Štefan Pleško: Rozdiel medzi revíziami
preklepy |
preklepy |
||
| Riadok 13: | Riadok 13: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Už ako študent [[ČVUT|Vysokej školy technickej v Prahe]] získal letecké skúsenosti a výkonnostný stupeň B na letisku Raná u Loun. V [[Žilina|Žiline]] vytvoril okolo seba skupinu nadšencov a záujemcov o plachtársky výcvik (toho času patrilo medzi [[Športové lietanie|športové lietanie]] plachtenie na [[Vetroň|vetroni]]). V jeseni [[1934]] inštruktor Štefan Pleško štartoval pokusne z kopca [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] nad terajším futbalovým štadiónom [[MŠK Žilina]]. Po trojminútovom lete preletel ponad [[Váh]] a železničnú stanicu a pristál na futbalovom ihrisku pri [[Váh|Váhu]]. Bol to mimoriadny výkon, o ktorom dlho písala denná tlač. Cesta za vyššími výkonmi doviedla žilinských plachtárov až na vrch [[Straník (vrch)|Straník]]. Aj z neho ako prvý vzlietol Štefan Pleško. V roku [[1934]] Štefan Pleško predviedol let za juhovýchodného vetra na [[Vetroň|klzáku]] Zlín-V za prítomnosti športového leteckého komisára Ing. Josefa Elsnica z [[Praha|Prahy]]. Plachtil pol hodiny nad [[Straník (vrch)|Straníkom]] a [[Dubeň (vrch)|Dubňom]] a pristál pri soche [[Ján_Nepomucký|sv.Jána Nepomuckého]] v [[Teplička nad Váhom|Tepličke nad Váhom]]. Tento let mu športový komisár Ing. Josef Elsnic uznal ako splnenie výkonnostnej podmienky stupňa C. Štefan Pleško sa stal prvým plachtárom a nositeľom tohto stupňa na Slovensku. Jeho zásluhou sa kopec [[Straník|Straník (vrch)]] v krátkej budúcnosti stal najvyhľadávanejším plachtárskym terénom v [[ČSR]] a aj v súčasnosti je rajom [[Závesné lietanie|závesného lietania]] a [[ |
Už ako študent [[ČVUT|Vysokej školy technickej v Prahe]] získal letecké skúsenosti a výkonnostný stupeň B na letisku Raná u Loun. V [[Žilina|Žiline]] vytvoril okolo seba skupinu nadšencov a záujemcov o plachtársky výcvik (toho času patrilo medzi [[Športové lietanie|športové lietanie]] plachtenie na [[Vetroň|vetroni]]). V jeseni [[1934]] inštruktor Štefan Pleško štartoval pokusne z kopca [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] nad terajším futbalovým štadiónom [[MŠK Žilina]]. Po trojminútovom lete preletel ponad [[Váh]] a železničnú stanicu a pristál na futbalovom ihrisku pri [[Váh|Váhu]]. Bol to mimoriadny výkon, o ktorom dlho písala denná tlač. Cesta za vyššími výkonmi doviedla žilinských plachtárov až na vrch [[Straník (vrch)|Straník]]. Aj z neho ako prvý vzlietol Štefan Pleško. V roku [[1934]] Štefan Pleško predviedol let za juhovýchodného vetra na [[Vetroň|klzáku]] Zlín-V za prítomnosti športového leteckého komisára Ing. Josefa Elsnica z [[Praha|Prahy]]. Plachtil pol hodiny nad [[Straník (vrch)|Straníkom]] a [[Dubeň (vrch)|Dubňom]] a pristál pri soche [[Ján_Nepomucký|sv.Jána Nepomuckého]] v [[Teplička nad Váhom|Tepličke nad Váhom]]. Tento let mu športový komisár Ing. Josef Elsnic uznal ako splnenie výkonnostnej podmienky stupňa C. Štefan Pleško sa stal prvým plachtárom a nositeľom tohto stupňa na Slovensku. Jeho zásluhou sa kopec [[Straník|Straník (vrch)]] v krátkej budúcnosti stal najvyhľadávanejším plachtárskym terénom v [[ČSR]] a aj v súčasnosti je rajom [[Závesné lietanie|závesného lietania]] a [[Paraglajding|paraglidingu]]. V r.[[1936]] sa na [[Straník (vrch)|Straníku]] konali prvé celoštátne plachtárske závody v [[ČSR]]. Pod dozorom inštruktora Štefana Pleška sa žilinskí plachtári učili lietať na vojenskom cvičisku Brezový majer (dnešné sídlisko [[Vlčince]]). V roku [[1935]] tu bolo vybudované vojenské [[letisko]]. Na výcvik sa využívali menšie kopce oblý Veľký diel nad vojenským cvičiskom a kopec Dúbrava nad [[Bytčica|Bytčicou]]. Štefan Pleško je zakladateľ [[Športové lietanie|plachtárstva]] na Slovensku, jeho zásluhou sa stal [[Straník (vrch)|Straník]] vynikajúcim strediskom [[Športové lietanie|športového lietania]] v [[ČSR]] a vznikla tu Ústredná plachtárska škola na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci [[ČSA]] na Slovensku sa vyškolili na [[Straník (vrch)|Straníku]]. |
||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Verzia z 06:31, 8. september 2012
 |
Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 8. 9. 2012, k zmazaniu dôjde 22. 9. 2012. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|Štefan Pleško}} --~~~~ |
| Štefan Pleško | |
| letec, zakladateľ športového lietania na Slovensku | |
| Narodenie | Žilina |
|---|---|
Štefan Pleško (* Žilina) letec, zakladateľ športového lietania na Slovensku
Životopis
Už ako študent Vysokej školy technickej v Prahe získal letecké skúsenosti a výkonnostný stupeň B na letisku Raná u Loun. V Žiline vytvoril okolo seba skupinu nadšencov a záujemcov o plachtársky výcvik (toho času patrilo medzi športové lietanie plachtenie na vetroni). V jeseni 1934 inštruktor Štefan Pleško štartoval pokusne z kopca Dubeň nad terajším futbalovým štadiónom MŠK Žilina. Po trojminútovom lete preletel ponad Váh a železničnú stanicu a pristál na futbalovom ihrisku pri Váhu. Bol to mimoriadny výkon, o ktorom dlho písala denná tlač. Cesta za vyššími výkonmi doviedla žilinských plachtárov až na vrch Straník. Aj z neho ako prvý vzlietol Štefan Pleško. V roku 1934 Štefan Pleško predviedol let za juhovýchodného vetra na klzáku Zlín-V za prítomnosti športového leteckého komisára Ing. Josefa Elsnica z Prahy. Plachtil pol hodiny nad Straníkom a Dubňom a pristál pri soche sv.Jána Nepomuckého v Tepličke nad Váhom. Tento let mu športový komisár Ing. Josef Elsnic uznal ako splnenie výkonnostnej podmienky stupňa C. Štefan Pleško sa stal prvým plachtárom a nositeľom tohto stupňa na Slovensku. Jeho zásluhou sa kopec Straník (vrch) v krátkej budúcnosti stal najvyhľadávanejším plachtárskym terénom v ČSR a aj v súčasnosti je rajom závesného lietania a paraglidingu. V r.1936 sa na Straníku konali prvé celoštátne plachtárske závody v ČSR. Pod dozorom inštruktora Štefana Pleška sa žilinskí plachtári učili lietať na vojenskom cvičisku Brezový majer (dnešné sídlisko Vlčince). V roku 1935 tu bolo vybudované vojenské letisko. Na výcvik sa využívali menšie kopce oblý Veľký diel nad vojenským cvičiskom a kopec Dúbrava nad Bytčicou. Štefan Pleško je zakladateľ plachtárstva na Slovensku, jeho zásluhou sa stal Straník vynikajúcim strediskom športového lietania v ČSR a vznikla tu Ústredná plachtárska škola na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci ČSA na Slovensku sa vyškolili na Straníku.