Katedra rusistiky a východoeurópských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Katedra rusistiky a východoeurópských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave je jednou z 31 katedier Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Katedra ponúka štúdium v programe Ruské a východoeurópske štúdiá a Prekladateľstvo a tlmočníctvo (ruština-angličtina, ruština-nemčina). Študijný program Ruské a východoeurópske štúdiá je koncipovaný ako areálové štúdium, v ktorom má priestor praktická jazyková príprava, reálie, kulturologické, politické, sociálne a historické aspekty. Štúdium Prekladateľstva a tlmočníctva je zamerané na teoretické a praktické znalosti o jazyku a kultúre. Vo vedecko-výskumnej činnosti sa katedra zameriava na spracovanie dejín ruskej literatúry a rukopisného dedičstva ruského a slovanského stredoveku, výskum súčasného ruského jazyka a teórie a praxe prekladu a tlmočenia.

Personálne obsadenie katedry[upraviť | upraviť zdroj]

Vedúci katedry Doc. Mgr. Ľubor Matejko, PhD.

Ďalší učitelia katedry

  • Mgr. Nina Cingerová, PhD.
  • Mgr. Irina Dulebová, PhD.
  • prof. PhDr. Anton Eliáš, CSc.
  • prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.

Doktorandi v dennej forme štúdia

  • Mgr. Ingrid Valová
  • Mgr. Andrej Kállay
  • Mgr. Kristína Radimáková
  • Mgr. Katarína Hrčková
  • Mgr. Ľubica Bezáková
  • Mgr. Jaroslav Sommer

Dejiny katedry[upraviť | upraviť zdroj]

Slavistické disciplíny, vrátane rusistiky, boli od začiatkov existencie Filozofickej fakulty UK zastúpené kurzami pre poslucháčov fakulty, pričom v rámci Slovanského seminára bolo od akademického roku 1922/1923 vyčlenené samostatné Oddelenie ruského jazyka a literatúry. Oddelenie viedol od jeho vzniku až do roku 1945 Valerij Alexandrovič Pogorielov, predtým profesor na ruskej univerzite vo Varšave. Prof. V. A. Pogorielov prednášal dejiny ruského jazyka a literatúry, ruskú ľudovú slovesnosť, ruskú dialektológiu a cyrilskú paleografiu, viedol aj lektorské cvičenia z ruštiny. Ako odporca boľševizmu sa pred príchodom sovietskych vojsk začiatkom roka 1945 vysťahoval do americkej okupačnej zóny v Nemecku. Ešte roku 1945 menovali za profesora ruskej filológie ďalšieho príslušníka porevolučnej vlny ruských emigrantov prof. A. V. Isačenka, ktorý predtým pôsobil u prof. S. N. Trubeckého vo Viedni, habilitoval sa v Ľubľane, a od roku 1941 pracoval v Bratislave ako lektor ruského jazyka na Vysokej škole obchodnej. V roku 1946 sa prof. A. V. Isačenko, v tom čase už rešpektovaný znalec v oblasti ruskej jazykovedy, stal riaditeľom novokonštituovaného Ruského seminára, ktorý sa v roku 1948 transformoval na Katedru ruského jazyka a moderných filológií. Vedúci post si udržal aj neskôr, keď vznikla Katedra ruského jazyka a literatúry. Profesora A. V. Isačenka možno považovať za zakladateľa profesionálnej slovenskej rusistiky a s jeho menom sa spája aj prvé obdobie veľkého rozmachu katedry.

Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa ruská filológia ocitla v celkom novej situácii. Do popredia vystúpili najmä jej pragmatické úlohy, spojené s enormným dopytom po učiteľoch ruštiny všetkých stupňov škôl, ako aj po prekladateľoch z ruštiny. V roku 1955, keď prof. A. V. Isačenko odišiel z Bratislavy do Olomouca, už mala katedra desať interných učiteľov. Rozvoj rusistiky pokračoval aj v druhej polovici 50-tych a v 60-tych rokoch, keď sa na čele katedry po prof. A. V. Isačenkovi vystriedali doc. Ľ. Ďurovič (1955 – 1959) a doc. J. Kopaničák (1959 – 1970). Politicky exponovaná pozícia ruskej filológie prinášala pre rozvoj odboru isté výhody, ale mala i svoje tienisté stránky, napríklad vysokú mieru citlivosti kádrovej otázky. Politické turbulencie prinášali v osudoch mnohých pracovníkov katedry neraz dramatické zvraty a bránili vytvoreniu prirodzeného vedeckého prostredia. Situácia na katedre v 70-tych a 80-tych rokoch bola zrkadlovým obrazom stagnácie v krajine. Z hľadiska rozvoja rusistiky nastal na jednej strane značný rast kvantity – v roku 1974 bolo na katedre až 27 interných učiteľov. Pokiaľ ide o metodologickú kreativitu a vedeckú produkciu však badať v porovnaní s predchádzajúcim obdobím istý útlm. Na poste vedúceho katedry v tomto čase krátko pôsobil doc. C. Chorvát (19701971), po ňom sa ujal vedenia doc. J. Svetlík (19711977), neskôr doc. I. Serdula (19771986) a napokon doc. N. Ševcová (19861989).

Politický obrat roku 1989 nemohol neovplyvniť vývin rusistiky ako odboru. Katedra na jednej strane reprezentovala jednu z najrozvinutejších filologických disciplín s veľkou kádrovou a materiálnou základňou, na druhej strane však už nepôsobili tie činitele vďaka ktorým rusistika v predchádzajúcom období patrila k preferovaným filológiám. Citeľným sa stal najmä pokles záujmu o učiteľské štúdium, keďže ruština postupne stratila dominantné postavenie na základných a stredných školách. Ak mala katedra v roku 1989 dve desiatky interných učiteľov, v roku 1993 to už bolo len 16 a proces redukcie pokračoval aj naďalej, takže v v roku 2009 bol počet interných pedagógov šesť. Profil katedry sa za toto obdobie v mnohých ohľadoch zmenil. Dominantným študijným programom sa stali novokoncipované ruské a východoeurópske štúdiá. Pokiaľ ide o vedeckú produkciu, do popredia sa od polovice 90-tych rokov dostala literárnovedná rusistika, ktorá sa po celé desaťročia javila v porovnaní s jazykovedou ako menej produktívna. V priebehu dvoch desaťročí sa na poste vedúceho katedry vystriedalo niekoľko interných učiteľov – doc. A. Eliáš (19891992), doc. G. Baláž (19921995), doc. R. Blazsek (19951998), doc. O. Kovačičová (19982001). Od roku 2001 je vedúcim katedry doc. Ľ. Matejko.

Aktivity katedry[upraviť | upraviť zdroj]

Katedra každoročne organizuje ŠVOČ a rozličné exkurzie spojené s poznávaním kultúry východnej Európy (napr. Ukrajina (Ľvov), Maďarsko, Severné Macedónsko, Rusko (Petrohrad, Solovecké ostrovy) a ďalšie). Poslucháči katedry sa zúčastnili aj na prvých dvoch ročníkoch medzinárodného festivalu ruského jazyka a kultúry - Друзья, прекрасен наш союз!, ktoré sa konali v uplynulých dvoch rokoch v Krakove a vo Varšave. Počas letných mesiacov sa študenti môžu zúčastniť dobrovoľníckeho pobytu v Kostromskej oblasti v Rusku. V súčasnosti sa na katedre konajú stretnutia s veľvyslancami z východoeurópskych krajín. Doteraz sa uskutočnili prednášky veľvyslancov z Bieloruska V. M. Serpikova, ktorý sa usiloval o demytizáciu stereotypov o Bielorusku. Prednáška trvala približne hodinu a jej účastníci si vypočuli základné štatistické údaje o krajine a keďže išlo o diskusiu, na záver stretnutia mohli študenti klásť svoje otázky. 25.4. sa uskutočnilo ďalšie zaujímavé stretnutie, tentokrát k nám zavítal veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku P. M. Kuznecov. Pri tomto stretnutí išlo skôr o diskusiu, kde študenti mohli klásť svoje otázky. Veľvyslanec hovoril o vzťahoch Ruska a Slovenska a Ruska a Európskej únie. [1]

Učitelia, ktorí v odbore pôsobili v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • doc. PhDr. Gerhard Baláž, CSc., 1953 – 1995
  • Mgr. Jana Benkovičová, CSc., 1997 – 2008
  • PhDr. Rudolf Beták, CSc., 1960 – 1986
  • doc. PhDr. Rudolf Blazsek, CSc., 1987 – 1998
  • doc. PhDr. Michal Čabala, CSc., 1956 – 1997
  • prof. PhDr. Ľubomír Ďurovič, DrSc., 1954 – 1966
  • doc. PhDr. Uľjana Fecaninová, CSc., 1953 – 1987
  • doc. PhDr. Vasiľ Choma, CSc., 1960 – 1969, 1988 – 1993
  • doc. PhDr. Cyril Chorvát, CSc., 1959 – 1972
  • mim. prof. PhDr. Alexandr Vasilievič Isačenko, DrSc., 1943 – 1955
  • PhDr. Milada Jankovičová, CSc., 1974 – 2006
  • odb. asist. Lýdia Jurzová, prom. filológ, 1949 – 1951, 1955 – 1986
  • prof. PhDr. Ján Komorovský, CSc., 1954 – 1959
  • doc. PhDr. Galina Konfederáková, CSc., 1974 – 1994
  • prof. PhDr. Juraj Kopaničák, CSc., 1956 – 1970
  • doc. PhDr. Oľga Kovačičová, CSc., 1970 – 2008
  • PhDr. Oľga Kuželová, CSc., 1972 – 2004
  • doc. PhDr. Vasil Latta, CSc., 1954 – 1965
  • doc. PhDr. Ľudmila Marušiaková – Desnickaja, CSc., 1959 – 1970
  • doc. PhDr. Nina Milecová, CSc., 1977 – 1991
  • PhDr. Zdenka Nováková, CSc., 1988 – 2000
  • PhDr. Ema Panovová, CSc., 1951 – 1954
  • PhDr. Zuzana Poljaková, 1960 – 1994
  • prof. Dr.h.c. Valerij Aleksandrovič Pogorielov, 1922 – 1945[2]
  • prof. PhDr. Ivan Serdula, DrSc., 1952 – 1990
  • doc. PhDr. Ivan Slimák, CSc., 1953 – 1995
  • prof. PhDr. Ján Svetlík, CSc., 1952 – 1992
  • doc. PhDr. Svatava Šebejová, CSc., 1961 – 1997
  • doc. PhDr. Nadežda Ševcová, CSc., 1975 – 1991
  • prof. PhDr. Pavel Šima, CSc., 1974 – 1996
  • doc. PhDr. Štefan Švagrovský, CSc., 1974 – 1996

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Matejko, Ľ.: Kronika. Bratislava: Katedra ruského jazyka a literatúry 2012. Dostupné na:http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=5016
  2. Енциклопедия България. Т. 5. С., 1986, с. 297.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]