Juhoslovania (národnosť): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Jankaka (diskusia | príspevky)
d etnic. vyhonok
PalicaBOT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: bg, fi
Riadok 9: Riadok 9:


{{Etnický výhonok}}
{{Etnický výhonok}}

[[cs:Jugoslávci]]
[[en:Yugoslavs]]
[[lt:Jugoslavai]]
[[ja:ユーゴスラビア人]]
[[sl:Jugoslovani]]
[[sr:Југословени]]


[[Kategória: Srbsko]]
[[Kategória: Srbsko]]
Riadok 22: Riadok 15:


[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]]

[[bg:Югославяни]]
[[cs:Jugoslávci]]
[[en:Yugoslavs]]
[[fi:Jugoslaavit]]
[[ja:ユーゴスラビア人]]
[[lt:Jugoslavai]]
[[sl:Jugoslovani]]
[[sr:Југословени]]

Verzia z 11:56, 7. júl 2006

Juhoslovania je národnostné označenie časti obyvateľov bývalej Juhoslávie.

Vznik a vývoj

Snaha o vytvorenie tejto národnosti bola úzko spätá so snahou silnejšej integrácie juhoslovanských národov. Prvý raz tento termín zaviedol kráľ Alexander I. Karađorđević, keď zmenil názov štátu z Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov na Kráľovstvo Juhoslávia, hlavným účelom bolo, aby sa vytratili národnostné rozpory medzi jednotlivými národmi. Po jeho smrti bola táto koncepcia opustená, predsa sa k tejto národnosti prihlásilo mnoho ľudí. Skončenie druhej svetovej vojny a vznik SFRJ, ktorá bola federatívnym štátom jednotlivých republík už nenútilo k integrácii, napriek tomu sa stále mnoho ľudí k juhoslovanskej národnosti hlásilo. Hlavným dôvodom boli napr. zmiešané manželstvá, vyjadrenie príslušnosti ku krajine, ale tiež i nedostatok silného národného povedomia. V roku 1981 tvorili Juhoslovania už 5,4 % obyvateľov štátu.

Po rozpade krajiny ich najviac žije v Srbsku a Čiernej Hore, v ostatných republikách sa väčšinou prihlásili k svojim etnickým koreňom.


Šablóna:Etnický výhonok