Časticovo-vlnový dualizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 18:28, 5. január 2015

Časticovo-vlnový dualizmus (iné názvy: korpuskulárno-vlnový dualizmus, vlnovo-časticový dualizmus) je vyjadrením skutočnosti, že hmota podľa kvantovej teórie vykazuje tak časticové ako aj vlnové vlastnosti. Prvotná formulácia tohto princípu bola publikovaná Louisom de Brogliem v roku 1924.

Formulácia princípu

Kvantová teória popisuje hmotu spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi časticami a vlnami tak, ako ich poznáme v klasickej mechanike. V určitých situáciach ale môžu prevládnuť buď vlnové alebo časticové charakteristiky hmoty. Ako príklad môžeme uviesť elektróny, ktoré tradične opisujeme ako častice. Ak ale necháme elektróny rozptyľovať na periodických štruktúrach s dostatočne malými atomárnymi vzdialenosťami, začnú tieto vykazovať vlnové vlastnosti (pozri aj Davissonov Germerov experiment).

Hypotézu o časticovo-vlnovom dualizme formuloval prvý raz Louis de Broglie v roku 1924. Matematicky ju vyjadril tak, že každej častici pripísal vlnovú dĺžku s hodnotou

\lambda ={\frac {h}{p}}

,

pričom h je Planckova konštanta a p je hybnosť častice. Každej častici tak priradil vlnové vlastnosti. Naopak predchádzajúci vzorec umožňuje interpretovať spätne vlnenie ako časticu.

Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Šablóna:Link FA

@@ Riadok 4: / Riadok 4: @@
 [[Kvantová teória]] popisuje hmotu spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi časticami a vlnami tak, ako ich poznáme v [[Klasická mechanika|klasickej mechanike]]. V určitých situáciach ale môžu prevládnuť buď vlnové alebo časticové charakteristiky hmoty. Ako príklad môžeme uviesť elektróny, ktoré tradične opisujeme ako častice. Ak ale necháme elektróny rozptyľovať na [[Kryštál|periodických štruktúrach]] s dostatočne malými atomárnymi vzdialenosťami, začnú tieto vykazovať vlnové vlastnosti (pozri aj [[Davissonov Germerov experiment]]).
-Prvýkrát bola hypotéza o časticovo-vlnovom dualizme formulovaná [[Louis de Broglie|de Brogliem]] v roku [[1924]]. Matematicky vyjadril túto hypotézu tak, že každej častici pripísal vlnovú dĺžku s hodnotou
+Hypotézu o časticovo-vlnovom dualizme formuloval prvý raz [[Louis de Broglie]] v roku [[1924]]. Matematicky ju vyjadril tak, že každej častici pripísal vlnovú dĺžku s hodnotou
 :<math>\lambda = \frac{h}{p}</math>,
-pričom ''h'' je [[Planckova konštanta]] a ''p'' je [[hybnosť]] částice. Tým pádom každej častici priradil vlnové vlastnosti. Naopak predchádzajúci vzorec umožňuje intepretovať spätne vlnenie ako časticu.
+pričom ''h'' je [[Planckova konštanta]] a ''p'' je [[hybnosť]] častice. Každej častici tak priradil vlnové vlastnosti. Naopak predchádzajúci vzorec umožňuje interpretovať spätne vlnenie ako časticu.
 {{fyzikálny výhonok}}