Ilya Prigogine: Rozdiel medzi revíziami
d →Životopis: wikify |
d →Životopis: preklepy |
||
| Riadok 13: | Riadok 13: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Od roku [[1950]] bol |
Od roku [[1950]] bol profesorom na [[Slobodná univerzita Brusel|Slobodnej univerzite Brusel]] a od [[1970]] na [[Texaská univerzita v Austine|Texaskej univerzite]] v [[Austin (Texas)|Austine]]. Okrem problémov termodynamiky sa zaoberal aj problémami prenosu informácie. |
||
Prigogine odvodzuje z niektorých fyzikálnych teórií všeobecnejšie dôsledky a z výsledkov svojho skúmania vývoja modernej vedy odvodzuje závery týkajúce sa formy paradigmy súčasnej vedy; najmä vývoj kvantovej mechaniky vytvára novú epistemologickú situáciu: klasický model vedy, ktorý izoluje človeka ako poznávajúcu bytosť od prírody, musí byť nahradený modelom "novej aliancie", v ktorom bude rehabilitovaný prirodzený svet. |
Prigogine odvodzuje z niektorých fyzikálnych teórií všeobecnejšie dôsledky a z výsledkov svojho skúmania vývoja modernej vedy odvodzuje závery týkajúce sa formy paradigmy súčasnej vedy; najmä vývoj kvantovej mechaniky vytvára novú epistemologickú situáciu: klasický model vedy, ktorý izoluje človeka ako poznávajúcu bytosť od prírody, musí byť nahradený modelom "novej aliancie", v ktorom bude rehabilitovaný prirodzený svet. |
||
Verzia z 17:08, 1. apríl 2014
| Ilya Prigogine | |
| belgický fyzik a chemik | |
 | |
| Narodenie | 25. január 1917 Moskva, Rusko |
|---|---|
| Úmrtie | 28. máj 2003 (86 rokov) Brusel, Belgicko |
| Odkazy | |
| Commons |  Ilya Prigogine |
Ilya Prigogine (rus. Илья Романович Пригожин – Ilia Romanovič Prigožin) (* 25. január 1917, Moskva, Rusko – † 28. máj 2003, Brusel, Belgicko) bol belgický fyzik a chemik ruského pôvodu. V roku 1977 získal Nobelovu cenu za chémiu za rozpracovanie termondynamiky nerovnovážnych, nezvratných systémov.
Životopis
Od roku 1950 bol profesorom na Slobodnej univerzite Brusel a od 1970 na Texaskej univerzite v Austine. Okrem problémov termodynamiky sa zaoberal aj problémami prenosu informácie.
Prigogine odvodzuje z niektorých fyzikálnych teórií všeobecnejšie dôsledky a z výsledkov svojho skúmania vývoja modernej vedy odvodzuje závery týkajúce sa formy paradigmy súčasnej vedy; najmä vývoj kvantovej mechaniky vytvára novú epistemologickú situáciu: klasický model vedy, ktorý izoluje človeka ako poznávajúcu bytosť od prírody, musí byť nahradený modelom "novej aliancie", v ktorom bude rehabilitovaný prirodzený svet.
Výskum nezvratných procesov najmä v neizolovaných systémoch priviedol Prigogina k záveru, že po prekročení určitého prahu nestability sa objavuje samoorganizácia, spontánna aktivita zvaná disipatívna organizácia.
Problém stability priviedol Prigogina k novej koncepcii objektu: fungovanie disipatívnych štruktúr sa nedá vysvetliť bez odkazu na nepredvídateľné prvky.
Diela
- Ilya Prigogine & Isabelle Stengers Order out of Chaos: Man's new dialogue with nature, 1984, Flamingo, ISBN 0-00-654115-1
- Ilya Prigogine From Being To Becoming, 1980, Freeman, ISBN 0-7167-1107-9
- G. Nicolis and Ilya Prigogine Self-Organization in Non-Equilibrium Systems, 1977, Wiley, ISBN 0471024015
- I. Prigogine Thermodynamics of Irreversible Processes Second Edition, 1961, Wiley, Library of Congress Catalog Card Number 61-12683
- I. Prigogine (Editor-in-Chief), Chaotic Dynamics and Transport in Fluids and Plasmas, 1993,ISBN 0-88318-923-2. Resaarch Trends in Physics Series founded by V. Alexander Stefan and published by the American Institute of Physics Press (presently * Springer, New York)
- Ilya Prigogine, End of Certainty, 1997, The Free Press, ISBN 0-684-83705-6
Externé odkazy
Zdroj
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
