Kvadrantídy: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: ca:Quadràntides |
aktualizácia, infobox |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox meteorický roj |
|||
⚫ | |||
| Meno = Kvadrantidy |
|||
| Obrázok = QUADRANTID meteor on January 3 2009.jpg |
|||
⚫ | |||
| Dátum objavenia = [[1980]] |
|||
| Materské teleso = 2003 EH1 |
|||
<!-- Radiant --> |
|||
| Súhvezdie = [[Pastier (súhvezdie)]] |
|||
| Rektascenzia = {{RA|15|20|00}} |
|||
| Deklinácia = {{DEC|+50|00|00}} |
|||
<!-- Vlastnosti --> |
|||
| Aktivita = od [[1. január]]a <br /> do [[6. január]]a |
|||
| Maximálna aktivita = [[3. január]] |
|||
| Rýchlosť = {{kms|41|}} |
|||
| Zenitová hodinová frekvencia = 120 |
|||
<!-- Poznámky --> |
|||
| Commons = |
|||
| Poznámky = |
|||
}} |
|||
'''Kvadrantidy''' (Quadrantidy) alebo '''Bootidy''' sú [[meteorický roj]]. |
'''Kvadrantidy''' (Quadrantidy) alebo '''Bootidy''' sú [[meteorický roj]]. |
||
Verzia z 18:57, 2. január 2013
Kvadrantidy | |
Meteorit kvadrantid, viditeľný aj pri súmraku | |
Dátum objavenia | 1980 |
---|---|
Materské teleso | 2003 EH1 |
Radiant | |
Súhvezdie | Pastier (súhvezdie) |
Rektascenzia | 15h 20m 00s |
Deklinácia | +50° 00′ 00″ |
Vlastnosti | |
Aktivita | od 1. januára do 6. januára |
Maximálna aktivita | 3. január |
Rýchlosť | 41 km/s |
Zenitová hodinová frekvencia | 120 |
Kvadrantidy (Quadrantidy) alebo Bootidy sú meteorický roj.
Radiant sa nachádza v súhvezdí Pastier. Názov pochádza z názvu Quadrans Muralis, čo bolo staré súhvezdie, ktoré je teraz súčasťou Pastiera.
Materské teleso tohto roja bolo nedávno identifkované ako planétka 2003 EH1, čo môže byť ten istý objekt ako kométa C/1490 Y1, ktorú pozorovali Číňania, Japonci a Kórejci pred 500 rokmi.
Najlepší dátum na pozorovanie Kvadrantíd je 3. január, hoci sú viditeľné iba od 1. januára do 5. januára. Maximum nastáva od súmraku do polnoci. V súčasnosti je to jeden z najvýdatnejších (ak nie najvýdatnejší) meteorických rojov. Frekvencia meteorov však silne kolíše, čo je spôsobené nerovnomernou hustotou v prúde meteoroidov. Pôsobením Jupitera je tento prúd postupne posúvaný od dráhy Zeme, takže za 1000 rokov už vôbec nebude existovať. Polohou najbližšie k jeho radiantu je hviezda beta Nekkar.