítku |
Dedičstvo 80-stĺpcového dierneho štítku je badateľné aj v súčasnosti. Väčšina znakovo orientovaných [[Počítačový terminál|terminálov]] zobrazuje práve 80 znakov na riadok, [[Zdrojový kód|zdrojové kódy]] počítačových [[Počítačový program|programov]] či správ [[E-mail|elektronickej pošty]] sa často formátujú tak, aby boli zalomené riadky široké maximálne 80 znakov, a pod. |
||
{{Počítačový výhonok}} |
|||
[[Kategória:Dátové nosiče]] |
[[Kategória:Dátové nosiče]] |
||
[[Kategória:Dejiny počítačov]] |
|||
[[Kategória:Papier]] |
|||
[[bg:Перфокарта]] |
[[bg:Перфокарта]] |
||
Verzia z 14:00, 17. február 2011
Dierny štítok je záznamové médium vyrobené z tenšieho kartónu, na ktorom je informácia zakódovaná prítomnosťou, alebo neprítomnosťou diery na vopred definovaných pozíciách. Každá pozícia tak predstavuje 1 bit úložnej kapacity. Miesta pre otvory sú usporiadané do matice. Na bežnom diernom štítku bolo 80 alebo 90 stĺpcov pre záznam dát. Najpoužívanejšou kapacitou bolo 80 znakov na jeden dierny štítok. Do 80-sĺpcových štítkov boli vyrážané otvory v tvare obdĺžnika a do 90-stĺpcových v tvare kruhu.
História
Prvé použitie diernych štítkov na riadenie tkáčskych stavov (priemyselných krosien) je datované do roku 1725. Koncom 19. storočia sa začali používať pre „jarmočné organy“ a podobné automatické hudobné skrinky. V rovnakom čase sa začali použivať aj pre prostriedky spracovania dát (tabulátory a strojové kalkulátory). Hollerithov systém, (inšpirovaný opisným dierovaním sprievodcov amerických železníc) bol prvý krát použitý 1885 pri sčítaní ľudu v Massachusetts, prvé použitie mimo USA bolo v Rakúsku, tiež na sčítanie ľudu v decembri roku 1890. V roku 1895 prvé komerčné použitie v účtovníctve v spoločnosti New York Central Railroad. Holeritky (diernym štítkom hollerithovho typu sa hovorilo aj karta) sa v USA používali pre štatistiky zdravotníctva takmer do polovice 60. rokov 20. storočia.
Vo výpočtových strediskách sa dierne štítky bežne používali ešte v 80. rokoch 20. storočia. Zároveň s nimi sa používali aj dierna páska, magnetická páska, ale koncom 20. storočie boli vytlačené modernejšími médiami, ako je disketa alebo CD.
Na diernych štítkoch boli uchovávané aj zdrojové verzie počítačových programov, čo znamenalo, že štítky museli byť za sebou zoradené chronologicky v presnom a nemennom poradí – nesmelo v žiadnom prípade dôjsť k ich pomiešaniu napr. z dôvodu ich rozsypania pri nesprávnej manipulácii a pod. Z tohoto dôvodu boli tiež štítky niekedy označené pomocným číslovaním.
Súčasnosť
Do dnešných dní sa použitie diernych štítkov zachovalo pri niektorých voľbách v USA.
Posledné „slávne“ využitie diernych štítkov bolo v roku 2000, (voľby prezidenta USA, súperi George W. Bush a Al Gore) pre spory ohľadne výsledkov, ktoré vyvstali z nepresného vyznačovania dier na štítkoch.
Zaujímavosti
Okrem primárneho použitia ako záznamové médium boli dierne štítky aj vďačným typom „pohľadnice“, podobne ako pivné podtácky.
Dedičstvo 80-stĺpcového dierneho štítku je badateľné aj v súčasnosti. Väčšina znakovo orientovaných terminálov zobrazuje práve 80 znakov na riadok, zdrojové kódy počítačových programov či správ elektronickej pošty sa často formátujú tak, aby boli zalomené riadky široké maximálne 80 znakov, a pod.
|
Tento článok týkajúci sa počítačov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |