Pavel Vilikovský: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 29: | Riadok 29: | ||
*[[2001]] - ''Posledný kôň Pompejí'' |
*[[2001]] - ''Posledný kôň Pompejí'' |
||
*[[2004]] - ''Vyznania naivného milovníka'' |
*[[2004]] - ''Vyznania naivného milovníka'' |
||
*[[2005]] - ''Čarovný papagáj a iné gýče'' |
*[[2005]] - ''Čarovný papagáj a iné gýče'', nominovaná do finále [[Anasoft litera]] |
||
*[[2006]] - ''Silberputzen. Leštenie starého striebra'' |
*[[2006]] - ''Silberputzen. Leštenie starého striebra'' |
||
Verzia z 07:27, 28. august 2006
Pavel Vilikovský (* 27. jún 1941, Palúdzka, teraz súčasť Liptovského Mikuláša) je slovenský prozaik, prekladateľ a publicista.
Životopis
Narodil sa v rodine literárneho historika a vzdelanie získaval v Bratislave. V roku 1958 nastúpil na FAMU v Prahe, no v rokoch 1960 - 1965 študoval v Bratislave na filozofickej fakulte Univerzity Komenského, odbor slovenčina - angličtina. V rokoch 1964 - 1970 pracoval ako redaktor v časopise Slovenské pohľady, v rokoch 1970 - 1976 bol redaktorom vydavateľstva Tatran, v rokoch 1976 - 1996 pracoval ako redaktor a šéfredaktor časopisu Romboid, v súčasnosti je redaktorom slovenskej redakcie časopisu Reader‘s Digest. V súčasnosti sa venuje prekladateľskej činnosti. Žije v Bratislave.
Tvorba
Vo svete literatúry začínal ako prozaik, neskôr sa venoval tiež prekladom. Prvé prozaické diela uverejňoval v časopise Mladá tvorba. Vo svojich dielach zobrazoval životné pocity, túžby a postoje mladých ľudí povojnovej generácie, ich snahu nájsť zdroj ľudského šťastia v opravdivosti citu, ktorí získavajú vďaka konfrontácii s najvšednejšími vecami sveta. Snaží sa tiež pochopiť význam ľudského konania, poľudšťuje osobnosti literárnej a národnej tradície, ktoré zbavuje mýtických nánosov. Viac než príbeh ho zaujíma samotné rozprávanie príbehu. Používa presné výrazy na vyjadrenie myšlienok, pocitov a dejov, pričom táto presnosť má byť nositeľom významu, no zároveň pochybuje o tom, či je slovo schopné niesť význam, dokonca pochybuje i o samotnej existencii významu ľudského konania. V prekladateľskej časti jeho tvorby sa venoval najmä prekladom z anglickej prózy (James Aldridge, William Faulkner, Joseph Conrad a i.), príležitostne však prekladal i eseje (Thomas Stearns Eliot) a básne. V priebehu 70. rokov sa tak vypracoval na jedného z najkvalitnejších prekladateľov z angličtiny.
Ocenenia
- Cena vydavateľstva Slovenský spisovateľ 1996 za knihu Krutý strojvodca
- Cena Všeobecnej úverovej banky za najlepšiu prózu za rok 1996 (Krutý strojvodca)
- Cena Dominika Tatarku za rok 1996 za knihu Krutý strojvodca
- Stredoeurópska cena (Vilenica 1999)
Dielo
- 1965 - Citová výchova v marci, zbierka poviedok
- 1983 - Prvá veta spánku, novela s detektívnou zápletkou
- 1989 - Eskalácia citu, kniha poviedok
- 1989 - Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch, novela
- 1989 - Večne je zelený... , burleskná novela
- 1991 - Slovenský Casanova (spoluautor Lajos Grendel)
- 1992 - Peší príbeh, novela
- 1996 - Krutý strojvodca, zbierka poviedok
- 1998 - Okrídlená klietka alebo zo života mladého Slovenska a starých Slovákov, spoločenská publicistika (spoluautor Tomáš Janovic)
- 2001 - Posledný kôň Pompejí
- 2004 - Vyznania naivného milovníka
- 2005 - Čarovný papagáj a iné gýče, nominovaná do finále Anasoft litera
- 2006 - Silberputzen. Leštenie starého striebra