Ada (programovací jazyk): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
TjBot (diskusia | príspevky)
Boti
10 512 editací
d r2.7.2) (robot Pridal: simple:Ada (programming language)
doplnenie + ref
Riadok 7: Riadok 7:
}}
}}


'''Ada''' alebo '''ADA''' je procedurálny [[programovací jazyk]] vyvinutý koncom 70. rokov 20. storočia na objednávku Ministerstva obrany [[USA]]. Považuje sa za nasledovníka programovacieho jazyka [[Pascal]].<ref name=EB>{{Citácia knihy
⚫
'''Ada''' alebo '''ADA''' je [[programovací jazyk]], navrhnutý [[Jean Ichbiah|Jeanom Ichbiahom]] z [[CII Honeywell Bull]] v roku [[1970]]. Ada bola pomenovaná po komptese [[Augusta Ada Kingová|Auguste Ade Lovelance]], ktorá pomáhala [[Charles Babbage|Charlesovi Babbageovi]] pri navrhovaní prvého mechanického počítača, preto je považovaná za prvú [[programátor]]ku.
| korporácia = Encyklopedický ústav SAV
| titul = Encyclopaedia Beliana (A-Belk)
| odkaz na titul = Encyclopaedia Beliana
| vydanie = I. vydanie
| vydavateľ = Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s.
| miesto = Banská Bystrica
| rok = 1999
| rok copyrightu = 1999
| počet zväzkov = 1. z 12
| počet strán = 696
| kapitola = A
| strany = 42
| isbn = 80-224-0554-X
| id = číslo publikácie 3259
}}</ref> Bol navrhnutý [[Jean Ichbiah|Jeanom Ichbiahom]] z [[CII Honeywell Bull]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Rafal
| meno = Olivier
| odkaz na autora =
| titul = Ada inventor Jean Ichbiah dies
| url = http://www.computerworld.com/s/article/9010058/Ada_inventor_Jean_Ichbiah_dies
| dátum vydania = 1.2.2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.9.2012
| vydavateľ = Computerworld
| miesto =
| jazyk = po anglicky
⚫
}}</ref> Ada bola pomenovaná po komtese [[Augusta Ada Kingová|Auguste Ade Byronovej Kingovej, grófke Lovelace]], ktorá pomáhala [[Charles Babbage|Charlesovi Babbageovi]] pri navrhovaní prvého mechanického počítača, preto je považovaná za prvú [[programátor]]ku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Ada LOvelace - The Babbage Engine
| url = http://www.computerhistory.org/babbage/adalovelace/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.9.2012
| vydavateľ = Computer History Museum
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>


== Príklad ==
== Charakteristika ==
Ada podporuje štruktúrované aj paralelné programovanie, zapuzdrenie a abstraktné typy dát.<ref name=EB />

=== Príklad ===


<source lang="ada">
<source lang="ada">
Riadok 20: Riadok 62:
</source>
</source>


=== Kompilátory ===
==Kompilátory ==


* [[GNAT]] - Kompilátor založený na [[GNU Compiler Collection|GCC]]
* [[GNAT]] - Kompilátor založený na [[GNU Compiler Collection|GCC]]
Riadok 26: Riadok 68:
* [[MGNAT]] - Verzia GNAT pre [[Microsoft .NET]]
* [[MGNAT]] - Verzia GNAT pre [[Microsoft .NET]]
* [[ObjectAda]]
* [[ObjectAda]]

== Referencie ==
{{referencie}}


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://adaworld.com/ Ada World]
* [http://adapower.com/ AdaPower]
* [http://adapower.com/ AdaPower]
* [http://www.sigada.org/ ACM SIGAda]
* [http://www.sigada.org/ ACM SIGAda]

Verzia z 12:28, 29. september 2012

ADA
Druhprocedurálny
Typová kontrolasilná
Používané prípony.ada

Ada alebo ADA je procedurálny programovací jazyk vyvinutý koncom 70. rokov 20. storočia na objednávku Ministerstva obrany USA. Považuje sa za nasledovníka programovacieho jazyka Pascal.[1] Bol navrhnutý Jeanom Ichbiahom z CII Honeywell Bull.[2] Ada bola pomenovaná po komtese Auguste Ade Byronovej Kingovej, grófke Lovelace, ktorá pomáhala Charlesovi Babbageovi pri navrhovaní prvého mechanického počítača, preto je považovaná za prvú programátorku.[3]

Charakteristika

Ada podporuje štruktúrované aj paralelné programovanie, zapuzdrenie a abstraktné typy dát.[1]

Príklad

 with Ada.Text_IO; 
 
 procedure Pozdrav is
 begin
    Ada.Text_IO.Put_Line("Ahoj svet!");
 end Pozdrav;

Kompilátory

Referencie

  1. ↑ a b Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 42.
  2. ↑ RAFAL, Olivier. Ada inventor Jean Ichbiah dies [online]. Computerworld, 1.2.2007, [cit. 2012-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Ada LOvelace - The Babbage Engine [online]. Computer History Museum, [cit. 2012-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ada_(programovací_jazyk)&oldid=4827811“