Portál:Slnečná sústava/Odporúčaný článok/7: Rozdiel medzi revíziami
obrázok |
aktualizácia |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor: |
[[Súbor:Global LORRI mosaic of Pluto in true colour.jpg|right|190px|Pluto (snímka zo sondy New Horizons)]] |
||
'''[[134340 Pluto]]''' je [[trpasličia planéta]] [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]] |
'''[[134340 Pluto]]''' je [[trpasličia planéta]] [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Od svojho objavu v roku [[1930]] do roku [[2006]] bolo považované za najmenšiu a väčšinou najvzdialenejšiu [[planéta|planétu]] slnečnej sústavy. Je najvzdialenejším telesom od Slnka preskúmaným [[kozmická sonda|kozmickou sondou]]. Jeho [[astronomický symbol]] v [[Unicode]] je [[Súbor:Pluto symbol.svg|20px]]. |
||
Pluto je malé a veľmi chladné teleso skladajúce sa hlavne z [[kremičitan]]ov a sčasti z [[ľad]]u. Má veľmi riedku atmosféru obsahujúcu hlavne [[dusík]], |
Pluto je malé, menšie ako [[Mesiac]], a veľmi chladné teleso skladajúce sa hlavne z [[kremičitan]]ov a sčasti z [[ľad]]u. Má veľmi riedku [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] obsahujúcu hlavne [[dusík]], [[metán]] a [[oxid uhoľnatý]]. Pomenovanie dostalo podľa [[rímska mytológia|rímskeho]] boha [[Podsvetie (mytológia)|podsvetia]], ktorý bol totožný s gréckym [[Hádes (boh)|Hádom]]. Od roku [[1978]] je známy jeho najväčší mesiac [[Cháron (mesiac)|Cháron]], ktorý je v pomere k obiehanému telesu pozoruhodne veľký a [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] ich vzájomného obehu leží mimo Pluta. Preto sa o sústave Pluto-Cháron hovorí ako o [[binárna planétka|binárnej planétke]]. Obe telesá sú v [[stacionárna rotácia|stacionárnej rotácii]]. V roku [[2005]] [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] objavil ďalšie dva maličké mesiace, v rokoch [[2011]] a [[2012]] ďalšie dva, takže Pluto má v súčasnosti (január 2016) päť známych prirodzených satelitov. |
||
[[Rotačná os]] Pluta má taký veľký sklon, že prakticky leží v rovine [[ekliptika|ekliptiky]] podobne, ako je tomu u [[Urán (planéta)|Uránu]], a rovnako ako Urán a [[Venuša]], aj Pluto rotuje [[retrográdna rotácia|retrográdne]], čiže v protismere svojho obehu. [[Obežná dráha]] Pluta je v porovnaní s planétami tiež netypická. Je veľmi výstredná a križuje rovinu obežnej dráhy (nie však samotnú dráhu) poslednej planéty [[Neptún]]a, vďaka čomu sa Pluto pri svojom obehu dostáva na niekoľko rokov k Slnku bližšie než Neptún. |
|||
Do roku [[2006]] bolo považované za deviatu, [[planéta|planétu]] slnečnej sústavy, ale [[24. august]]a 2006 mu bolo toto označenie odňaté na konferencii astronomickej únie v Prahe z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy ([[výstrednosť]], [[ekliptika|sklon k ekliptike]]) a objavov ďalších veľkých telies za dráhou [[Neptún (planéta)|Neptúna]], z ktorých jedno s pomenovaním [[136199 Eris]] (staršie neoficiálne pomenovanie Xena UB313) má dokonca väčšiu hmotnosť ako Pluto. 14. septembra 2006 (cca. 9:35) pridelila [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]] Plutu [[Označenie planétok|katalógové číslo]] 134340, čím ho zaradila medzi [[planétka|planétky]]. Oznámenie vyšlo v cirkulári č. 8747. Medzi [[astronóm]]ami sa často špekuluje o tom, že Pluto by malo byť zaradené do skupiny tzv. [[transneptúnsky objekt|transneptúnskych objektov (TNO)]]. Ďalším argumentom na takéto zaradenie je i okolnosť, že jeho nízka priemerná [[merná hmotnosť]] ukazuje na to, že je zložené približne zo 70 % hornín a 30 % [[ľad]]u. |
Verzia z 08:46, 16. august 2016
134340 Pluto je trpasličia planéta slnečnej sústavy. Od svojho objavu v roku 1930 do roku 2006 bolo považované za najmenšiu a väčšinou najvzdialenejšiu planétu slnečnej sústavy. Je najvzdialenejším telesom od Slnka preskúmaným kozmickou sondou. Jeho astronomický symbol v Unicode je .
Pluto je malé, menšie ako Mesiac, a veľmi chladné teleso skladajúce sa hlavne z kremičitanov a sčasti z ľadu. Má veľmi riedku atmosféru obsahujúcu hlavne dusík, metán a oxid uhoľnatý. Pomenovanie dostalo podľa rímskeho boha podsvetia, ktorý bol totožný s gréckym Hádom. Od roku 1978 je známy jeho najväčší mesiac Cháron, ktorý je v pomere k obiehanému telesu pozoruhodne veľký a ťažisko ich vzájomného obehu leží mimo Pluta. Preto sa o sústave Pluto-Cháron hovorí ako o binárnej planétke. Obe telesá sú v stacionárnej rotácii. V roku 2005 Hubblov vesmírny ďalekohľad objavil ďalšie dva maličké mesiace, v rokoch 2011 a 2012 ďalšie dva, takže Pluto má v súčasnosti (január 2016) päť známych prirodzených satelitov.
Rotačná os Pluta má taký veľký sklon, že prakticky leží v rovine ekliptiky podobne, ako je tomu u Uránu, a rovnako ako Urán a Venuša, aj Pluto rotuje retrográdne, čiže v protismere svojho obehu. Obežná dráha Pluta je v porovnaní s planétami tiež netypická. Je veľmi výstredná a križuje rovinu obežnej dráhy (nie však samotnú dráhu) poslednej planéty Neptúna, vďaka čomu sa Pluto pri svojom obehu dostáva na niekoľko rokov k Slnku bližšie než Neptún.