Athamas (mytológia): Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky |
|||
| Riadok 22: | Riadok 22: | ||
==Literatúra== |
==Literatúra== |
||
* {{Citácia knihy |
|||
* ''Slovník antické kultury'', nakl. Svoboda, Praha, 1974 |
|||
| titul = Slovník antické kultury |
|||
| miesto = Praha |
|||
| vydavateľ = [[Svoboda (vydavateľstvo)|Svoboda]] |
|||
| rok = 1974 |
|||
| počet strán = 717 |
|||
| strany = |
|||
}} |
|||
* Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ''ABC Antiky'' |
* Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ''ABC Antiky'' |
||
* [[Publius Ovidius Naso]], ''Proměny'' |
* [[Publius Ovidius Naso]], ''Proměny'' |
||
Verzia z 09:24, 5. september 2017
Athamas (iné názvy: Athamás, Atamas, Atamás; gr. starogr. Αθάμας - Athamas/iný prepis: Athamás) bol v gréckej mytológii syn tesálskeho kráľa Aiola, jeho starý otec bol Hellén, praotec všetkých Grékov. Stal sa kráľom v boiótskom meste Orchomenos.
Jeho bratmi boli:
- Krétheus založil mesto Iólkos
- Sizyfos založil Korint
- Salmóneus vládol v Salmónii
- Déión vládol vo Fókide
- Periéres vládol v Messénii.
- Magnes vládol v Magnésii
Athamas sa oženil dvakrát, prvou ženou bola bohyňa oblakov Nefelé. Porodila mu syna Frixa a dcéru Hellé. Nešťastný osud sebe aj deťom privodil tým, že opustil Nefelé a oženil sa s Inó, dcérou Kadma, kráľa v Tébach. S tou mal neskôr dvoch synov, Learcha a Melikerta. Macocha Inó deti z prvého manželstva nenávidela až tak, že s úkladmi a intrigami dosiahla súhlas Athamasa na ich obetovanie bohom, aby zachránila kráľovstvo od hladu, biedy a nepokojov obyvateľov. Tesne pred obetným obradom matka detí Nefelé poslala zlatého barana, aby deti preniesol cez more do ďalekej Kolchidy. Šťastne sa to skončilo pre Frixa, ale Hellé sa utopila v mori.
Čoskoro nato Athamas upadol do nemilosti bohyne Héry, keď sa ujal malého Dionýza, syna najvyššieho boha Dia a jeho milenky Semelé. Héra na Athamanta zoslala šialenstvo, v ktorom zabil svojho syna Learcha. Nestačil už ublížiť druhému Melikertovi, lebo Inó mu ho vytrhla, ale neunikla a vrhla sa do mora. Keď sa šialený Athamas pokúsil zabiť aj Dionýza, skryl ho boh Hermes.
Koniec Athamantov nie je v mýtoch doložený, samovražda je ale predpokladaná. Príbeh Athamasa a jeho syna Frixa stojí na začiatku ďalších veľkých mýtov, najmä vo veľkej výprave Iasóna a Argonautov do Kolchidy pre zlaté rúno.
Pozri aj
Literatúra
- Slovník antické kultury. Praha : Svoboda, 1974. 717 s.
- Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky
- Publius Ovidius Naso, Proměny
- Rudolf Mertlík, Starověké báje a pověsti
- Vojtech Zamarovský, Bohové a hrdinové antických bájí
- Houtzager, Guus, Encyklopedie řecké mytologie, ISBN 80-7234-287-8
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Athamás na českej Wikipédii.