Klimatizácia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d revert
prečo to bolo vymazané?
Riadok 4: Riadok 4:


Klimatizácia je niekedy zdravotná nevyhnutnosť, napríklad v [[nemocnica|nemocniciach]], niektorých [[vlak]]och alebo v niektorých druhoch baní.
Klimatizácia je niekedy zdravotná nevyhnutnosť, napríklad v [[nemocnica|nemocniciach]], niektorých [[vlak]]och alebo v niektorých druhoch baní.

Klimatizácia násava vonkajší vzduch (minimálne 15% čerstvého vzduchu), ktorý filtruje, upraví teplotu a vlhkosť na požadované hodnoty a následne prostredníctvom ventilátorov dopraví na príslušné miesta. Veľké klimatizačné jednotky používajú na odoberanie tepla cirkulujúcu vodu. Úlohou klimatizácie je udržiavanie stabilných podmienok (najmä teploty) bez ohľadu na vonkajšie prostredie.

== Použitie ==
V Európe sa klimatizácia najčastejšie používa na priemyselné účely, v chirurgických sálach, inkubátoroch, v laboratóriách, vo výpočtových strediskách (serverovne) a nákupných centrách. V teplých tropických a subtropických oblastiach sveta sú neustále klimatizované všetky typy budov aj dopravných prostriedkov (platí to len pre bohaté krajiny, nakoľko klimatizácie sú energeticky aj materiálovo nákladné).

Jedna z prvých klimatizačných jednotiek bola nainštalovaná v budove Elektrických podnikov hlavného mesta Prahy v roku [[1932]] v Prahe.

== História ==
Princíp klimatizácie bol objavený už v staroveku. Bohatí Rimania mali svoje domy jednou stenou spojené s akvaduktom, ktorý ich domy ochladzoval. Princíp klimatizácie moderných klimatizačných jednotiek navrhol britský vedec [[Michael Faraday]]. V roku 1820 zistil, že stlačené amónium (NH3) v kvapalnom stave dokáže chladiť, ak je postupne vypúšťané. Prvý klimatizačný systém nainštaloval 17.7.1902 americký inžinier [[Willis Carrier]] v New Yorku v priestoroch tlačiarne Sackett-Wilhelm. Carrierova klimatizácia pracovala na princípe vzduchu hnaného okolo rúrok so studenou vodou. To spôsobovalo zrážanie vodných pár v rúrkach, čím sa ochladzoval okolitý priestor.

== Princíp fungovania klimatizácie ==
Klimatizácie pri chladení pracujú na podobnom princípe ako chladničky. Vo výparníku dochádza ku ochladzovaniu privádzaného vzduchu, ktorý je odsávaný z miestnosti prostredníctvom ventilátora. Z výparníka sa následne vzduch vracia späť do miestnosti. Pracovná látka odoberie teplo zo vzduchu a zmení svoje skupenstvo (z kvapalného na plynné). V prípade delených klimatizácií zabezpečujú uvedený proces jednotlivé časti vnútornej jednotky zariadenia. Zohriata pracovná látka je prevedená z výparníka do kompresora vonkajšej jednotky, kde dôjde k jej opätovnej premene na kvapalinu. Pri premene na kvapalinu dôjde k odovzdaniu tepla vonkajšiemu prostrediu. Prenos pracovnej látky je zabezpečovaný pomocou kompresora.

V prípade reverzibilných klimatizácií funguje uvedený proces obrátene. Klimatizácia odoberie teplo z vonkajšieho prostredia a zohreje ním vnútorný vzduch. Jedná sa o podobný princíp ako majú tepelné čerpadlá vzduch - vzduch, využívajúce vstupnú energiu na presun tepla z jedného miesta na druhé.

== Základné typy klimatizačných jednotiek ==
Rozlišujeme šesť základných typov klimatizačných jednotiek:
# Nástenné
# Kazetové
# Kanálové
# Parapetné
# Okenné
# Prenosné (mobilné) klimatizácie

Výber typu klimatizačnej jednotky úzko súvisí s možnosťami jej umiestnenia v priestore.

== Referencie ==
# {{preklad|cs|klimatizace}}


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Air conditioners}}
{{projekt|commons=Category:Air conditioners}}

{{Technický výhonok}}


[[Kategória:Vzduchotechnika]]
[[Kategória:Vzduchotechnika]]

Verzia z 12:44, 30. január 2017

Klimatizácia alebo air condition (v slangu klíma) je úprava kvalitatívnych parametrov vzduchu v uzatvorených priestoroch alebo zariadenie (systém zariadení) na takúto úpravu a rozvod takto upraveného vzduchu.

Pomocou klimatizácie sa mení teplota a vlhkosť vzduchu, taktiež sa môže pridávať vôňa alebo odsávať nebezpečný vzduch.

Klimatizácia je niekedy zdravotná nevyhnutnosť, napríklad v nemocniciach, niektorých vlakoch alebo v niektorých druhoch baní.

Klimatizácia násava vonkajší vzduch (minimálne 15% čerstvého vzduchu), ktorý filtruje, upraví teplotu a vlhkosť na požadované hodnoty a následne prostredníctvom ventilátorov dopraví na príslušné miesta. Veľké klimatizačné jednotky používajú na odoberanie tepla cirkulujúcu vodu. Úlohou klimatizácie je udržiavanie stabilných podmienok (najmä teploty) bez ohľadu na vonkajšie prostredie.

Použitie

V Európe sa klimatizácia najčastejšie používa na priemyselné účely, v chirurgických sálach, inkubátoroch, v laboratóriách, vo výpočtových strediskách (serverovne) a nákupných centrách. V teplých tropických a subtropických oblastiach sveta sú neustále klimatizované všetky typy budov aj dopravných prostriedkov (platí to len pre bohaté krajiny, nakoľko klimatizácie sú energeticky aj materiálovo nákladné).

Jedna z prvých klimatizačných jednotiek bola nainštalovaná v budove Elektrických podnikov hlavného mesta Prahy v roku 1932 v Prahe.

História

Princíp klimatizácie bol objavený už v staroveku. Bohatí Rimania mali svoje domy jednou stenou spojené s akvaduktom, ktorý ich domy ochladzoval. Princíp klimatizácie moderných klimatizačných jednotiek navrhol britský vedec Michael Faraday. V roku 1820 zistil, že stlačené amónium (NH3) v kvapalnom stave dokáže chladiť, ak je postupne vypúšťané. Prvý klimatizačný systém nainštaloval 17.7.1902 americký inžinier Willis Carrier v New Yorku v priestoroch tlačiarne Sackett-Wilhelm. Carrierova klimatizácia pracovala na princípe vzduchu hnaného okolo rúrok so studenou vodou. To spôsobovalo zrážanie vodných pár v rúrkach, čím sa ochladzoval okolitý priestor.

Princíp fungovania klimatizácie

Klimatizácie pri chladení pracujú na podobnom princípe ako chladničky. Vo výparníku dochádza ku ochladzovaniu privádzaného vzduchu, ktorý je odsávaný z miestnosti prostredníctvom ventilátora. Z výparníka sa následne vzduch vracia späť do miestnosti. Pracovná látka odoberie teplo zo vzduchu a zmení svoje skupenstvo (z kvapalného na plynné). V prípade delených klimatizácií zabezpečujú uvedený proces jednotlivé časti vnútornej jednotky zariadenia. Zohriata pracovná látka je prevedená z výparníka do kompresora vonkajšej jednotky, kde dôjde k jej opätovnej premene na kvapalinu. Pri premene na kvapalinu dôjde k odovzdaniu tepla vonkajšiemu prostrediu. Prenos pracovnej látky je zabezpečovaný pomocou kompresora.

V prípade reverzibilných klimatizácií funguje uvedený proces obrátene. Klimatizácia odoberie teplo z vonkajšieho prostredia a zohreje ním vnútorný vzduch. Jedná sa o podobný princíp ako majú tepelné čerpadlá vzduch - vzduch, využívajúce vstupnú energiu na presun tepla z jedného miesta na druhé.

Základné typy klimatizačných jednotiek

Rozlišujeme šesť základných typov klimatizačných jednotiek:

  1. Nástenné
  2. Kazetové
  3. Kanálové
  4. Parapetné
  5. Okenné
  6. Prenosné (mobilné) klimatizácie

Výber typu klimatizačnej jednotky úzko súvisí s možnosťami jej umiestnenia v priestore.

Referencie

  1. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku klimatizace na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Iné projekty