Ilya Prigogine: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d →‎top: wikilinky, replaced: Židia (etnikum) → Židia AWB
TeslaBot (diskusia | príspevky)
Boti
142 155 editací
d IB norm.; IB: +portály Fyzika, Chémia; kat.; wl. norm: 1x; w: 1.65
Riadok 1: Riadok 1:
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Ilya Prigogine
| Meno = Ilya Prigogine
| Rodné meno =
⚫
|Portrét =
|Popis = belgický fyzik a chemik
| Popis osoby = belgický fyzik a chemik
⚫
| Portrét =
⚫
|Dátum narodenia = [[25. január]] [[1917]]
| Veľkosť portrétu =
⚫
|Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Rusko]]
| Popis portrétu =
⚫
|Dátum úmrtia = {{dúv|2003|5|28|1917|1|25}}
|Miesto úmrtia = [[Brusel]], [[Belgicko]]
| Dátum narodenia = [[25. január]] [[1917]]
⚫
| Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Rusko]]
⚫
|}}
⚫
| Dátum úmrtia = {{dúv|2003|5|28|1917|1|25}}
⚫
| Miesto úmrtia = [[Brusel]], [[Belgicko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manžel =
| Manželka =
| Partner =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Fyzika
| Portál2 = Chémia
| Portál3 =
⚫
}}


'''Ilya Prigogine''' ({{V jazyku|rus|Илья Романович Пригожин|'''Ilia Romanovič Prigožin'''}}; * [[25. január]] [[1917]], [[Moskva]], [[Rusko]] – † [[28. máj]] [[2003]], [[Brusel]], [[Belgicko]]) bol belgický fyzik a [[chemik]] [[Židia|židovského]] pôvodu narodený v Rusku. V roku [[1977]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za rozpracovanie termodynamiky nerovnovážnych, nezvratných systémov.
'''Ilya Prigogine''' ({{V jazyku|rus|Илья Романович Пригожин|'''Ilia Romanovič Prigožin'''}}; * [[25. január]] [[1917]], [[Moskva]], [[Rusko]] – † [[28. máj]] [[2003]], [[Brusel]], [[Belgicko]]) bol belgický fyzik a [[chémia|chemik]] [[Židia|židovského]] pôvodu narodený v Rusku. V roku [[1977]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za rozpracovanie termodynamiky nerovnovážnych, nezvratných systémov.


== Životopis ==
== Životopis ==
Od roku [[1950]] bol profesorom na [[Slobodná univerzita Brusel|Slobodnej univerzite Brusel]] a od [[1970]] na [[Texaská univerzita v Austine|Texaskej univerzite v Austine]]. Okrem problémov termodynamiky sa zaoberal aj problémami prenosu informácie.
Od roku [[1950]] bol profesorom na [[Slobodná univerzita Brusel|Slobodnej univerzite Brusel]] a od [[1970]] na [[Texaská univerzita v Austine|Texaskej univerzite v Austine]]. Okrem problémov termodynamiky sa zaoberal aj problémami prenosu informácie.


Prigogine odvodzuje z niektorých fyzikálnych teórií všeobecnejšie dôsledky a z výsledkov svojho skúmania vývoja modernej vedy odvodzuje závery týkajúce sa formy paradigmy súčasnej vedy; najmä vývoj kvantovej mechaniky vytvára novú epistemologickú situáciu: klasický model vedy, ktorý izoluje človeka ako poznávajúcu bytosť od prírody, musí byť nahradený modelom "novej aliancie", v ktorom bude rehabilitovaný prirodzený svet.
Prigogine odvodzuje z niektorých fyzikálnych teórií všeobecnejšie dôsledky a z výsledkov svojho skúmania vývoja modernej vedy odvodzuje závery týkajúce sa formy paradigmy súčasnej vedy; najmä vývoj kvantovej mechaniky vytvára novú epistemologickú situáciu: klasický model vedy, ktorý izoluje človeka ako poznávajúcu bytosť od prírody, musí byť nahradený modelom „novej aliancie“, v ktorom bude rehabilitovaný prirodzený svet.


Výskum nezvratných procesov najmä v neizolovaných systémoch priviedol Prigogina k záveru, že po prekročení určitého prahu nestability sa objavuje samoorganizácia, spontánna aktivita zvaná disipatívna organizácia.
Výskum nezvratných procesov najmä v neizolovaných systémoch priviedol Prigogina k záveru, že po prekročení určitého prahu nestability sa objavuje samoorganizácia, spontánna aktivita zvaná disipatívna organizácia.
Riadok 38: Riadok 66:


{{DEFAULTSORT:Prigogine, Ilya}}
{{DEFAULTSORT:Prigogine, Ilya}}
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]]
[[Kategória:Osobnosti z Moskvy]]
[[Kategória:Belgickí chemici]]
[[Kategória:Belgickí chemici]]
[[Kategória:Belgickí fyzici]]
[[Kategória:Belgickí fyzici]]
[[Kategória:Ruskí fyzici]]
[[Kategória:Ruskí chemici]]
[[Kategória:Chemici židovského pôvodu]]
[[Kategória:Ruské osobnosti židovského pôvodu]]
[[Kategória:Belgické osobnosti židovského pôvodu]]
[[Kategória:Belgické osobnosti židovského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Moskvy]]
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]]
[[Kategória:Belgickí nositelia Nobelovej ceny]]
[[Kategória:Belgickí nositelia Nobelovej ceny]]
[[Kategória:Ruskí nositelia Nobelovej ceny]]
[[Kategória:Vyučujúci na University of Chicago]]
[[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]]
[[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]]

Verzia z 17:00, 23. september 2018

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Ilya Prigogine
belgický fyzik a chemik
Ilya Prigogine
Narodenie25. január 1917
Moskva, Rusko
Úmrtie28. máj 2003 (86 rokov)
Brusel, Belgicko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ilya Prigogine

Ilya Prigogine (rus. Илья Романович Пригожин – Ilia Romanovič Prigožin; * 25. január 1917, Moskva, Rusko – † 28. máj 2003, Brusel, Belgicko) bol belgický fyzik a chemik židovského pôvodu narodený v Rusku. V roku 1977 získal Nobelovu cenu za chémiu za rozpracovanie termodynamiky nerovnovážnych, nezvratných systémov.

Životopis

Od roku 1950 bol profesorom na Slobodnej univerzite Brusel a od 1970 na Texaskej univerzite v Austine. Okrem problémov termodynamiky sa zaoberal aj problémami prenosu informácie.

Prigogine odvodzuje z niektorých fyzikálnych teórií všeobecnejšie dôsledky a z výsledkov svojho skúmania vývoja modernej vedy odvodzuje závery týkajúce sa formy paradigmy súčasnej vedy; najmä vývoj kvantovej mechaniky vytvára novú epistemologickú situáciu: klasický model vedy, ktorý izoluje človeka ako poznávajúcu bytosť od prírody, musí byť nahradený modelom „novej aliancie“, v ktorom bude rehabilitovaný prirodzený svet.

Výskum nezvratných procesov najmä v neizolovaných systémoch priviedol Prigogina k záveru, že po prekročení určitého prahu nestability sa objavuje samoorganizácia, spontánna aktivita zvaná disipatívna organizácia.

Problém stability priviedol Prigogina k novej koncepcii objektu: fungovanie disipatívnych štruktúr sa nedá vysvetliť bez odkazu na nepredvídateľné prvky.

Diela

  • Ilya Prigogine & Isabelle Stengers Order out of Chaos: Man's new dialogue with nature, 1984, Flamingo, ISBN 0-00-654115-1
  • Ilya Prigogine From Being To Becoming, 1980, Freeman, ISBN 0-7167-1107-9
  • G. Nicolis and Ilya Prigogine Self-Organization in Non-Equilibrium Systems, 1977, Wiley, ISBN 0471024015
  • I. Prigogine Thermodynamics of Irreversible Processes Second Edition, 1961, Wiley, Library of Congress Catalog Card Number 61-12683
  • I. Prigogine (Editor-in-Chief), Chaotic Dynamics and Transport in Fluids and Plasmas, 1993,ISBN 0-88318-923-2. Resaarch Trends in Physics Series founded by V. Alexander Stefan and published by the American Institute of Physics Press (presently * Springer, New York)
  • Ilya Prigogine, End of Certainty, 1997, The Free Press, ISBN 0-684-83705-6

Externé odkazy

Zdroj

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Portal Belgický portál
Chemický portál
Biografický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ilya_Prigogine&oldid=6726601“