Kazimir Severinovič Malevič: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: bs:Kazimir Maljevič |
tp |
||
Riadok 19: | Riadok 19: | ||
Medzi jeho najznámejšie diela patrí ''Čierny štvorec na bielom pozadí'' z roku 1913. |
Medzi jeho najznámejšie diela patrí ''Čierny štvorec na bielom pozadí'' z roku 1913. |
||
A. Genis v eseji Kosmetická Utopie uvádza: "Ruské dejiny vstrebali a opravili západnú civilizáciu s takou rýchlosťou, s akou Malevič predbehol svetovú avantgardu. (...)Tvrdí sa, že Malevičova geometria sa objavila akoby odnikiaľ. Včera nebola a dnes sa zrodila." |
A. Genis v eseji Kosmetická Utopie uvádza: "Ruské dejiny vstrebali a opravili západnú civilizáciu s takou rýchlosťou, s akou Malevič predbehol svetovú avantgardu. (...) Tvrdí sa, že Malevičova geometria sa objavila akoby odnikiaľ. Včera nebola a dnes sa zrodila." |
||
S týmto však Genis nesúhlasí. Podľa neho Malevičov prevrat pripravila celá ruská kultúra. So svojim Čiernym štvorcom (1913) priviedol k logickému vyústeniu dominantnú ideu ruskej kultúry, ktorá spočívala vo vášnivom hľadaní jednoduchosti a jednoty, oprostení a celistvosti. |
S týmto však Genis nesúhlasí. Podľa neho Malevičov prevrat pripravila celá ruská kultúra. So svojim Čiernym štvorcom (1913) priviedol k logickému vyústeniu dominantnú ideu ruskej kultúry, ktorá spočívala vo vášnivom hľadaní jednoduchosti a jednoty, oprostení a celistvosti. |
||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|commons=Category:Kazimir Malevich}} |
{{projekt|commons=Category:Kazimir Malevich}} |
||
{{Biografický výhonok}} |
{{Biografický výhonok}} |
Verzia z 04:43, 4. júl 2012
Kazimir Severinovič Malevič (rus. Казимир Северинович Малевич; * 11. február/23. február 1878, Kyjev – † 15. máj 1935, Leningrad) bol ruský maliar ukrajinského pôvodu, dizajnér a grafik, predstaviteľ svetovej avantgardy.
Malevič sa narodil v Kyjeve poľským rodičom, ktorí neskôr odišli do Kurska.
Je považovaný za zakladateľa suprematizmu, umeleckého smeru v ktorom umelci vizuálne vnemy z okolitých predmetov považovali za nepodstatné a ich snahou bolo vytvoriť svet bez predmetov.
Jeho diela predstavujú mnoho zaujímavých dvojdimenzionálnych postrehov a geometrických obrazcov.
Po Októbrovej revolúcii v roku 1917 sa stal predsedom umeleckého oddelenia moskovského sovietu, riadil Dielňu nového umenia, založil Múzeum umeleckej kultúry.
V roku 1918 namaľoval obraz Biela na bielej, koniec abstrakcie všetkých abstrakcií, a keďže si uvedomil, že jeho abstrakcia už nemá ďalšie pokračovanie, vrátil sa k figuratívnemu umeniu.
Vďaka tomu, že bol Leninovym chránencom, mal v Moskve v decembri 1919 veľkú retrospektívnu výstavu.
Napísal manifest Od kubizmu k suprematizmu, bol zakladateľom spolku Supremus a je aj autorom učebnice Cesta od impresionizmu k suprematizmu.
Medzi jeho najznámejšie diela patrí Čierny štvorec na bielom pozadí z roku 1913.
A. Genis v eseji Kosmetická Utopie uvádza: "Ruské dejiny vstrebali a opravili západnú civilizáciu s takou rýchlosťou, s akou Malevič predbehol svetovú avantgardu. (...) Tvrdí sa, že Malevičova geometria sa objavila akoby odnikiaľ. Včera nebola a dnes sa zrodila." S týmto však Genis nesúhlasí. Podľa neho Malevičov prevrat pripravila celá ruská kultúra. So svojim Čiernym štvorcom (1913) priviedol k logickému vyústeniu dominantnú ideu ruskej kultúry, ktorá spočívala vo vášnivom hľadaní jednoduchosti a jednoty, oprostení a celistvosti.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kazimir Severinovič Malevič