Mars Odyssey: Rozdiel medzi revíziami
formulácia |
wikilinky |
||
Riadok 51: | Riadok 51: | ||
30. septembra 2008 sonda zmenila svoju obežnú dráhu, aby získala lepšiu citlivosť na infračervené mapovanie minerálov na Marse. Nová dráha vylúčila používanie detektora žiarenia gama, vzhľadom k možnému prehriatiu prístroja na novej obežnej dráhe. |
30. septembra 2008 sonda zmenila svoju obežnú dráhu, aby získala lepšiu citlivosť na infračervené mapovanie minerálov na Marse. Nová dráha vylúčila používanie detektora žiarenia gama, vzhľadom k možnému prehriatiu prístroja na novej obežnej dráhe. |
||
NASA schválila štvrté predĺženie misie o dva roky, do augusta 2010, ktoré umožnilo pozorovanie rozdielov v javoch, ako polárny ľad, mraky, a prachové búrky v priebehu roka, rovnako ako oveľa citlivejšie mapovanie minerálov na Marse. Piate rozšírenie misie (do júla 2014), je pravdepodobné vďaka úspešnému pristátiu vozidla Curiosity v auguste 2012. Sonda obsahuje dostatok paliva k prevádzke minimálne do roku 2015. V roku 2010, hovorca Laboratória prúdových pohonov (JPL) uviedol, že Odyssey by mohla pokračovať v prevádzke najmenej do roku 2016, a "možno dokonca aj dlhšie". |
NASA schválila štvrté predĺženie misie o dva roky, do augusta 2010, ktoré umožnilo pozorovanie rozdielov v javoch, ako polárny ľad, mraky, a prachové búrky v priebehu roka, rovnako ako oveľa citlivejšie mapovanie minerálov na Marse. Piate rozšírenie misie (do júla 2014), je pravdepodobné vďaka úspešnému pristátiu vozidla Curiosity v auguste 2012. Sonda obsahuje dostatok paliva k prevádzke minimálne do roku 2015. V roku 2010, hovorca[[Laboratórium prúdového pohonu| Laboratória prúdových pohonov]] (JPL) uviedol, že Odyssey by mohla pokračovať v prevádzke najmenej do roku 2016, a "možno dokonca aj dlhšie". |
||
Prístroj na skúmanie radiácie na Marse (MARIE) prestal zaznamenávať merania po veľkej solárnej búrke 28. októbra 2003. Konštruktéri veria, že najpravdepodobnejšou príčinou je, že počítačový čip bol poškodený slnečnými časticami ktoré zasiahli palubný počítač MARIE. |
Prístroj na skúmanie radiácie na Marse (MARIE) prestal zaznamenávať merania po veľkej solárnej búrke 28. októbra 2003. Konštruktéri veria, že najpravdepodobnejšou príčinou je, že počítačový čip bol poškodený slnečnými časticami ktoré zasiahli palubný počítač MARIE. |
||
Riadok 64: | Riadok 64: | ||
===Odyssey a Curiosity=== |
===Odyssey a Curiosity=== |
||
Sonda Odyssey teraz pôsobí ako komunikačná stanica pre rádiové signály v pásme UHF od [[Mars Science Laboratory]] (MSL) vozidla [[Curiosity]]. Niekoľko dní pred pristátím MSL v auguste 2012 bola obežná dráha odyssey zmenená, aby sa zabezpečilo, že bude schopná zachytiť signály z Curiosity počas prvých pár minút na povrchu Marsu. |
Sonda Odyssey teraz pôsobí ako komunikačná stanica pre rádiové signály v pásme UHF od [[Mars Science Laboratory]] (MSL) vozidla [[Curiosity]]. Niekoľko dní pred pristátím MSL v auguste 2012 bola obežná dráha odyssey zmenená, aby sa zabezpečilo, že bude schopná zachytiť signály z Curiosity počas prvých pár minút na povrchu Marsu. |
||
==Zdroj== |
==Zdroj== |
Verzia z 13:15, 5. august 2013
2001 Mars Odyssey | |
---|---|
Prevádzkovateľ | USA, NASA – JPL |
Výrobca | NASA - JPL |
Typ misie | planetárna sonda |
Dátum štartu | 15:02:22 UTC, 7 April 2001 |
Kozmodróm | Eastern Test Range |
Nosná raketa | Delta II 7425 |
COSPAR ID | 2001-014A |
Kat. číslo | ? |
Hmotnosť | 376 kg |
Excentricita | 0.0115 |
Inklinácia | 93.2° |
Mars Odyssey alebo 2001 Mars Odyssey je americká kozmická sonda obiehajúca planétu Mars. Jej úlohou je použitím spektrometrov a elektronických zobrazovačov odhaliť dôkazy o prítomnosti vody a sopečnej činnosti na Marse v minulosti alebo v súčasnosti. Predpokladá sa, že dáta ktoré Odyssey získa pomôžu odpovedať na otázku, či na Marse niekedy existoval život. Funguje tiež ako stanica pre komunikáciu medzi vozidlami Mars Exploration, Mars Science Laboratory, a sondou Phoenix a Zemou. Misia bola pomenovaná na počesť Arthura C. Clarkeho, a jeho diela 2001: A Space Odyssey.
Odyssey odštartovala 07. apríla 2001 na rakete Delta II z Cape Canaveral Air Force Station, a dosiahla obežnú dráhu Marsu 24. októbra 2001, o 02:30 UTC. Sonda použila svoj hlavný motor na spomalenie, aby bola zachytená na obežnú dráhu okolo Marsu. Odyssey použila techniku zvanú aerobraking, pri ktorej sa postupne kozmická loď približovala k Marsu s každým obehom. Použitím jeho atmosféry na spomalenie namiesto motorov, bola Mars Odyssey schopná ušetriť viac ako 200 kg paliva. Aerobraking bol ukončený v januári, a Odyssey začala svoju vedeckú misiu 19. februára 2002.
15. decembra 2010 sonda prekonala rekord pre najdlhšie fungujúcu sondu na Marse, s 3340 dňovou prevádzkou a odobrala titul sonde Mars Global Surveyor. V súčasnosti drží rekord pre najdlhšie fungujúcu družicu na obežnej dráhe inej ako Zemskej na 11 rokoch, 9 mesiacoch a 11 dňoch.
Pomenovanie
Mars Odyssey bola pôvodne súčasťou programu Mars Surveyor 2001, a mala sa volať Mars Surveyor 2001 Orbiter. Pôvodne bolo plánované, že bude mať spoločníka - pristávací modul menom Mars Surveyor 2001 Lander, ale pristávacia misia bola zrušená v máji 2000 po zlyhaní sondy Mars Climate Orbiter a Mars Polar Lander na konci roku 1999. Následne bol názov 2001 Mars Odyssey vybraný ako zvláštna pocta víziam vesmíru uvedeným v prácach Arthura C. Clarkeho, vrátane diela 2001: A Space Odyssey. Skladba s názvom Mythodea od gréckeho skladateľa menom Vangelis bola použitá ako sprievodná hudba k misii.
Vedecké prístroje
Tri základné nástroje ktoré Odyssey používa sú:
- Zobrazovací systém tepelných emisií (Thermal Emission Imaging System - THEMIS).
- Spektrometer gamma lúčov (Gamma Ray Spectrometer - GRS), vrátane detektora vysokoenergetických neutrónov (High Energy Neutron Detector (HEND)), dodaného Ruskom.
- Prístroj na skúmanie radiácie Marsu (Mars Radiation Environment Experiment - MARIE).
Dňa 28. mája 2002, NASA oznámila, že Odyssein GRS objavil veľké množstvo vodíka, znak, že do hĺbky jedného metra pod povrchom planéty musí byť ľad . GRS je výsledkom spolupráce medzi University of Arizona Lunar and Planetary Lab., Los Alamos National Laboratory a Ruského Inštitútu pre výskum vesmíru .
Misia
Odyssey slúžila ako primárna komunikačná stanica pre prieskumné sondy na povrchu Marsu v poslednom desaťročí a bude pokračovať v tejto úlohe pre vozidlo Curiosity. Asi 85% obrázkov a ďalších dát z vozidiel Spirit a Opportunity, dosiahlo Zem cez Odysseinu komunikačnú stanicu. Odyssey naďalej prijíma prenosy z fungujúceho vozidla Opportunity, každý deň. Sonda pomohla analyzovať potenciálne miesta pristátia pre vozidlá a splnila rovnakú úlohu pre misiu Phoenix, ktorá pristála na Marse v máji 2008. Odyssey pomohla aj sonde Mars Reconnaissance Orbiter, ktorá dosiahla Mars v marci 2006, sledovaním atmosférických podmienok počas mesiacov, kedy novo prichádzajúca sonda využívala aerobraking na zmenu obežnej dráhy do požadovaného tvaru.
30. septembra 2008 sonda zmenila svoju obežnú dráhu, aby získala lepšiu citlivosť na infračervené mapovanie minerálov na Marse. Nová dráha vylúčila používanie detektora žiarenia gama, vzhľadom k možnému prehriatiu prístroja na novej obežnej dráhe.
NASA schválila štvrté predĺženie misie o dva roky, do augusta 2010, ktoré umožnilo pozorovanie rozdielov v javoch, ako polárny ľad, mraky, a prachové búrky v priebehu roka, rovnako ako oveľa citlivejšie mapovanie minerálov na Marse. Piate rozšírenie misie (do júla 2014), je pravdepodobné vďaka úspešnému pristátiu vozidla Curiosity v auguste 2012. Sonda obsahuje dostatok paliva k prevádzke minimálne do roku 2015. V roku 2010, hovorca Laboratória prúdových pohonov (JPL) uviedol, že Odyssey by mohla pokračovať v prevádzke najmenej do roku 2016, a "možno dokonca aj dlhšie".
Prístroj na skúmanie radiácie na Marse (MARIE) prestal zaznamenávať merania po veľkej solárnej búrke 28. októbra 2003. Konštruktéri veria, že najpravdepodobnejšou príčinou je, že počítačový čip bol poškodený slnečnými časticami ktoré zasiahli palubný počítač MARIE.
Jeden z troch zotrvačníkov sondy zlyhal v júni 2012. Avšak, Odyssey niesla štvrtý zotrvačník, náhradu presne v prípade tejto udalosti. Náhradný zotrvačník bol roztočený a úspešne uvedený do prevádzky. Od júla 2012 bola Odyssey späť v plnom nominálnom, prevádzkovom režime po troch týždňoch v "bezpečnom" režime na vzdialenú správu.
Voda na Marse
31. júla 2008, NASA oznámila, že povrchová sonda Phoenix potvrdila prítomnosť vody na Marse, ako sa predpokladalo v roku 2002 na základe údajov zo sondy Odyssey. Vedecký tím sa snaží zistiť, či sa vodný ľad niekedy roztopí natoľko, aby v ňom mohol existovať mikroskopický život, a či sú prítomné chemikálie obsahujúce uhlík a iné materiály potrebné pre život.
Odyssey a Curiosity
Sonda Odyssey teraz pôsobí ako komunikačná stanica pre rádiové signály v pásme UHF od Mars Science Laboratory (MSL) vozidla Curiosity. Niekoľko dní pred pristátím MSL v auguste 2012 bola obežná dráha odyssey zmenená, aby sa zabezpečilo, že bude schopná zachytiť signály z Curiosity počas prvých pár minút na povrchu Marsu.
Zdroj
Tento článok je čiastočný, alebo úplný preklad článku 2001 Mars Odyssey na anglickej Wikipédii.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mars Odyssey.