Katedra rusistiky a východoeurópských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Katedra ruského jazyka a literatúry FiF UK je jednou z 31 katedier Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Katedra ponúka štúdium v programe Ruské a východoeurópske štúdiá a Prekladateľstvo a tlmočníctvo (ruština-angličtina, ruština-nemčina). Študijný program Ruské a východoeurópske štúdiá je koncipovaný ako areálové štúdium, v ktorom má priestor praktická jazyková príprava, reálie, kulturologické, politické, sociálne a historické aspekty. Štúdium Prekladateľstva a tlmočníctva je zamerané na teoretické a praktické znalosti o jazyku a kultúre. Vo vedecko-výskumnej činnosti sa katedra zameriava na spracovanie dejín ruskej literatúry a rukopisného dedičstva ruského a slovanského stredoveku, výskum súčasného ruského jazyka a teórie a praxe prekladu a tlmočenia.

Personálne obsadenie katedry

Vedúci katedry Doc. Mgr. Ľubor Matejko, PhD.

Ďalší učitelia katedry

• prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.
• doc. PhDr. Anton Eliáš, CSc.
• Mgr. Zuzana Hosszúová, PhD.
• PhDr. Silvia Medlenová
• PhDr. Sergej Molodtsov

Interní doktorandi

• Mgr. Andrea Haburová
• Mgr. Nina Cingerová
• Mgr. Natalya Dakuchyts
• Mgr. Zuzana Lorková
• Mgr. Ingrid Valová
• Mgr. Veronika Knapcová
• Mgr. Ivan Posokhin

Dejiny katedry

Slavistické disciplíny, vrátane rusistiky, boli od začiatkov existencie Filozofickej fakulty UK zastúpené kurzami pre poslucháčov fakulty, pričom v rámci Slovanského seminára bolo od akademického roku 1922/1923 vyčlenené samostatné Oddelenie ruského jazyka a literatúry. Oddelenie viedol od jeho vzniku až do roku 1945 Valerij Alexandrovič Pogorielov, predtým profesor na ruskej univerzite vo Varšave. Prof. V. A. Pogorielov prednášal dejiny ruského jazyka a literatúry, ruskú ľudovú slovesnosť, ruskú dialektológiu a cyrilskú paleografiu, viedol aj lektorské cvičenia z ruštiny. Ako odporca boľševizmu sa pred príchodom sovietskych vojsk začiatkom roka 1945 vysťahoval do americkej okupačnej zóny v Nemecku. Ešte roku 1945 menovali za profesora ruskej filológie ďalšieho príslušníka porevolučnej vlny ruských emigrantov prof. A. V. Isačenka, ktorý predtým pôsobil u prof. S. N. Trubeckého vo Viedni, habilitoval sa v Ľubľane, a od roku 1941 pracoval v Bratislave ako lektor ruského jazyka na Vysokej škole obchodnej. V roku 1946 sa prof. A. V. Isačenko, v tom čase už rešpektovaný znalec v oblasti ruskej jazykovedy, stal riaditeľom novokonštituovaného Ruského seminára, ktorý sa v roku 1948 transformoval na Katedru ruského jazyka a moderných filológií. Vedúci post si udržal aj neskôr, keď vznikla Katedra ruského jazyka a literatúry. Profesora A. V. Isačenka možno považovať za zakladateľa profesionálnej slovenskej rusistiky a s jeho menom sa spája aj prvé obdobie veľkého rozmachu katedry.

Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa ruská filológia ocitla v celkom novej situácii. Do popredia vystúpili najmä jej pragmatické úlohy, spojené s enormným dopytom po učiteľoch ruštiny všetkých stupňov škôl, ako aj po prekladateľoch z ruštiny. V roku 1955, keď prof. A. V. Isačenko odišiel z Bratislavy do Olomouca, už mala katedra desať interných učiteľov. Rozvoj rusistiky pokračoval aj v druhej polovici 50-tych a v 60-tych rokoch, keď sa na čele katedry po prof. A. V. Isačenkovi vystriedali doc. Ľ. Ďurovič (1955 – 1959) a doc. J. Kopaničák (1959 – 1970). Politicky exponovaná pozícia ruskej filológie prinášala pre rozvoj odboru isté výhody, ale mala i svoje tienisté stránky, napríklad vysokú mieru citlivosti kádrovej otázky. Politické turbulencie prinášali v osudoch mnohých pracovníkov katedry neraz dramatické zvraty a bránili vytvoreniu prirodzeného vedeckého prostredia. Situácia na katedre v 70-tych a 80-tych rokoch bola zrkadlovým obrazom stagnácie v krajine. Z hľadiska rozvoja rusistiky nastal na jednej strane značný rast kvantity – v roku 1974 bolo na katedre až 27 interných učiteľov. Pokiaľ ide o metodologickú kreativitu a vedeckú produkciu však badať v porovnaní s predchádzajúcim obdobím istý útlm. Na poste vedúceho katedry v tomto čase krátko pôsobil doc. C. Chorvát (1970 – 1971), po ňom sa ujal vedenia doc. J. Svetlík (1971 – 1977), neskôr doc. I. Serdula (1977 – 1986) a napokon doc. N. Ševcová (1986 – 1989).

Politický obrat roku 1989 nemohol neovplyvniť vývin rusistiky ako odboru. Katedra na jednej strane reprezentovala jednu z najrozvinutejších filologických disciplín s veľkou kádrovou a materiálnou základňou, na druhej strane však už nepôsobili tie činitele vďaka ktorým rusistika v predchádzajúcom období patrila k preferovaným filológiám. Citeľným sa stal najmä pokles záujmu o učiteľské štúdium, keďže ruština postupne stratila dominantné postavenie na základných a stredných školách. Ak mala katedra roku 1989 dve desiatky interných učiteľov, roku 1993 to už bolo len 16 a proces redukcie pokračoval aj naďalej, takže v roku 2009 bol počet interných pedagógov šesť. Profil katedry sa za toto obdobie v mnohých ohľadoch zmenil. Dominantným študijným programom sa stali novokoncipované ruské a východoeurópske štúdiá. Pokiaľ ide o vedeckú produkciu, do popredia sa od polovice 90-tych rokov dostala literárnovedná rusistika, ktorá sa po celé desaťročia javila v porovnaní s jazykovedou ako menej produktívna. V priebehu dvoch desaťročí sa na poste vedúceho katedry vystriedalo niekoľko interných učiteľov – doc. A. Eliáš (1989 – 1992), doc. G. Baláž (1992 – 1995), doc. R. Blazsek (1995 – 1998), doc. O. Kovačičová (1998 – 2001). Od roku 2001 je vedúcim katedry doc. Ľ. Matejko.

Aktivity katedry

Katedra každoročne organizuje ŠVOČ a rozličné exkurzie spojené s poznávaním kultúry východnej Európy (napr. Ukrajina (Ľvov), Maďarsko, Macedónsko, Rusko (Petrohrad, Solovecké ostrovy) a ďalšie). Poslucháči katedry sa zúčastnili aj na prvých dvoch ročníkoch medzinárodného festivalu ruského jazyka a kultúry - Друзья, прекрасен наш союз!, ktoré sa konali v uplynulých dvoch rokoch v Krakove a vo Varšave. Počas letných mesiacov sa študenti môžu zúčastniť dobrovoľníckeho pobytu v Kostromskej oblasti v Rusku.

Učitelia, ktorí v odbore pôsobili v minulosti

• doc. PhDr. Gerhard Balណ, CSc., 1953 – 1995
• Mgr. Jana BenkovičováÁ, CSc., 1997 – 2008
• PhDr. Rudolf Beták, CSc., 1960 – 1986
• doc. PhDr. Rudolf Blazsek, CSc., 1987 – 1998
• doc. PhDr. Michal Čabala, CSc., 1956 – 1997
• prof. PhDr. Ľubomír Ďurovič, DrSc., 1954 – 1966
• doc. PhDr. Uľjana Fecaninová, CSc., 1953 – 1987
• doc. PhDr. Vasiľ Choma, CSc., 1960 – 1969, 1988 – 1993
• doc. PhDr. Cyril CHorvát, CSc., 1959 – 1972
• prof. PhDr. Alexandr Vasilievič Isačenko, DrSc., 1943 – 1955
• PhDr. Milada Jankovičová, CSc., 1974 – 2006
• odb. asist. Lýdia Jurzová, 1949 – 1951, 1955 – 1986
• prof. PhDr. Ján Komorovský, CSc., 1954 – 1959
• doc. PhDr. Galina Konfederáková, CSc., 1974 – 1994
• prof. PhDr. Juraj Kopaničák, CSc., 1956 – 1970
• doc. PhDr. Oľga Kovačičová, CSc., 1970 – 2008
• PhDr. Oľga Kuželová, CSc., 1972 – 2004
• doc. PhDr. Vasil Latta, CSc., 1954 – 1965
• doc. PhDr. Ľudmila Marušiaková – Desnickaja, CSc., 1959 – 1970
• doc. PhDr. Nina Milecová, CSc., 1977 – 1991
• PhDr. Zdenka Nováková, CSc., 1988 – 2000
• PhDr. Ema Panovová, CSc., 1951 – 1954
• PhDr. Zuzana Poljaková, 1960 – 1994
• prof. Valerij Alexandrovič Pogorielov, 1922 – 1945
• prof. PhDr. Ivan Serdula, DrSc., 1952 – 1990
• doc. PhDr. Ivan Sslimák, CSc., 1953 – 1995
• prof. PhDr. Ján Svetlík, CSc., 1952 – 1992
• doc. PhDr. Svatava Šebejová, CSc., 1961 – 1997
• doc. PhDr. Nadežda Ševcová, CSc., 1975 – 1991
• prof. PhDr. Pavel Šima, CSc., 1974 – 1996
• doc. PhDr. Štefan Švagrovský, CSc., 1974 – 1996

Externé odkazy

• Oficiálna stránka katedry