Dikobraz (časopis): Rozdiel medzi revíziami
d wl., fixy, štandardné sekcie, typografia |
fix men |
||
Riadok 6: | Riadok 6: | ||
Po 2. svetovej vojne, v júli [[1945]], zostavil Vojtěch z niekoľkých nadšencov redakčnú radu ([[Zdena Ančík]], [[Václav Lacina]] a [[Ondřej Sekora]]). |
Po 2. svetovej vojne, v júli [[1945]], zostavil Vojtěch z niekoľkých nadšencov redakčnú radu ([[Zdena Ančík]], [[Václav Lacina]] a [[Ondřej Sekora]]). |
||
<nowiki> </nowiki>V roku [[1947]] sa k Dikobraz pripojil veľmi vplyvný [[Ředitel|riaditeľ]] pražského [[Divadlo ABC|Divadlá satiry]] [[Zbyněk Vavřín |
<nowiki> </nowiki>V roku [[1947]] sa k Dikobraz pripojil veľmi vplyvný [[Ředitel|riaditeľ]] pražského [[Divadlo ABC|Divadlá satiry]] [[Zbyněk Vavřín]]. |
||
Tým získal Dikobraz spoločenskú aj finančnú stabilitu a stal sa neodmysliteľnou súčasťou českého [[Humor|humoru]] a [[Satira|satiry]]. |
Tým získal Dikobraz spoločenskú aj finančnú stabilitu a stal sa neodmysliteľnou súčasťou českého [[Humor|humoru]] a [[Satira|satiry]]. |
||
== Doba ranej totality == |
== Doba ranej totality == |
||
Po [[februárový prevrat|februári 1948]] ovládli Dikobraz [[Komunizmus|komunisti]], hoci ľavicové alebo protizápadné zameranie bolo možné pozorovať už u niektorých vtipov predchádzajúcich rokov. Komunistický režim používal humor ako účinnú zbraň v boji proti tzv. Triednemu nepriateľovi pomerne často. Hlavným podporovateľom Dikobraz sa od roku [[1948]] stal minister informácií [[Václav Kopecký]]. Ten chcel dať Dikobraz [[Jaroslav Hašek|haškovský štýl]] satirického zamerania, a preto angažoval komunistického haškologa [[Zdena Ančík|Zdenu Ančíka]]. Tým sa dostal do sporu s bigotnej stalinistkou [[Anežka Hodinová-Spurná|Anežkou Hodinovú- |
Po [[februárový prevrat|februári 1948]] ovládli Dikobraz [[Komunizmus|komunisti]], hoci ľavicové alebo protizápadné zameranie bolo možné pozorovať už u niektorých vtipov predchádzajúcich rokov. Komunistický režim používal humor ako účinnú zbraň v boji proti tzv. Triednemu nepriateľovi pomerne často. Hlavným podporovateľom Dikobraz sa od roku [[1948]] stal minister informácií [[Václav Kopecký]]. Ten chcel dať Dikobraz [[Jaroslav Hašek|haškovský štýl]] satirického zamerania, a preto angažoval komunistického haškologa [[Zdena Ančík|Zdenu Ančíka]]. Tým sa dostal do sporu s bigotnej stalinistkou [[Anežka Hodinová-Spurná|Anežkou Hodinovú-Spurnou]], ktorá Jaroslava Haška nenávidela a po jeho úteku z boľševického Ruska ho považovala za zradcu komunizmu. |
||
V rokoch [[1950]]{{--}}[[1952]] bol šéfredaktorom Dikobraz [[Pavel Kohout]], presadzujúci stalinskú koncepciu. [[Anežka Hodinová-Spurná|Anežka Hodinová-Spurna]] dočasne zvíťazila nad Kopeckým. |
V rokoch [[1950]]{{--}}[[1952]] bol šéfredaktorom Dikobraz [[Pavel Kohout]], presadzujúci stalinskú koncepciu. [[Anežka Hodinová-Spurná|Anežka Hodinová-Spurna]] dočasne zvíťazila nad Kopeckým. |
||
Riadok 24: | Riadok 24: | ||
Od 60. rokov prispievali do Dikobraz vynikajúci autori, ktorých diela si získala aj medzinárodnú pozornosť: [[Vladimír Jiránek]], [[Jaroslav Kerles]], [[Jan Kristofori]], [[Jiří Winter Neprakta]], [[Vladimír Renčín]], [[Miroslav Slejška]], [[Jan Vyčítal]] a mnoho ďalších. |
Od 60. rokov prispievali do Dikobraz vynikajúci autori, ktorých diela si získala aj medzinárodnú pozornosť: [[Vladimír Jiránek]], [[Jaroslav Kerles]], [[Jan Kristofori]], [[Jiří Winter Neprakta]], [[Vladimír Renčín]], [[Miroslav Slejška]], [[Jan Vyčítal]] a mnoho ďalších. |
||
V čase tzv. Dubčekovho [[Pražská jar|Pražskej jari 1968]] začal Dr. Littman tajne spolupracovať s [[Viedeň|viedenskou]] pobočkou vysielača [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodná Európa]] (RFE), ktorého redaktorovi [[Tibor Zloch|Tiborovi |
V čase tzv. Dubčekovho [[Pražská jar|Pražskej jari 1968]] začal Dr. Littman tajne spolupracovať s [[Viedeň|viedenskou]] pobočkou vysielača [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodná Európa]] (RFE), ktorého redaktorovi [[Tibor Zloch|Tiborovi Zlochovi]] zasielal rôzna kuriérskou hlásenia o pomeroch v ČSSR. Zlocha materiály spracovával a RFE je potom z Mníchova vysielala. |
||
== Cesta k nekrológu == |
== Cesta k nekrológu == |
||
Riadok 34: | Riadok 34: | ||
== Citát == |
== Citát == |
||
{{Citát|Kde vládne násilí a zlovůle, nemůže být žádný mír.|Dr. Eduard Littman, [[21. |
{{Citát|Kde vládne násilí a zlovůle, nemůže být žádný mír.|Dr. Eduard Littman, [[21. august|21. augusta]] [[1968]], vyjádření k okupaci [[Československá socialistická republika|ČSSR]] vojsky [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]]}} |
||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
Verzia z 20:35, 11. január 2017
Dikobraz bol českojazyčný satirický časopis-týždenník, ktorý vznikol v júli 1945 ako nezávislé periodikum a vychádzal v Československu až do pádu totalitného režimu v roku 1989. Na prvej strane v záhlaví bolo heslo: „S úsměvem jde všechno líp“.
Pôvodný zámer
Zakladateľom časopisu sa stal autor a epigramatik Jaroslav Vojtěch. Zaoberal sa predovšetkým anglickým humorom a už v čase prvej republiky postrádal satirické periodikum, ktoré by sa vyrovnalo úrovňou britskému Punch (1841 – 1992), ktorý v roku 1940 dosiahol počtu 175.000 výtlačkov.
Po 2. svetovej vojne, v júli 1945, zostavil Vojtěch z niekoľkých nadšencov redakčnú radu (Zdena Ančík, Václav Lacina a Ondřej Sekora).
V roku 1947 sa k Dikobraz pripojil veľmi vplyvný riaditeľ pražského Divadlá satiry Zbyněk Vavřín. Tým získal Dikobraz spoločenskú aj finančnú stabilitu a stal sa neodmysliteľnou súčasťou českého humoru a satiry.
Doba ranej totality
Po februári 1948 ovládli Dikobraz komunisti, hoci ľavicové alebo protizápadné zameranie bolo možné pozorovať už u niektorých vtipov predchádzajúcich rokov. Komunistický režim používal humor ako účinnú zbraň v boji proti tzv. Triednemu nepriateľovi pomerne často. Hlavným podporovateľom Dikobraz sa od roku 1948 stal minister informácií Václav Kopecký. Ten chcel dať Dikobraz haškovský štýl satirického zamerania, a preto angažoval komunistického haškologa Zdenu Ančíka. Tým sa dostal do sporu s bigotnej stalinistkou Anežkou Hodinovú-Spurnou, ktorá Jaroslava Haška nenávidela a po jeho úteku z boľševického Ruska ho považovala za zradcu komunizmu.
V rokoch 1950 – 1952 bol šéfredaktorom Dikobraz Pavel Kohout, presadzujúci stalinskú koncepciu. Anežka Hodinová-Spurna dočasne zvíťazila nad Kopeckým.
Doba topenia
Nástupom Dr. Eduarda Littman v rokoch 1957 – 1958 dostal Dikobraz uvoľnenejší štýl a začal sa vzďaľovať kultu osobnosti, zavedenému Pavlom Kohoutom. Littman bol vášnivým prívržencom Nikitu Chruščova a časopis sa pod jeho vedením liberalizoval.
Littmanův „socializmus s ľudskou tvárou“
Littman nemohol vybočiť z ideologickej línie KSČ a politická satira bola namierená len proti „Západu“. Vnútri ČSR a neskôr ČSSR sa uplatňovali výlučne tzv. Komunálne humor a satira, ktoré nesmeli prekročiť kritiku úrovne podnikového riaditeľa.
Littman sa obklopil novými autormi a presadil je vo všetkých rubrikách Dikobraz. V roku 1961 udelil čestné uznania Zdeňkovi Nejedlému (84 rokov) ako najstaršiemu spolupracovníkovi a Janovi Berwid-Buquoyů (15 rokov) ako najmladšiemu spolupracovníkovi časopisu Dikobraz od doby jeho založenia v roku 1945.
Od 60. rokov prispievali do Dikobraz vynikajúci autori, ktorých diela si získala aj medzinárodnú pozornosť: Vladimír Jiránek, Jaroslav Kerles, Jan Kristofori, Jiří Winter Neprakta, Vladimír Renčín, Miroslav Slejška, Jan Vyčítal a mnoho ďalších.
V čase tzv. Dubčekovho Pražskej jari 1968 začal Dr. Littman tajne spolupracovať s viedenskou pobočkou vysielača Slobodná Európa (RFE), ktorého redaktorovi Tiborovi Zlochovi zasielal rôzna kuriérskou hlásenia o pomeroch v ČSSR. Zlocha materiály spracovával a RFE je potom z Mníchova vysielala.
Cesta k nekrológu
Po auguste 1968 zostal Dr. Littman v redakcii Dikobraz a pomáhal celej rade zakázaných autorov uverejňovať ich príspevky pod rôznymi pseudonymami. V marci 1977 náhle vo svojich 49 rokoch zomrel.
Od roku 1990 vychádzal ako Nový Dikobraz, neskôr opäť ako Dikobraz, posledné číslo vyšlo v septembri 1995.
V rokoch 2004 – 2005 došlo k pokusu opäť časopis obnoviť pod názvami Dikobraz a zhabaný.
Citát
„ | Kde vládne násilí a zlovůle, nemůže být žádný mír. | “ |
– Dr. Eduard Littman, 21. augusta 1968, vyjádření k okupaci ČSSR vojsky Varšavskej zmluvy |
Literatúra
- Berwid-Buquoy, Jan: Aforizmy (Dikobraz 1960-1968).
- Dikobraz, 16. marca 1977
- Pernes, Jiří: Dejiny Československa očami Dikobraz, Praha 2003.
- Ústav pre českú literatúru AV ČR: Dejiny slovenskej literatúry, Praha 2006.
Pozri aj
Externé odkazy
- Dikobraz v Slovníku českej literatúry po roku 1945
- Ukážky z archívu
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dikobraz (časopis) na českej Wikipédii.