Ján z Gentu: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: mk:Јован (Прв војвода од Ланкастер) |
d štylistika, preklepy, fix. |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
|dátum narodenia = [[6. marec]] [[1340]] |
|dátum narodenia = [[6. marec]] [[1340]] |
||
|miesto narodenia = [[Gent]], [[Belgicko]] |
|miesto narodenia = [[Gent]], [[Belgicko]] |
||
|dátum úmrtia = |
|dátum úmrtia = {{Dátum narodenia a vek|1340|3|6|1399|2|3}} |
||
|miesto úmrtia = Zámok Leicester, [[Leicestershire]] |
|miesto úmrtia = Zámok Leicester, [[Leicestershire]] |
||
|miesto pochovania = [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrála svätého Pavla]], [[City of London]], [[Anglicko]] |
|miesto pochovania = [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrála svätého Pavla]], [[City of London]], [[Anglicko]] |
||
Riadok 17: | Riadok 17: | ||
|nástupca = |
|nástupca = |
||
|manžel = |
|manžel = |
||
|manželka = [[Blanka Lancasterová]]<br />([[1359]] |
|manželka = [[Blanka Lancasterová]]<br />([[1359]] – [[1369]])<br />[[Konstance Kastílska]]<br />([[1371]] – [[1394]])<br />[[Katarína Swynfordová]]<br />([[1396]] – [[1399]]) |
||
|potomstvo = [[Filipa Lancasterová]]<br />(''Portugalská kráľovná'')<br />Alžbeta Plantagenetová<br />[[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]]<br />(''anglický kráľ'')<br />[[Katarína Lancasterová]]<br />(''kastílska kráľovná'')<br />Ján Beaufort<br />Henrich Beaufort<br />Thomas Beaufort<br />Jana Beaufortová |
|potomstvo = [[Filipa Lancasterová]]<br />(''Portugalská kráľovná'')<br />Alžbeta Plantagenetová<br />[[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]]<br />(''anglický kráľ'')<br />[[Katarína Lancasterová]]<br />(''kastílska kráľovná'')<br />Ján Beaufort<br />Henrich Beaufort<br />Thomas Beaufort<br />Jana Beaufortová |
||
|dynastia = [[Plantagenetovci]] |
|dynastia = [[Plantagenetovci]] |
||
Riadok 24: | Riadok 24: | ||
}} |
}} |
||
'''Ján z Gentu''', prvý vojvoda z [[Lancaster]]u, [[Akvitánsko|akvitánsky]] vojvoda (* [[6. marec]] [[1340]] |
'''Ján z Gentu''', prvý vojvoda z [[Lancaster]]u, [[Akvitánsko|akvitánsky]] vojvoda (* [[6. marec]] [[1340]] – † [[3. február]] [[1399]]) bol členom dynastie [[Plantagenetovci|Plantagenetovcov]], tretí syn [[Anglicko|anglického]] kráľa [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] a jeho manželky [[Filipa z Hainault|Filipy z Hainault]]. Meno ''Ján z Gentu'' dostal podľa miesta, kde sa narodil – na svet prišiel v meste [[Gent]], ktoré sa nachádza v dnešnom [[Belgicko|Belgicku]]. Ján mal veľký vplyv na vládu v Anglicku, kde vládol namiesto svojho neplnoletého synovca [[Richard II. (Anglicko)|Richarda II.]], a tiež počas nasledujúcich období politických bojov, ale historici nepredpokladajú, že patril medzi kráľových oponentov. |
||
== Titul lancasterského vojvoda == |
== Titul lancasterského vojvoda == |
||
[[Henrich Grosmontský]] a [[Eduard III. (Anglicko)|kráľ Eduard III.]] boli bratrancami z druhého kolena, čo znamená, že obaja boli pravnukmi kráľa [[Henrich III. (Anglicko)|Henricha III.]]. Ján z Gentu bol synom Eduarda III. a [[Blanka Lancasterová]] bola dcéra Henricha Grosmontského. Z toho vyplýva, že Ján z Gentu a jeho prvá manželka boli bratranec a sesternica z tretieho kolena. Blanka a Ján sa vzali v roku [[1360]] v [[Readingské opátstvo|Readingskom opátstve]]. |
[[Henrich Grosmontský]] a [[Eduard III. (Anglicko)|kráľ Eduard III.]] boli bratrancami z druhého kolena, čo znamená, že obaja boli pravnukmi kráľa [[Henrich III. (Anglicko)|Henricha III.]]. Ján z Gentu bol synom Eduarda III. a [[Blanka Lancasterová]] bola dcéra Henricha Grosmontského. Z toho vyplýva, že Ján z Gentu a jeho prvá manželka boli bratranec a sesternica z tretieho kolena. Blanka a Ján sa vzali v roku [[1360]] v [[Readingské opátstvo|Readingskom opátstve]]. |
||
Po smrti Jánovho svokra v roku [[1361]] |
Po smrti Jánovho svokra v roku [[1361]] získal Ján polovicu Henrichových pozemkov, titul lancasterského grófa a povesť najväčšieho vlastníka pôdy v severnom [[Anglicko|Anglicku]], pričom bol dedičom lancasterského majetku. Takisto získal aj titul ''štrnásty haltonský barón''. Keď [[10. apríl]]a [[1362]] zomrela Blankina sestra Maud, leicesterská kontesa, manželka Viliama V., vojvodu z Hainautu, tak Ján získal aj zvyšok dedičstva. [[13. november|13. novembra]] [[1362]] získal Ján od Eduarda III. titul lancasterského vojvodu. Ján bol veľmi zámožný človek – vlastnil najmenej tridsať hradov a zámkov a ďalších majetkov v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Francúzsko|Francúzsku]]. Čo sa týkalo veľkosti a organizácii jeho služobníctva, bolo porovnateľné s kráľovským služobníctvom. |
||
== Neúspechy == |
== Neúspechy == |
||
Po smrti jeho staršieho brata, [[Čierny princ Eduard|Eduarda Woodstocka]], známeho aj ako ''Čierneho princa'', ochraňoval Ján z Gentu náboženského reformátora [[Ján Viklef|Jána Viklefa]]. V čase, keď anglická armáda utrpela porážky a neúspechy v [[Storočná vojna|storočnej vojne]] proti [[Francúzsko|Francúzsku]] a vláda [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] začala byť čoraz viac neobľúbená, najmä z dôvodu vysokých daní a kráľovho milostného pomeru s Alicou Perrersovou, začali ľudia spájať Jána z Gentu s neúspešnou vládou v roku [[1370]]. Navyše pokým kráľ a waleský princ mali titul obľúbeného hrdinu vďaka ich úspechom na bojisku, Ján z Gentu nikdy nedosiahol podobnú vojenskú slávu, ktorá mohla posilniť jeho povesť. Hoci bojoval v bitke o Nájera, boli jeho neskoršie vojenské projekty, ako napríklad |
Po smrti jeho staršieho brata, [[Čierny princ Eduard|Eduarda Woodstocka]], známeho aj ako ''Čierneho princa'', ochraňoval Ján z Gentu náboženského reformátora [[Ján Viklef|Jána Viklefa]]. V čase, keď anglická armáda utrpela porážky a neúspechy v [[Storočná vojna|storočnej vojne]] proti [[Francúzsko|Francúzsku]] a vláda [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] začala byť čoraz viac neobľúbená, najmä z dôvodu vysokých daní a kráľovho milostného pomeru s Alicou Perrersovou, začali ľudia spájať Jána z Gentu s neúspešnou vládou v roku [[1370]]. Navyše pokým kráľ a waleský princ mali titul obľúbeného hrdinu vďaka ich úspechom na bojisku, Ján z Gentu nikdy nedosiahol podobnú vojenskú slávu, ktorá mohla posilniť jeho povesť. Hoci bojoval v bitke o Nájera, boli jeho neskoršie vojenské projekty, ako napríklad ''Chevauchée'' (fr. ''jazda na koni'') z roku [[1373]] a jeho vpád do [[Kastília|Kastílie]] v roku [[1386]], neúspešné. |
||
== Obdobie vlády Jánovho synovca == |
== Obdobie vlády Jánovho synovca == |
||
Keď sa v roku [[1371]] zosobášil s infantkou Konstance Kastílskou, prevzal Ján z Gentu titul kráľ [[Kastília|Kastílie]] a [[Leon]]u a trval na tom, aby ho |
Keď sa v roku [[1371]] zosobášil s infantkou Konstance Kastílskou, prevzal Ján z Gentu titul kráľ [[Kastília|Kastílie]] a [[Leon]]u a trval na tom, aby ho anglickí šľachtici označovali titulom ''náš španielsky lord''. Keď v roku [[1377]] zomrel kráľ Eduard III. a Jánov desaťročný synovec nastúpil na trón ako [[Richard II. (Anglicko)|Richard II.]], Jánov vplyv naďalej rástol. No nedôvera voči nemu zostala a niektorí ho podozrievali, že čaká, kedy bude môcť trón prevziať. Ján sa zaručil, že sa nikdy nespojí s nepriateľmi kráľa Richarda. Ako skutočný vládca [[Anglicko|Anglicka]] počas Richardovej neplnoletosti, urobil niekoľko nerozumných rozhodnutí ohľadom daní, ktoré viedli k [[Anglické povstanie (1381)|povstaniu]] v roku [[1381]], počas ktorého povstalci zničili jeho [[palác Savoy]] v [[Londýn]]e. |
||
== Kastília a občianska vojna == |
== Kastília a občianska vojna == |
||
Riadok 41: | Riadok 41: | ||
== Smrť == |
== Smrť == |
||
[[Súbor:Tomb John of Gaunt and Blanche of Lancaster.jpg| |
[[Súbor:Tomb John of Gaunt and Blanche of Lancaster.jpg|náhľad|Hrobka Jána z Genru a Blanky Lancasterovej.]] |
||
Ján z Gentu zomrel prirodzenou smrťou [[3. február]]a [[1399]] na Leicesterskom zámku. V čase smrti bola pri ňom jeho tretia manželka Katarína. Pochovali ho vedľa jeho prvej manželky Blanky Lancasterovej v [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrále svätého Pavla]] v alabastrovej hrobke, ktorú navrhol Henrich Yevele. Jeho hrobka je veľmi podobná hrobke jeho syna v [[Canterburská katedrála|Canterburskej katedrále]]. |
Ján z Gentu zomrel prirodzenou smrťou [[3. február]]a [[1399]] na Leicesterskom zámku. V čase smrti bola pri ňom jeho tretia manželka Katarína. Pochovali ho vedľa jeho prvej manželky Blanky Lancasterovej v [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrále svätého Pavla]] v alabastrovej hrobke, ktorú navrhol Henrich Yevele. Jeho hrobka je veľmi podobná hrobke jeho syna v [[Canterburská katedrála|Canterburskej katedrále]]. |
||
Po jeho smrti prepadol jeho majetok korune, pretože kráľ [[Richard II. (Anglicko)|Richard II.]] vyhnal v roku [[1398]] z krajiny Jánovho syna a dediča |
Po jeho smrti prepadol jeho majetok korune, pretože kráľ [[Richard II. (Anglicko)|Richard II.]] vyhnal v roku [[1398]] z krajiny Jánovho syna a dediča Henricha Bolingbrokea. Henrich Bolingbroke a Richard II. boli bratranci (ich otcovia boli bratia). Bolingbroke sa neskôr vrátil z exilu, aby znovu získal svoje zabavené dedičstvo a zosadil neobľúbeného Richarda z trónu. Bolingbroke potom nastúpil na trón ako anglický kráľ [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]] ([[1399]] – [[1413]]) a stal sa prvým potomkom Jána z Gentu, ktorý získal anglický trón. |
||
== Manželstvá a deti == |
== Manželstvá a deti == |
||
Legitímni mužskí dediči Jána z Gentu boli kráľ [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]], [[Henrich V. (Anglicko)|Henrich V.]] a [[Henrich VI. (Anglicko)|Henrich VI.]]. Jeho legitímne dcéry boli [[Filipa Lancasterová]] (manželka [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]] |
Legitímni mužskí dediči Jána z Gentu boli kráľ [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]], [[Henrich V. (Anglicko)|Henrich V.]] a [[Henrich VI. (Anglicko)|Henrich VI.]]. Jeho legitímne dcéry boli [[Filipa Lancasterová]] (manželka portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]] a matka kráľa [[Eduard (Portugalsko)|Eduarda]]), exeterská vojvodkyňa Alžbeta a manželka kastílskeho kráľa Henricha III. [[Katarína Lancasterová]]. |
||
Ján z Gentu mal aj 5 |
Ján z Gentu mal aj 5 nemanželských detí. Prvé dieťa mal s dvornou dámou svojej matky a zvyšné štyri, ktoré nesú meno ''Beaufort'', mal s [[Katarína Swynfordová|Katarínou Swynfordovou]], jeho dlhoročnou milenkou a nakoniec treťou manželkou. Tieto štyri deti, traja synovia a dcéra, boli zlegalizovaný kráľovským a pápežským dekrétom po svadbe Jána s Katarínou v roku [[1396]]. Medzi významných potomkov Jána a Kataríny patria ich syn winchesterský biskup a kardinál Henrich Beaufort, ich vnučka Cecília Nevilleová, matka kráľa [[Eduard IV. (Anglicko)|Eduarda IV.]] a [[Richard III. (Anglicko)|Richarda III.]], a ich pra-pravnuk [[Henrich VII. (Anglicko)|Henrich Tudor]], ktorý sa po [[Bitka pri Bosworthe|bitke pri Bosworthe]] v roku [[1485]] stal [[Anglicko|anglickým]] kráľom a zakladateľom [[Tudorovci|tudorovskej dynastie]]. |
||
=== Milenka Mária de St. Hilaire |
=== Milenka Mária de St. Hilaire z Hainaut === |
||
Jánove prvé dieťa bola nelegitímna dcéra |
Jánove prvé dieťa bola nelegitímna dcéra Blanka Plantagenetová ([[1359]] – [[1388]]/[[1389]]), ktorú mal so svojou milenkou Máriou de St. Hilaire z Hainaut ([[1340]] – ? [[1399]]), ktorá bola dvorná dáma jeho matky [[Filipa z Hainault|kráľovnej Filipy]]. Blanka sa pravdepodobne narodila ešte pred Jánovým prvým manželstvom. |
||
Blanka Plantagenetová sa v roku [[1381]] vydala za sira Thomasa Morieuxa. Ten mal niekoľko významných postavení, bol napríklad Strážca veže (post získal v roku sobáša) a o dva roky neskôr sa stal veliteľom jazdeckej jednotky. Zomrel v roku [[1387]] po šiestich rokoch manželstva. Blanka Plantagenetová Morieuxová nebola začlenená do nariadenie z roku [[1396]], ktorým Ján zlegalizoval svoje nemanželské deti, ktoré mal s Katarínou Swynfordovou. |
Blanka Plantagenetová sa v roku [[1381]] vydala za sira Thomasa Morieuxa. Ten mal niekoľko významných postavení, bol napríklad Strážca veže (post získal v roku sobáša) a o dva roky neskôr sa stal veliteľom jazdeckej jednotky. Zomrel v roku [[1387]] po šiestich rokoch manželstva. Blanka Plantagenetová Morieuxová nebola začlenená do nariadenie z roku [[1396]], ktorým Ján zlegalizoval svoje nemanželské deti, ktoré mal s Katarínou Swynfordovou. |
||
=== Blanka Lancasterová === |
=== Blanka Lancasterová === |
||
[[Súbor:The Lady and the unicorn Taste det3.jpg| |
[[Súbor:The Lady and the unicorn Taste det3.jpg|náhľad|Jánova manželka Blanka Lancasterová.]] |
||
[[19. máj]]a [[1359]] sa Ján z Gentu oženil so svojou sesternicou z tretieho kolena, Blankou Lancasterovou, dcérou Henricha Grosmonta, prvého lancasterského vojvodu. Majetok, ktorý priviedla do manželstva, bol základom Jánovho bohatstva. Blanka zomrela [[12. september|12. septembra]] [[1369]] v Bolingbrokeskom zámku na bubonický mor. V čase jej smrti bol manžel Ján z Gentu na mori. Ich dcéra [[Filipa Lancasterová|Filipa]] sa stala [[portugalsko]]u kráľovnou, keď sa v roku [[1387]] vydala za portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]]. |
[[19. máj]]a [[1359]] sa Ján z Gentu oženil so svojou sesternicou z tretieho kolena, Blankou Lancasterovou, dcérou Henricha Grosmonta, prvého lancasterského vojvodu. Majetok, ktorý priviedla do manželstva, bol základom Jánovho bohatstva. Blanka zomrela [[12. september|12. septembra]] [[1369]] v Bolingbrokeskom zámku na [[bubonický mor]]. V čase jej smrti bol manžel Ján z Gentu na mori. Ich dcéra [[Filipa Lancasterová|Filipa]] sa stala [[portugalsko]]u kráľovnou, keď sa v roku [[1387]] vydala za portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]]. |
||
;Deti |
|||
* [[Filipa Lancasterová|Filipa]] ([[1360]] – [[1415]]) |
* [[Filipa Lancasterová|Filipa]] ([[1360]] – [[1415]]) – Vydala sa za portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]] ([[1357]] – [[1433]]). |
||
⚫ | |||
: Vydala sa za portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]] ([[1357]] – [[1433]]) |
|||
⚫ | * Alžbeta ([[1364]] – [[1426]]) – Jej prvým manželom bol od roku [[1380]] Ján Hastings, tretí pembrokeský gróf ([[1372]] – [[1389]]). V roku [[1383]] bolo manželstvo anulované. Druhým manželom bol od roku [[1386]] Ján Holland, prvý exeterský vojvoda ([[1350]] – [[1400]]). Tretím manželom sa stal sir Ján Cornwall, prvý fanhopeský a milbrokeský barón (zomrel v roku [[1443]]). |
||
* Ján ([[1362]] – [[1365]]) |
|||
* Eduard ([[1365]] – [[1368]]) – Pochovaný je v kostole sv. Márie de Castro, Leicester. |
|||
⚫ | |||
* Alžbeta ([[1364]] – [[1426]]) |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
* Eduard ([[1365]] – [[1368]]) |
|||
⚫ | |||
* Ján ([[1366]] – [[1367]]) |
|||
⚫ | |||
* [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]], anglický kráľ ([[1366]] – [[1413]]) |
|||
⚫ | |||
* Izabela ([[1368]] – [[1368]]) |
* Izabela ([[1368]] – [[1368]]) |
||
=== Konstance Kastílska === |
=== Konstance Kastílska === |
||
V roku [[1371]] si Ján zobral za manželku Konstance Kastílsku, dcéru [[Kastília|kastílskeho]] kráľa [[Peter Kastílsky|Petra]], vďaka čomu získal právo na kastílsky trón, o ktorý sa aj usiloval. Hoci Ján nebol schopný uplatniť toto svoje právo, jeho a Konstaceina dcéra |
V roku [[1371]] si Ján zobral za manželku Konstance Kastílsku, dcéru [[Kastília|kastílskeho]] kráľa [[Peter Kastílsky|Petra]], vďaka čomu získal právo na kastílsky trón, o ktorý sa aj usiloval. Hoci Ján nebol schopný uplatniť toto svoje právo, jeho a Konstaceina dcéra [[Katarína Lancasterová]] sa stala kastílskou kráľovnou, keď sa vydala za kastílskeho kráľa [[Henrich III. Kastílsky|Henricha III.]]. |
||
;Deti |
|||
* Katarína ([[1372]] – [[1418]]) |
* Katarína ([[1372]] – [[1418]]) – Vydala sa za kastílskeho kráľa [[Henrich III. Kastílsky|Henricha III.]] ([[1379]] – [[1406]]). |
||
: Vydala sa za [[Henrich III. Kastílsky|Henricha III.]], kastílskeho kráľa ([[1379]] – [[1406]]) |
|||
* Ján ([[1374]] – [[1375]]) |
* Ján ([[1374]] – [[1375]]) |
||
=== Katarína Swynfordová === |
=== Katarína Swynfordová === |
||
Počas manželstva s Kontance počal Ján so svojou milenkou, vdovou |
Počas manželstva s Kontance počal Ján so svojou milenkou, vdovou Katarínou Swynfordovou, ktorej sestra Filipa de Roet bola vydatá za [[Geoffrey Chaucer|Geoffreyho Chaucera]], štyri deti. Katarína mala z predchádzajúceho manželstva dve alebo tri deti s lancastrským rytierom, sirom Hughom Swynfordom. Mená týchto detí sú Blanka a Thomas. Ján z Gentu sa stal krstným otcom Blanke Swynfordovej. |
||
Konstance zomrela v roku [[1394]]. O dva roky neskôr si Ján vzal za ženu Katarínu a ich spoločné deti, |
Konstance zomrela v roku [[1394]]. O dva roky neskôr si Ján vzal za ženu Katarínu a ich spoločné deti, Beaufortovci, boli zlegalizované kráľom Richardom II. a cirkvou, ale nemali právo na trón. Ich najstarší syn Ján mal dcéru, [[Margaret Beaufortová|Margaret Beaufortovú]], ktorej syn, neskorší anglický kráľ [[Henrich VII.]], sa napriek tomu o trón uchádzal. |
||
;Deti |
|||
* Ján Beaufort, prvý somersetský gróf ([[1373]] – [[1410]]) |
* Ján Beaufort, prvý somersetský gróf ([[1373]] – [[1410]]) – Za manželku si zobral Margaret Hollandovú. |
||
: Za manželku si zobral Margaret Hollandovú. |
|||
* Henrich Beaufort, [[winchester]]ský biskup kardinál ([[1375]] – [[1447]]) |
* Henrich Beaufort, [[winchester]]ský biskup kardinál ([[1375]] – [[1447]]) |
||
* Thomas Beaufort, exeterský vojvoda ([[1377]] – [[1427]]) |
* Thomas Beaufort, exeterský vojvoda ([[1377]] – [[1427]]) – Jeho manželkou bola Margaret Nevilleová. |
||
⚫ | |||
: Jeho manželkou bola Margaret Nevilleová. |
|||
* Joan Beaufortová ([[1379]] – [[1440]]) |
|||
⚫ | |||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Riadok 101: | Riadok 91: | ||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [http://www.gruenewald-art.de/johnofgaunt/ Informácie o Jánovi z Gentu |
* [http://www.gruenewald-art.de/johnofgaunt/ Informácie o Jánovi z Gentu] {{eng icon}} |
||
* [http://www.tudorplace.com.ar/PLANTAGENET.htm Genealógia rodu Plantagenetovcov a Lancasterovcov |
* [http://www.tudorplace.com.ar/PLANTAGENET.htm Genealógia rodu Plantagenetovcov a Lancasterovcov] (''Lancasterovci boli vetvou dynastie Plantagenetovcov'') {{eng icon}} |
||
* [http://www.tudorplace.com.ar/PLANTAGENET2.htm Genealógia Lancasterskej línie rodu Plantagenetovcov |
* [http://www.tudorplace.com.ar/PLANTAGENET2.htm Genealógia Lancasterskej línie rodu Plantagenetovcov] {{eng icon}} |
||
== Zdroj == |
== Zdroj == |
||
{{preklad|en|John of Gaunt, 1st Duke of Lancaster|303425116}} |
* {{preklad|en|John of Gaunt, 1st Duke of Lancaster|303425116}} |
||
[[Kategória:Narodenia v 1340]] |
[[Kategória:Narodenia v 1340]] |
Verzia z 17:13, 13. august 2011
Ján z Gentu | |
Lancasterský a akvitánsky vojvoda | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Plantagenetovci |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | John of Ghent |
Narodenie | 6. marec 1340 Gent, Belgicko |
Úmrtie | 6. marec 1340 (58 rokov) Zámok Leicester, Leicestershire |
Pochovanie | Katedrála svätého Pavla, City of London, Anglicko |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo |
Filipa Lancasterová (Portugalská kráľovná) Alžbeta Plantagenetová Henrich IV. (anglický kráľ) Katarína Lancasterová (kastílska kráľovná) Ján Beaufort Henrich Beaufort Thomas Beaufort Jana Beaufortová |
Otec | Eduard III. |
Matka | Filipa z Hainault |
Odkazy | |
Ján z Gentu (multimediálne súbory na commons) | |
Ján z Gentu, prvý vojvoda z Lancasteru, akvitánsky vojvoda (* 6. marec 1340 – † 3. február 1399) bol členom dynastie Plantagenetovcov, tretí syn anglického kráľa Eduarda III. a jeho manželky Filipy z Hainault. Meno Ján z Gentu dostal podľa miesta, kde sa narodil – na svet prišiel v meste Gent, ktoré sa nachádza v dnešnom Belgicku. Ján mal veľký vplyv na vládu v Anglicku, kde vládol namiesto svojho neplnoletého synovca Richarda II., a tiež počas nasledujúcich období politických bojov, ale historici nepredpokladajú, že patril medzi kráľových oponentov.
Titul lancasterského vojvoda
Henrich Grosmontský a kráľ Eduard III. boli bratrancami z druhého kolena, čo znamená, že obaja boli pravnukmi kráľa Henricha III.. Ján z Gentu bol synom Eduarda III. a Blanka Lancasterová bola dcéra Henricha Grosmontského. Z toho vyplýva, že Ján z Gentu a jeho prvá manželka boli bratranec a sesternica z tretieho kolena. Blanka a Ján sa vzali v roku 1360 v Readingskom opátstve.
Po smrti Jánovho svokra v roku 1361 získal Ján polovicu Henrichových pozemkov, titul lancasterského grófa a povesť najväčšieho vlastníka pôdy v severnom Anglicku, pričom bol dedičom lancasterského majetku. Takisto získal aj titul štrnásty haltonský barón. Keď 10. apríla 1362 zomrela Blankina sestra Maud, leicesterská kontesa, manželka Viliama V., vojvodu z Hainautu, tak Ján získal aj zvyšok dedičstva. 13. novembra 1362 získal Ján od Eduarda III. titul lancasterského vojvodu. Ján bol veľmi zámožný človek – vlastnil najmenej tridsať hradov a zámkov a ďalších majetkov v Anglicku a Francúzsku. Čo sa týkalo veľkosti a organizácii jeho služobníctva, bolo porovnateľné s kráľovským služobníctvom.
Neúspechy
Po smrti jeho staršieho brata, Eduarda Woodstocka, známeho aj ako Čierneho princa, ochraňoval Ján z Gentu náboženského reformátora Jána Viklefa. V čase, keď anglická armáda utrpela porážky a neúspechy v storočnej vojne proti Francúzsku a vláda Eduarda III. začala byť čoraz viac neobľúbená, najmä z dôvodu vysokých daní a kráľovho milostného pomeru s Alicou Perrersovou, začali ľudia spájať Jána z Gentu s neúspešnou vládou v roku 1370. Navyše pokým kráľ a waleský princ mali titul obľúbeného hrdinu vďaka ich úspechom na bojisku, Ján z Gentu nikdy nedosiahol podobnú vojenskú slávu, ktorá mohla posilniť jeho povesť. Hoci bojoval v bitke o Nájera, boli jeho neskoršie vojenské projekty, ako napríklad Chevauchée (fr. jazda na koni) z roku 1373 a jeho vpád do Kastílie v roku 1386, neúspešné.
Obdobie vlády Jánovho synovca
Keď sa v roku 1371 zosobášil s infantkou Konstance Kastílskou, prevzal Ján z Gentu titul kráľ Kastílie a Leonu a trval na tom, aby ho anglickí šľachtici označovali titulom náš španielsky lord. Keď v roku 1377 zomrel kráľ Eduard III. a Jánov desaťročný synovec nastúpil na trón ako Richard II., Jánov vplyv naďalej rástol. No nedôvera voči nemu zostala a niektorí ho podozrievali, že čaká, kedy bude môcť trón prevziať. Ján sa zaručil, že sa nikdy nespojí s nepriateľmi kráľa Richarda. Ako skutočný vládca Anglicka počas Richardovej neplnoletosti, urobil niekoľko nerozumných rozhodnutí ohľadom daní, ktoré viedli k povstaniu v roku 1381, počas ktorého povstalci zničili jeho palác Savoy v Londýne.
Kastília a občianska vojna
V roku 1386 Ján z Gentu opustil Anglicko a vybral sa do Kastílie, aby tam uplatnil svoj nárok na trón. No kríza nasledovala takmer okamžite a v roku 1387 zlá vláda Richarda priniesla Anglicko na pokraj občianskej vojny. Iba Ján z Gentu bol po svojom návrate do Anglicka v roku 1389 schopný dosiahnuť kompromis medzi odporcami kráľa, tzv. Lords Appellant, a kráľom Rochardom. Počas roku 1390 bola povesť o oddanosti Jána z Gentu ohľadom blahobytu kráľovstva obnovená.
Smrť
Ján z Gentu zomrel prirodzenou smrťou 3. februára 1399 na Leicesterskom zámku. V čase smrti bola pri ňom jeho tretia manželka Katarína. Pochovali ho vedľa jeho prvej manželky Blanky Lancasterovej v Katedrále svätého Pavla v alabastrovej hrobke, ktorú navrhol Henrich Yevele. Jeho hrobka je veľmi podobná hrobke jeho syna v Canterburskej katedrále.
Po jeho smrti prepadol jeho majetok korune, pretože kráľ Richard II. vyhnal v roku 1398 z krajiny Jánovho syna a dediča Henricha Bolingbrokea. Henrich Bolingbroke a Richard II. boli bratranci (ich otcovia boli bratia). Bolingbroke sa neskôr vrátil z exilu, aby znovu získal svoje zabavené dedičstvo a zosadil neobľúbeného Richarda z trónu. Bolingbroke potom nastúpil na trón ako anglický kráľ Henrich IV. (1399 – 1413) a stal sa prvým potomkom Jána z Gentu, ktorý získal anglický trón.
Manželstvá a deti
Legitímni mužskí dediči Jána z Gentu boli kráľ Henrich IV., Henrich V. a Henrich VI.. Jeho legitímne dcéry boli Filipa Lancasterová (manželka portugalského kráľa Jána I. a matka kráľa Eduarda), exeterská vojvodkyňa Alžbeta a manželka kastílskeho kráľa Henricha III. Katarína Lancasterová.
Ján z Gentu mal aj 5 nemanželských detí. Prvé dieťa mal s dvornou dámou svojej matky a zvyšné štyri, ktoré nesú meno Beaufort, mal s Katarínou Swynfordovou, jeho dlhoročnou milenkou a nakoniec treťou manželkou. Tieto štyri deti, traja synovia a dcéra, boli zlegalizovaný kráľovským a pápežským dekrétom po svadbe Jána s Katarínou v roku 1396. Medzi významných potomkov Jána a Kataríny patria ich syn winchesterský biskup a kardinál Henrich Beaufort, ich vnučka Cecília Nevilleová, matka kráľa Eduarda IV. a Richarda III., a ich pra-pravnuk Henrich Tudor, ktorý sa po bitke pri Bosworthe v roku 1485 stal anglickým kráľom a zakladateľom tudorovskej dynastie.
Milenka Mária de St. Hilaire z Hainaut
Jánove prvé dieťa bola nelegitímna dcéra Blanka Plantagenetová (1359 – 1388/1389), ktorú mal so svojou milenkou Máriou de St. Hilaire z Hainaut (1340 – ? 1399), ktorá bola dvorná dáma jeho matky kráľovnej Filipy. Blanka sa pravdepodobne narodila ešte pred Jánovým prvým manželstvom.
Blanka Plantagenetová sa v roku 1381 vydala za sira Thomasa Morieuxa. Ten mal niekoľko významných postavení, bol napríklad Strážca veže (post získal v roku sobáša) a o dva roky neskôr sa stal veliteľom jazdeckej jednotky. Zomrel v roku 1387 po šiestich rokoch manželstva. Blanka Plantagenetová Morieuxová nebola začlenená do nariadenie z roku 1396, ktorým Ján zlegalizoval svoje nemanželské deti, ktoré mal s Katarínou Swynfordovou.
Blanka Lancasterová
19. mája 1359 sa Ján z Gentu oženil so svojou sesternicou z tretieho kolena, Blankou Lancasterovou, dcérou Henricha Grosmonta, prvého lancasterského vojvodu. Majetok, ktorý priviedla do manželstva, bol základom Jánovho bohatstva. Blanka zomrela 12. septembra 1369 v Bolingbrokeskom zámku na bubonický mor. V čase jej smrti bol manžel Ján z Gentu na mori. Ich dcéra Filipa sa stala portugalskou kráľovnou, keď sa v roku 1387 vydala za portugalského kráľa Jána I..
- Deti
- Filipa (1360 – 1415) – Vydala sa za portugalského kráľa Jána I. (1357 – 1433).
- Ján (1362 – 1365) – Pochovaný je v kostole sv. Márie de Castro, Leicester.
- Alžbeta (1364 – 1426) – Jej prvým manželom bol od roku 1380 Ján Hastings, tretí pembrokeský gróf (1372 – 1389). V roku 1383 bolo manželstvo anulované. Druhým manželom bol od roku 1386 Ján Holland, prvý exeterský vojvoda (1350 – 1400). Tretím manželom sa stal sir Ján Cornwall, prvý fanhopeský a milbrokeský barón (zomrel v roku 1443).
- Eduard (1365 – 1368) – Pochovaný je v kostole sv. Márie de Castro, Leicester.
- Ján (1366 – 1367) – Pochovaný je v kostole sv. Márie de Castro, Leicester.
- Henrich IV., anglický kráľ (1366 – 1413) – Jeho prvou manželkou bola Mária de Bohunská (1369 – 1394) a druhou bola Jana Navarreská (1368 – 1437).
- Izabela (1368 – 1368)
Konstance Kastílska
V roku 1371 si Ján zobral za manželku Konstance Kastílsku, dcéru kastílskeho kráľa Petra, vďaka čomu získal právo na kastílsky trón, o ktorý sa aj usiloval. Hoci Ján nebol schopný uplatniť toto svoje právo, jeho a Konstaceina dcéra Katarína Lancasterová sa stala kastílskou kráľovnou, keď sa vydala za kastílskeho kráľa Henricha III..
- Deti
- Katarína (1372 – 1418) – Vydala sa za kastílskeho kráľa Henricha III. (1379 – 1406).
- Ján (1374 – 1375)
Katarína Swynfordová
Počas manželstva s Kontance počal Ján so svojou milenkou, vdovou Katarínou Swynfordovou, ktorej sestra Filipa de Roet bola vydatá za Geoffreyho Chaucera, štyri deti. Katarína mala z predchádzajúceho manželstva dve alebo tri deti s lancastrským rytierom, sirom Hughom Swynfordom. Mená týchto detí sú Blanka a Thomas. Ján z Gentu sa stal krstným otcom Blanke Swynfordovej.
Konstance zomrela v roku 1394. O dva roky neskôr si Ján vzal za ženu Katarínu a ich spoločné deti, Beaufortovci, boli zlegalizované kráľom Richardom II. a cirkvou, ale nemali právo na trón. Ich najstarší syn Ján mal dcéru, Margaret Beaufortovú, ktorej syn, neskorší anglický kráľ Henrich VII., sa napriek tomu o trón uchádzal.
- Deti
- Ján Beaufort, prvý somersetský gróf (1373 – 1410) – Za manželku si zobral Margaret Hollandovú.
- Henrich Beaufort, winchesterský biskup kardinál (1375 – 1447)
- Thomas Beaufort, exeterský vojvoda (1377 – 1427) – Jeho manželkou bola Margaret Nevilleová.
- Joan Beaufortová (1379 – 1440) – Vydala sa za Roberta Ferrersa, tretieho ferrerského baróna z Wemme a jej druhým manželom bol Ralph Neville, prvý westmorelandský gróf.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján z Gentu
Externé odkazy
- Informácie o Jánovi z Gentu (po anglicky)
- Genealógia rodu Plantagenetovcov a Lancasterovcov (Lancasterovci boli vetvou dynastie Plantagenetovcov) (po anglicky)
- Genealógia Lancasterskej línie rodu Plantagenetovcov (po anglicky)
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John of Gaunt, 1st Duke of Lancaster na anglickej Wikipédii.