Henri d'Orléans: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
rády a vyznamenania
Osobný erb, rytierske rády - úprava textov
Riadok 28: Riadok 28:
| Portál2 =
| Portál2 =
| Portál3 =
| Portál3 =
}}'''Henri d´Orleáns''' – Henrich Orleánsky, alebo '''Henrich VII.''', gróf parížsky, francúzsky ''Henri d'Orléans'', (celým titulom princ Henri, gróf parížsky, vojvoda Francúzska, pre francúzskych monarchistov ''Henry VII.'') je francúzsky šľachtic z rodu [[Bourbon-Orléans|Bourbon-Orléans]], pretendent francúzskeho trónu z rodu Orléans.
}}'''Henri d´Orleáns''' – Henrich Orleánsky, alebo '''Henrich VII.''', gróf parížsky, francúzsky ''Henri d'Orléans'', (celým titulom princ Henri, gróf parížsky, vojvoda Francúzska, pre francúzskych monarchistov ''Henry VII.'') je francúzsky šľachtic z rodu [[Bourbon-Orléans|Bourbon-Orléans]], pretendent (teda Hlava nevládnucej kráľovskej rodiny) francúzskeho trónu z rodu Orléans.


== Život ==
== Život ==
Narodil sa 14. júna 1933 vo [[Woluwe-Saint-Pierre]] v [[Belgicko|Belgicku]], ako najstarší syn Henricha VI., grófa parížskeho a Izabely Orléans-Braganza. Narodil sa v Belgicku, pretože francúzske zákony do roku 1950 zakazovali členom kráľovskej dynastie vstup na územie Francúzska. Po smrti svojho dedka princa Jána, vojvodu z Guise, sa stal ''dauphinom'' Francúzska. Vyštudoval elitný ''Institut d'études politiques de Paris''a potom slúžil ako radový vojak v Alžírskej vojne.
Narodil sa 14. júna 1933 vo [[Woluwe-Saint-Pierre]] v [[Belgicko|Belgicku]], ako najstarší syn Henricha VI., grófa parížskeho a Izabely Orléans-Braganza. Narodil sa v Belgicku, pretože francúzske zákony do roku 1950 zakazovali členom kráľovskej dynastie vstup na územie Francúzska. Po smrti svojho dedka princa Jána, vojvodu z Guise, sa stal ''dauphinom'' Francúzska. Vyštudoval elitný ''Institut d'études politiques de Paris'' a potom slúžil ako radový vojak v Alžírskej vojne.


== Rodina ==
== Rodina ==
Jeho prvou ženou bola Marie Thérèse z Württembergu, s ktorou sa oženil 5. júla 1957. Pár má päť detí, a to Máriu Isabelu, Františka, Blanku Alžbetu, Jána a Euda. Manželstvo však nebolo šťastné a roku 1984 bolo občiansky rozvedené. Ešte v ten istý rok sa Henrich oženil s Micaelou Annou Maríou Cousin y Quiñones de León. Rozvod rozhneval jeho otca, ktorý Henricha vydedil, zbavil ho titulu grófa z Clermonte a udelil mu miesto neho titul grófa z Mortain. Kým grófstvo Clermont kedysi patrilo synovi Ľudovíta IX., ktorý sa stal predkom Bourbonovcov, grófstvo Mortain patrilo Jánovi Bezzemkovi. Avšak, po niekoľkých rokoch sa otec a syn uzmierili, jeho rozvod bol cirkevne usporiadaný a Henrich sa opäť stal dedičom trónu. V júli 1999, po smrti svojho otca, sa stal Henrich novým grófom parížskym, vojvodom Francúzska a hlavou Francúzskeho kráľovského domu. Titul grófa parížskeho užíva na pamäť svojho prapredka Oda Parížskeho, rovnako ako titul vojvodu Francúzska, pretože oba tituly užívali Kapetovci pred nástupom na kráľovský trón.
Jeho prvou ženou bola Marie Thérèse z Württembergu, s ktorou sa oženil 5. júla 1957. Pár má päť detí, a to Máriu Isabelu, Františka, Blanku Alžbetu, Jána a Euda. Manželstvo však nebolo šťastné a roku 1984 bolo občiansky rozvedené. Ešte v ten istý rok sa Henrich oženil s Micaelou Annou Maríou Cousin y Quiñones de León. Rozvod rozhneval jeho otca, ktorý Henricha vydedil, zbavil ho titulu grófa z Clermonte a udelil mu miesto neho titul grófa z Mortain. Kým grófstvo Clermont kedysi patrilo synovi Ľudovíta IX., ktorý sa stal predkom Bourbonovcov, grófstvo Mortain patrilo Jánovi Bezzemkovi. Avšak, po niekoľkých rokoch sa otec a syn uzmierili, jeho rozvod bol cirkevne usporiadaný a Henrich sa opäť stal dedičom trónu. V júli 1999, po smrti svojho otca, sa stal Henrich novým grófom parížskym, vojvodom Francúzska a hlavou Francúzskeho kráľovského domu. Titul grófa parížskeho užíva na pamäť svojho prapredka Oda Parížskeho, rovnako ako titul vojvodu Francúzska, pretože oba tituly užívali Kapetovci pred nástupom na kráľovský trón.
[[Súbor:Armoiries Maison de France.jpg|náhľad|Erb, ktorý používa Henrich v súčasnosti]]
[[Súbor:Grand Royal Coat of Arms of France.svg|náhľad|Erb francúzskej kráľovskej rodiny]]
[[Súbor:Grand Royal Coat of Arms of France.svg|náhľad|Erb francúzskej kráľovskej rodiny]]


== Rády a vyznamenania ==
== Rády a vyznamenania ==
=== Dynastické rády ===
=== Dynastické rády ===
Henrich Orleánsky je ako Hlava Francúzskeho kráľovského domu a uchádzač o trón Francúzska, tiež veľmajstrom tradičných dynastických rádov.<ref>[http://www.la-couronne.org/histoire/lordre-saint-esprit Ordres royaux] <small>[archive]</small></ref> Táto pozícia veľmajstra je sporná z pohľadu zástancov Ľudovíta Bourbonského, Hlavy rodu Bourbonovcov, ktorý je taktiež uchádzačom o francúzsky trón.<ref>[La légitimité des lys et le duc d'Anjou de Jean Silve de Ventavon]</ref> Dňa 24. decembra 2016 oproti Ľudovítovým nárokom ostro vystúpil Henrich na svojom oficiálnom webe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=leblogducomtedeparis.fr|url=http://leblogducomtedeparis.fr/note-sur-m-don-luis-alfonso-de-borbon-y-martinez-bordiu-le-dechu-despagne-et-roi-des-titres-de-fantaisie/|dátum prístupu=2017-01-06|vydavateľ=leblogducomtedeparis.fr}}</ref> Hernrich je od roku 1999 veľmajster týchto francúzskych dynastických rádov:
Henrich Orleánsky je ako Hlava Francúzskeho kráľovského domu a uchádzač o trón Francúzska, tiež veľmajstrom tradičných dynastických rádov.<ref>[http://www.la-couronne.org/histoire/lordre-saint-esprit Ordres royaux] <small>[archive]</small></ref> Táto pozícia je sporná z pohľadu zástancov Ľudovíta Bourbonského, Hlavy rodu Bourbonovcov, ktorý je taktiež uchádzačom o francúzsky trón.<ref>[La légitimité des lys et le duc d'Anjou de Jean Silve de Ventavon]</ref> Dňa 24. decembra 2016 oproti Ľudovítovým nárokom ostro vystúpil Henrich na svojom oficiálnom webe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=leblogducomtedeparis.fr|url=http://leblogducomtedeparis.fr/note-sur-m-don-luis-alfonso-de-borbon-y-martinez-bordiu-le-dechu-despagne-et-roi-des-titres-de-fantaisie/|dátum prístupu=2017-01-06|vydavateľ=leblogducomtedeparis.fr}}</ref> Hernrich je od roku 1999 veľmajster týchto francúzskych dynastických rádov:
* '''Rád svätého Ducha''' (sporné)
* '''Rád svätého Ducha''' (''L'ordre du Saint-Esprit''), sporné.
* '''Rád svätého Michala''' (sporné)
* '''Rád svätého Michala''' (''L'ordre de Saint-Michel''), sporné.
* '''Kráľovský a vojenský rád svätého Ľudovíta''' (sporné)
* '''Rád svätého Ľudovíta''' (''L'ordre royal et militaire de Saint-Louis''), sporné.


=== Rytierske rády ===
=== Rytierske rády ===
* '''Kráľovský a suverénny rád Hviezdy a Panny Márie Karmelskej'''. Henrich vytvoril, resp. obnovil „bývalý" Kráľovský a suverénny rád Hviezdy a Panny Márie Karmelskej, prezentovaný ako oživenie a zlúčenie dvoch dávnych rádov. Operetný spevák Richard Finell „gróf d'Auxois“ je „Vznešeným veľmajstrom“ rádu. Toto združenie bolo vyhlásené na pokyn podprefektúry (podľa zákona z 1. júla 1901 o spolkoch a občianskych združeniach vo Francúzsku) dňa 8. apríla 2013. Avšak rád nie je rozpoznaný Veľkou kanceláriou – ''Grande Chancellerie de la Légion d'Honneur''. Veľmajster obnoveného rádu bol do svojho úradu uvedený 17. januára 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ordredeletoileetdumontcarmel.fr|url=http://ordredeletoileetdumontcarmel.fr/?page_id=20|dátum prístupu=2017-01-06|vydavateľ=ordredeletoileetdumontcarmel.fr}}</ref>
* '''Rád Hviezdy a Panny Márie Karmelskej''' (''Ancien ordre royal et souverain de l’Étoile et de Notre-Dame du Mont-Carmel''). Henrich 8. apríla 2013 obnovil bývalé kráľovské rády Hviezdy a Panny Márie Karmelskej a to tak, že ich spojil do jedného rádu. Tento novovzniknutý rád je prezentovaný ako oživenie a zlúčenie dvoch dávnych francúzskych kráľovských rádov. U pretendentov je podľa medzinárodného práva možné, aby boli patrónmi, resp. [[Veľmajster (rytierske rády)|veľmajstrami]] už existujúcich rytierskych či dynastických rádov. Zakladanie ''nových'' rádov je však sporné. Tento rád nie je v zozname rytierskych rádov Medzinárodnej komisie pre rytierske rády<ref>http://www.icocregister.org/2016.ICOCRegister.pdf</ref> a nie je ako rád rozpoznaný Veľkou kanceláriou Čestnej légie – ''Grande Chancellerie de la Légion d'Honneur'', ktorá je vládou [[Francúzsko|Francúzskej republiky]] poverená evidenciou a správou čestných titulov a hodností''.'' Veľmajstrom rádu je operetný spevák Richard Finell, uvedený do funkcie 17. januára 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ordredeletoileetdumontcarmel.fr|url=http://ordredeletoileetdumontcarmel.fr/?page_id=44|dátum prístupu=2017-01-07|vydavateľ=ordredeletoileetdumontcarmel.fr}}</ref> Vo Francúzsku je rád registrovanou asociáciou podľa zákona z 1. júla 1901 o spolkoch a občianskych združeniach.
* '''Vojenský a špitálsky rád sv. Lazára Jeruzalemského'''. Tento rád bol od roku 1308 pod ochranou francúzskych kráľov, kedy ho pod svoju ochranu prijal francúzsky kráľ [[Filip IV. (Francúzsko)|Filip IV.]] Od tohto roku obsahuje kompletná francúzska kráľovská titulatúra aj titul ''Ochranca Rádu sv. Lazára''. Neskôr v roku 1517 rozhodnutím Pápeža [[Lev X.|Leva X.]] sa úrad veľmajstra Rádu sv. Lazára stal francúzskou prelatúrou s právom kráľa menovať prelátov, čím sa väzba rádu na francúzsku korunu a postavenie kráľa ako ''Fons Honorum'' ešte umocnila. Henrich, zo svojej pozície pretendenta trónu obnovil túto ochranu v roku 2004, avšak v roku 2012 ju odobral.<ref>{{Citácia periodika|titul=Communiqué de Monseigneur le Comte de Paris|periodikum=archive.is|dátum=2014-02-02|url=http://archive.is/LWS1X|dátum prístupu=2017-01-06}}</ref>
* '''[[Vojenský a špitálsky rád svätého Lazara Jeruzalemského|Vojenský a špitálsky rád svätého Lazára Jeruzalemského]]'''. Tento rád bol od roku 1308 pod ochranou francúzskych kráľov, kedy ho pod svoju ochranu prijal francúzsky kráľ [[Filip IV. (Francúzsko)|Filip IV.]] Od tohto roku obsahuje kompletná francúzska kráľovská titulatúra aj titul ''Ochranca Rádu svätého Lazára''. Neskôr v roku 1517 rozhodnutím Pápeža [[Lev X.|Leva X.]] sa úrad veľmajstra stal francúzskou prelatúrou s právom kráľa menovať prelátov, čím sa väzba rádu na francúzsku korunu a postavenie kráľa ako ''Fons Honorum'' ešte umocnila. Henrich, zo svojej pozície pretendenta trónu, obnovil túto ochranu v roku 2004, avšak v roku 2012 ju odobral.<ref>{{Citácia periodika|titul=Communiqué de Monseigneur le Comte de Paris|periodikum=archive.is|dátum=2014-02-02|url=http://archive.is/LWS1X|dátum prístupu=2017-01-06}}</ref>
[[Súbor:Orde van de Ster.jpg|náhľad|[[Ján II. (Francúzsko)|Ján II.]] zvaný ''Dobrý'' zakladá Rád hviezdy, miniatúra zo 14. storočia (Francúzska národná knižnica)]]


=== Francúzske štátne vyznamenania ===
=== Francúzske štátne vyznamenania ===
* Rád čestnej légie (''Légion d’honneur''), vojenská skupina, rytier (2009)<ref>{{Citácia periodika|titul=Le comte de Paris décoré de la Légion d'honneur à l'Elysée - Noblesse & Royautés|periodikum=Noblesse & Royautés|dátum=2009-05-18|url=http://www.noblesseetroyautes.com/le-comte-de-paris-decore-de-la-legion-dhonneur-a-lelysee/|dátum prístupu=2017-01-06|jazyk=fr-FR}}</ref> – dekrét z 30. apríla 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Décret du 30 avril 2008 portant promotion et nomination|url=https://www.legifrance.gouv.fr/affichTexte.do?cidTexte=JORFTEXT000018743067&fastPos=6&fastReqId=801242524&categorieLien=id&oldAction=rechTexte|dátum prístupu=2017-01-06}}</ref>
* '''Rád čestnej légie''' (''Légion d’honneur''), vojenská skupina, rytier (2009)<ref>{{Citácia periodika|titul=Le comte de Paris décoré de la Légion d'honneur à l'Elysée - Noblesse & Royautés|periodikum=Noblesse & Royautés|dátum=2009-05-18|url=http://www.noblesseetroyautes.com/le-comte-de-paris-decore-de-la-legion-dhonneur-a-lelysee/|dátum prístupu=2017-01-06|jazyk=fr-FR}}</ref> – dekrét z 30. apríla 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Décret du 30 avril 2008 portant promotion et nomination|url=https://www.legifrance.gouv.fr/affichTexte.do?cidTexte=JORFTEXT000018743067&fastPos=6&fastReqId=801242524&categorieLien=id&oldAction=rechTexte|dátum prístupu=2017-01-06}}</ref>
* Kríž za vojenské zásluhy (''Croix de la Valeur militaire''), za aktívnu bojovú účasť v Alžírskej vojne (1959)
* '''Kríž za vojenské zásluhy''' (''Croix de la Valeur militaire''), za aktívnu bojovú účasť v Alžírskej vojne (1959).
* Bojový kríž (''Croix du combattant'')
* '''Bojový kríž''' (''Croix du combattant'').
* Pamätná medaila pre bezpečnostné operácie a udržiavanie poriadku v Severnej Afrike (''Médaille commémorative des opérations de sécurité et de maintien de l'ordre en Afrique du Nord'')
* '''Pamätná medaila pre bezpečnostné operácie a udržiavanie poriadku v Severnej Afrike''' (''Médaille commémorative des opérations de sécurité et de maintien de l'ordre en Afrique du Nord'').


=== Ostatné dynastické vyznamenania ===
=== Ostatné dynastické vyznamenania ===
* Rád kniežaťa Danila I., kráľovský rád Čiernej Hory, veľkokríž (2005)
* '''Rád kniežaťa Danila I.''', veľkokríž. Ide o kráľovský dynastický rád Čiernej Hory. Henrichovi rád v roku 2005 udelil Nikola II. Petrović-Njegoš, čiernohorský korunný princ, pretendent trónu [[Čierna Hora|Čiernej Hory]] a Hlava dynastie Petrović-Njegoš, žijúci vo francúzskom exile.
* Rád württemberskej koruny, veľkokrž (1957), tento rád získal pri prvej svadbe s Marie Thérèse z Württembergu, ide o dynastický rád rodu Württemberg.
* '''Rád württemberskej koruny''', veľkokríž, tento rád získal v roku 1957 pri svadbe s prvou manželkou Máriou Teréziou z Württembergu. Ide o dynastický rád kráľovského rodu Württemberg.


== Ďalší uchádzači o Francúzsky trón ==
== Ďalší uchádzači o Francúzsky trón ==

Verzia z 08:27, 7. január 2017

 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Henri d'Orléans
Monseigneur le comte de Paris de jure Henri VII.jpg
NarodenieWoluwe-Saint-Pierre, Belgicko
Známy vďakašľachtic, pretendent francúzskeho trónu
PodpisHenri d'Orléans, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkaleblogducomtedeparis.fr
CommonsSpolupracuj na Commons Henri d'Orléans

Henri d´Orleáns – Henrich Orleánsky, alebo Henrich VII., gróf parížsky, francúzsky Henri d'Orléans, (celým titulom princ Henri, gróf parížsky, vojvoda Francúzska, pre francúzskych monarchistov Henry VII.) je francúzsky šľachtic z rodu Bourbon-Orléans, pretendent (teda Hlava nevládnucej kráľovskej rodiny) francúzskeho trónu z rodu Orléans.

Život

Narodil sa 14. júna 1933 vo Woluwe-Saint-Pierre v Belgicku, ako najstarší syn Henricha VI., grófa parížskeho a Izabely Orléans-Braganza. Narodil sa v Belgicku, pretože francúzske zákony do roku 1950 zakazovali členom kráľovskej dynastie vstup na územie Francúzska. Po smrti svojho dedka princa Jána, vojvodu z Guise, sa stal dauphinom Francúzska. Vyštudoval elitný Institut d'études politiques de Paris a potom slúžil ako radový vojak v Alžírskej vojne.

Rodina

Jeho prvou ženou bola Marie Thérèse z Württembergu, s ktorou sa oženil 5. júla 1957. Pár má päť detí, a to Máriu Isabelu, Františka, Blanku Alžbetu, Jána a Euda. Manželstvo však nebolo šťastné a roku 1984 bolo občiansky rozvedené. Ešte v ten istý rok sa Henrich oženil s Micaelou Annou Maríou Cousin y Quiñones de León. Rozvod rozhneval jeho otca, ktorý Henricha vydedil, zbavil ho titulu grófa z Clermonte a udelil mu miesto neho titul grófa z Mortain. Kým grófstvo Clermont kedysi patrilo synovi Ľudovíta IX., ktorý sa stal predkom Bourbonovcov, grófstvo Mortain patrilo Jánovi Bezzemkovi. Avšak, po niekoľkých rokoch sa otec a syn uzmierili, jeho rozvod bol cirkevne usporiadaný a Henrich sa opäť stal dedičom trónu. V júli 1999, po smrti svojho otca, sa stal Henrich novým grófom parížskym, vojvodom Francúzska a hlavou Francúzskeho kráľovského domu. Titul grófa parížskeho užíva na pamäť svojho prapredka Oda Parížskeho, rovnako ako titul vojvodu Francúzska, pretože oba tituly užívali Kapetovci pred nástupom na kráľovský trón.

Súbor:Armoiries Maison de France.jpg
Erb, ktorý používa Henrich v súčasnosti
Erb francúzskej kráľovskej rodiny

Rády a vyznamenania

Dynastické rády

Henrich Orleánsky je ako Hlava Francúzskeho kráľovského domu a uchádzač o trón Francúzska, tiež veľmajstrom tradičných dynastických rádov.[1] Táto pozícia je sporná z pohľadu zástancov Ľudovíta Bourbonského, Hlavy rodu Bourbonovcov, ktorý je taktiež uchádzačom o francúzsky trón.[2] Dňa 24. decembra 2016 oproti Ľudovítovým nárokom ostro vystúpil Henrich na svojom oficiálnom webe.[3] Hernrich je od roku 1999 veľmajster týchto francúzskych dynastických rádov:

  • Rád svätého Ducha (L'ordre du Saint-Esprit), sporné.
  • Rád svätého Michala (L'ordre de Saint-Michel), sporné.
  • Rád svätého Ľudovíta (L'ordre royal et militaire de Saint-Louis), sporné.

Rytierske rády

  • Rád Hviezdy a Panny Márie Karmelskej (Ancien ordre royal et souverain de l’Étoile et de Notre-Dame du Mont-Carmel). Henrich 8. apríla 2013 obnovil bývalé kráľovské rády Hviezdy a Panny Márie Karmelskej a to tak, že ich spojil do jedného rádu. Tento novovzniknutý rád je prezentovaný ako oživenie a zlúčenie dvoch dávnych francúzskych kráľovských rádov. U pretendentov je podľa medzinárodného práva možné, aby boli patrónmi, resp. veľmajstrami už existujúcich rytierskych či dynastických rádov. Zakladanie nových rádov je však sporné. Tento rád nie je v zozname rytierskych rádov Medzinárodnej komisie pre rytierske rády[4] a nie je ako rád rozpoznaný Veľkou kanceláriou Čestnej légie – Grande Chancellerie de la Légion d'Honneur, ktorá je vládou Francúzskej republiky poverená evidenciou a správou čestných titulov a hodností. Veľmajstrom rádu je operetný spevák Richard Finell, uvedený do funkcie 17. januára 2015.[5] Vo Francúzsku je rád registrovanou asociáciou podľa zákona z 1. júla 1901 o spolkoch a občianskych združeniach.
  • Vojenský a špitálsky rád svätého Lazára Jeruzalemského. Tento rád bol od roku 1308 pod ochranou francúzskych kráľov, kedy ho pod svoju ochranu prijal francúzsky kráľ Filip IV. Od tohto roku obsahuje kompletná francúzska kráľovská titulatúra aj titul Ochranca Rádu svätého Lazára. Neskôr v roku 1517 rozhodnutím Pápeža Leva X. sa úrad veľmajstra stal francúzskou prelatúrou s právom kráľa menovať prelátov, čím sa väzba rádu na francúzsku korunu a postavenie kráľa ako Fons Honorum ešte umocnila. Henrich, zo svojej pozície pretendenta trónu, obnovil túto ochranu v roku 2004, avšak v roku 2012 ju odobral.[6]
Ján II. zvaný Dobrý zakladá Rád hviezdy, miniatúra zo 14. storočia (Francúzska národná knižnica)

Francúzske štátne vyznamenania

  • Rád čestnej légie (Légion d’honneur), vojenská skupina, rytier (2009)[7] – dekrét z 30. apríla 2008.[8]
  • Kríž za vojenské zásluhy (Croix de la Valeur militaire), za aktívnu bojovú účasť v Alžírskej vojne (1959).
  • Bojový kríž (Croix du combattant).
  • Pamätná medaila pre bezpečnostné operácie a udržiavanie poriadku v Severnej Afrike (Médaille commémorative des opérations de sécurité et de maintien de l'ordre en Afrique du Nord).

Ostatné dynastické vyznamenania

  • Rád kniežaťa Danila I., veľkokríž. Ide o kráľovský dynastický rád Čiernej Hory. Henrichovi rád v roku 2005 udelil Nikola II. Petrović-Njegoš, čiernohorský korunný princ, pretendent trónu Čiernej Hory a Hlava dynastie Petrović-Njegoš, žijúci vo francúzskom exile.
  • Rád württemberskej koruny, veľkokríž, tento rád získal v roku 1957 pri svadbe s prvou manželkou Máriou Teréziou z Württembergu. Ide o dynastický rád kráľovského rodu Württemberg.

Ďalší uchádzači o Francúzsky trón

Okrem Henricha Orleánskeho sú za pretendentov francúzskeho trónu považovaní ešte:

  • Ľudovít Bourbonský, vojvoda z Anjou (* 25. apríla 1974, Madrid), francúzsky Louis Alphonse Gonzalvo Victor Emmanuel Marc de Bourbon, duc d'Anjou, španielsky Luís Alfonso Gonzalo Víctor Manuel Marco de Borbón y Martínez-Bordiú, Duque de Anjou. Podľa jeho stúpencov, tzv. legitimistov, je od 30. januára 1989 Hlavou kráľovskej dynastie Bourbonovcov.[9]
  • Jean-Christophe, princ Napoléon (*11. júla 1986), francúzsky Jean Christophe Louis Ferdinand Albéric Napoléon, je podľa názorov niektorých Bonapartistov, Hlavou bývalého cisárskeho domu Francúzska a dedič Napoleona Bonaparta.[10]

Referencie

  1. ↑ Ordres royaux [archive]
  2. ↑ [La légitimité des lys et le duc d'Anjou de Jean Silve de Ventavon]
  3. ↑ leblogducomtedeparis.fr [online]. leblogducomtedeparis.fr, [cit. 2017-01-06]. Dostupné online.
  4. ↑ http://www.icocregister.org/2016.ICOCRegister.pdf
  5. ↑ ordredeletoileetdumontcarmel.fr [online]. ordredeletoileetdumontcarmel.fr, [cit. 2017-01-07]. Dostupné online.
  6. ↑ Communiqué de Monseigneur le Comte de Paris. archive.is, 2014-02-02. Dostupné online [cit. 2017-01-06].
  7. ↑ Le comte de Paris décoré de la Légion d'honneur à l'Elysée - Noblesse & Royautés. Noblesse & Royautés, 2009-05-18. Dostupné online [cit. 2017-01-06]. (po francúzsky)
  8. ↑ Décret du 30 avril 2008 portant promotion et nomination [online]. [Cit. 2017-01-06]. Dostupné online.
  9. ↑ Olga S. OpfellRoyalty who wait: the 21 heads of formerly regnant houses of Europe (2001), p. 11.
  10. ↑ de Badts de Cugnac, Chantal. Coutant de Saisseval, Guy. Le Petit Gotha. Nouvelle Imprimerie Laballery, Paris 2002, pp. 437, 442 (French) ISBN 2-9507974-3-1
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Henri_d%27Orléans&oldid=6421124“