Dážďovky: Rozdiel medzi revíziami
→Systematika: pravopis, gramatika, formulácia, preklepy, obrázok, externé odkazy, wikilinky, interwiki, kategórie, infobox, aktualizácia |
→Charakteristika: pravopis, gramatika, formulácia, preklepy, obrázok, obrázok, obrázok |
||
| Riadok 28: | Riadok 28: | ||
== Charakteristika == |
== Charakteristika == |
||
Sú to väčšinou stredne veľké červy, žijú v pôde a v hnijúcom potoku. Niektoré sa zdržujú v mokrej bahnitej pôde močiarov, nežijú však priamo vo vode. [[Clitellum]] je u väčšiny druhov výrazné po celý život. Oči chýbajú, v koži sú však rozptýlené fotoreceptorické bunky. Majú 1 – 2 páry gonád, ich uloženie v určitých [[somit]]och je dôležitým systematickým znakom. Hoci majú značnú regeneračnú schopnosť, rozpad (schizogenéza) nie je normálnym spôsobom nepohlavného rozmnožovania. |
Sú to väčšinou stredne veľké červy, žijú v pôde a v hnijúcom potoku. Niektoré sa zdržujú v mokrej bahnitej pôde močiarov, nežijú však priamo vo vode. [[Clitellum]] je u väčšiny druhov výrazné po celý život. Oči chýbajú, v koži sú však rozptýlené fotoreceptorické bunky. Majú 1 – 2 páry gonád, ich uloženie v určitých [[somit]]och je dôležitým systematickým znakom. Hoci majú značnú regeneračnú schopnosť, rozpad (schizogenéza) nie je normálnym spôsobom nepohlavného rozmnožovania. ČASTO SERÚ HOVNÁ!!!!! |
||
Všeobecne známym druhom je [[dážďovka zemná]] (''Lumbricus terrestris'') (väčšinou uvádzaná pod druhovým názvom „obyčajná“). Pod vlhkou kôrou práchnivejúcich pňov žije [[dážďovka svietivá]] (''Eisenia lucens''), v hnoji a rôznych organických zvyškoch nájdeme príbuzný druh ''[[Eisenia foetida]]''. V bahnitej pôde močiarov žije olivovozelený a dosť veľký druh [[kriodrilus bahenný]] (''Criodrilus lacuum''), má až 30 cm. Za endemity slovenskej fauny sú považované teplomilné druhy ''[[Allobophora hraběi]]'' a ''[[Eisenia veneta]]'' z okolia Nitry (Ferianc & Korbel, 1972). Dážďovky zohrávajú veľkú úlohu pri prevzdušňovaní a zúrodňovaní pôdy. |
Všeobecne známym druhom je [[dážďovka zemná]] (''Lumbricus terrestris'') (väčšinou uvádzaná pod druhovým názvom „obyčajná“). Pod vlhkou kôrou práchnivejúcich pňov žije [[dážďovka svietivá]] (''Eisenia lucens''), v hnoji a rôznych organických zvyškoch nájdeme príbuzný druh ''[[Eisenia foetida]]''. V bahnitej pôde močiarov žije olivovozelený a dosť veľký druh [[kriodrilus bahenný]] (''Criodrilus lacuum''), má až 30 cm. Za endemity slovenskej fauny sú považované teplomilné druhy ''[[Allobophora hraběi]]'' a ''[[Eisenia veneta]]'' z okolia Nitry (Ferianc & Korbel, 1972). Dážďovky zohrávajú veľkú úlohu pri prevzdušňovaní a zúrodňovaní pôdy. |
||
Verzia z 15:06, 2. apríl 2012
| Dážďovky | |
 dážďovka zemná | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Lumbricina | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Dážďovky (Lumbricina) sú podrad máloštetinavých obrúčkavcov, v niektorých deleniach ide o rad dážďovky alebo dážďovkotvaré (Lumbricida).
Charakteristika
Sú to väčšinou stredne veľké červy, žijú v pôde a v hnijúcom potoku. Niektoré sa zdržujú v mokrej bahnitej pôde močiarov, nežijú však priamo vo vode. Clitellum je u väčšiny druhov výrazné po celý život. Oči chýbajú, v koži sú však rozptýlené fotoreceptorické bunky. Majú 1 – 2 páry gonád, ich uloženie v určitých somitoch je dôležitým systematickým znakom. Hoci majú značnú regeneračnú schopnosť, rozpad (schizogenéza) nie je normálnym spôsobom nepohlavného rozmnožovania. ČASTO SERÚ HOVNÁ!!!!!
Všeobecne známym druhom je dážďovka zemná (Lumbricus terrestris) (väčšinou uvádzaná pod druhovým názvom „obyčajná“). Pod vlhkou kôrou práchnivejúcich pňov žije dážďovka svietivá (Eisenia lucens), v hnoji a rôznych organických zvyškoch nájdeme príbuzný druh Eisenia foetida. V bahnitej pôde močiarov žije olivovozelený a dosť veľký druh kriodrilus bahenný (Criodrilus lacuum), má až 30 cm. Za endemity slovenskej fauny sú považované teplomilné druhy Allobophora hraběi a Eisenia veneta z okolia Nitry (Ferianc & Korbel, 1972). Dážďovky zohrávajú veľkú úlohu pri prevzdušňovaní a zúrodňovaní pôdy.
Dážďovky vyliezajú počas dažďa na povrch zeme pretože sa dusia a len vyliezaním sa neutopia.[1]
Systematika
- podrad: dážďovky (Lumbricina)
- nadčeľaď: Biwadriloidea
- čeľaď: Biwadrilidae
- nadčeľaď: Criodriloidea
- čeľaď: kriodrilusovité (Criodrilidae)
- nadčeľaď: Lumbricoidea
- čeľaď: Sparganophilidae
- čeľaď: Ailoscolecidae
- čeľaď: Hormogastridae
- čeľaď: dážďovkovité (Lumbricidae)
- čeľaď: Lutodrilidae
- nadčeľaď: Glossoscolecoidea
- čeľaď: Kynotidae
- čeľaď: Microchaetidae
- čeľaď: Glossoscolecidae
- čeľaď: Almidae
- nadčeľaď: Megascolecoidea
- čeľaď: Ocnerodrilidae
- čeľaď: Megascolecidae
- čeľaď: Eudrilidae
- čeľaď: Aeolosomatidae - často zaraďované pod mnohoštetinavce alebo inde v rámci máloštatinavcov
- čeľaď: Acanthodrilidae
- čeľaď: Octochaetidae A aby ste vedeli dážďovky veľmi smrdia!!!!!
- nadčeľaď: Biwadriloidea
Referencie
- ↑ bild der wissenschaft: Panik unter Regenwürmen, 1/2009, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 14
Iné projekty
Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.