Kvadrantídy: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
ZéroBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: ca:Quadràntides
aktualizácia, infobox
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox meteorický roj
[[Obrázok:QUADRANTID meteor on January 3 2009.jpg|thumb|right|200px|Meteorit kvadrantid, dostatočne viditeľný aj pri [[súmrak]]u.]]
| Meno = Kvadrantidy
| Obrázok = QUADRANTID meteor on January 3 2009.jpg
| Popis = Meteorit kvadrantid, viditeľný aj pri [[súmrak]]u
| Dátum objavenia = [[1980]]
| Materské teleso = 2003 EH1
<!-- Radiant -->
| Súhvezdie = [[Pastier (súhvezdie)]]
| Rektascenzia = {{RA|15|20|00}}
| Deklinácia = {{DEC|+50|00|00}}
<!-- Vlastnosti -->
| Aktivita = od [[1. január]]a <br /> do [[6. január]]a
| Maximálna aktivita = [[3. január]]
| Rýchlosť = {{kms|41|}}
| Zenitová hodinová frekvencia = 120
<!-- Poznámky -->
| Commons =
| Poznámky =
}}


'''Kvadrantidy''' (Quadrantidy) alebo '''Bootidy''' sú [[meteorický roj]].
'''Kvadrantidy''' (Quadrantidy) alebo '''Bootidy''' sú [[meteorický roj]].



Verzia z 18:57, 2. január 2013

Kvadrantidy

Meteorit kvadrantid, viditeľný aj pri súmraku
Dátum objavenia1980
Materské teleso2003 EH1
Radiant
SúhvezdiePastier (súhvezdie)
Rektascenzia15h 20m 00s
Deklinácia+50° 00′ 00″
Vlastnosti
Aktivitaod 1. januára
do 6. januára
Maximálna aktivita3. január
Rýchlosť41 km/s
Zenitová hodinová frekvencia120


Kvadrantidy (Quadrantidy) alebo Bootidymeteorický roj.

Radiant sa nachádza v súhvezdí Pastier. Názov pochádza z názvu Quadrans Muralis, čo bolo staré súhvezdie, ktoré je teraz súčasťou Pastiera.

Materské teleso tohto roja bolo nedávno identifkované ako planétka 2003 EH1, čo môže byť ten istý objekt ako kométa C/1490 Y1, ktorú pozorovali Číňania, Japonci a Kórejci pred 500 rokmi.

Najlepší dátum na pozorovanie Kvadrantíd je 3. január, hoci sú viditeľné iba od 1. januára do 5. januára. Maximum nastáva od súmraku do polnoci. V súčasnosti je to jeden z najvýdatnejších (ak nie najvýdatnejší) meteorických rojov. Frekvencia meteorov však silne kolíše, čo je spôsobené nerovnomernou hustotou v prúde meteoroidov. Pôsobením Jupitera je tento prúd postupne posúvaný od dráhy Zeme, takže za 1000 rokov už vôbec nebude existovať. Polohou najbližšie k jeho radiantu je hviezda beta Nekkar.