Vietnamčina: Rozdiel medzi revíziami
Vytvorená stránka „{{Infobox jazyk | Názov = Vietnamčina | Natívny názov = tiếng Việt | štáty = {{minivlajka|Vietnam|w}} | región = Stre…“ |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 33: | Riadok 33: | ||
}}</ref>. |
}}</ref>. |
||
Medzi austroázijskými jazykmi má najväčší počet hovoriacich, niekoľkokrát viac ako ostatný členovia skupiny spolu.<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=fiavPYCz4dYC&pg=PA264&dq=austroasiatic+languages+number+speakers&hl=en&sa=X&ei=qRcBVPyJHsj3iwKBnICQAw&ved=0CB0Q6AEwAA#v=onepage&q=austroasiatic%20languages%20number%20speakers&f=false|title=Languages of the Himalayas: An Ethnolinguistic Handbook|pages=264|author=George van Driem|year=2001|publisher=[[Brill Publishers]]|quote=Of the approximately 90 millions speakers of Austroasiatic languages, over 70 million speak Vietnamese, nearly ten million speak Khmer and roughly five million speak Santali.}}</ref> Slovná zásoba je prevzatá z [[Čínština|čínštiny]] a |
Medzi austroázijskými jazykmi má najväčší počet hovoriacich, niekoľkokrát viac ako ostatný členovia skupiny spolu.<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=fiavPYCz4dYC&pg=PA264&dq=austroasiatic+languages+number+speakers&hl=en&sa=X&ei=qRcBVPyJHsj3iwKBnICQAw&ved=0CB0Q6AEwAA#v=onepage&q=austroasiatic%20languages%20number%20speakers&f=false|title=Languages of the Himalayas: An Ethnolinguistic Handbook|pages=264|author=George van Driem|year=2001|publisher=[[Brill Publishers]]|quote=Of the approximately 90 millions speakers of Austroasiatic languages, over 70 million speak Vietnamese, nearly ten million speak Khmer and roughly five million speak Santali.}}</ref> Slovná zásoba je čiastočne prevzatá z [[Čínština|čínštiny]], čo je výsledok čínskej nadvlády nad Vietnamom. Neskôr do jazyka pribudli aj slová z francúzštiny (19. storočie) a angličtiny (súčasnosť). V minulosti sa používalo upravené [[čínske písmo]] nazývané [[chữ nôm]] s nárečovou výslovnosťou. Dnešná vietnamská abeceda (chữ quốc ngữ) používa [[latinské písmo]] s pridanými [[Diakritické znamienko|diakritickými znamienkami]] pre tóny na niektorých písmenách. Moderná vietnamčina je z 19. storočia. |
||
Má päť dialektov, ktoré sa delia podľa geografickej lokality.<ref>Sources on Vietnamese variation include: Alves (forthcoming), Alves & Nguyễn (2007), Emeneau (1947), Hoàng (1989), Honda (2006), Nguyễn, Đ.-H. (1995), Pham (2005), Thompson (1991[1965]), Vũ (1982), Vương (1981).</ref> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 11:50, 7. november 2018
| Vietnamčina (tiếng Việt) | |
| Štáty |  Vietnam |
|---|---|
| Región | Stredná Európa |
| Počet hovoriacich | vyše 75 miliónov[1] |
| Klasifikácia | austroázijské jazyky |
| Písmo | latinka (vietnamská abeceda) |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | Vietnam |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | vi |
| ISO 639-2 | vie |
| ISO 639-3 | vie |
| Wikipédia | |
| Adresa | vi.wikipedia.org |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Vietnamčina je austroázijský jazyk pôvodom z Vietnamu, kde je oficiálnym jazykom. Je materinským jazykom Vietnamcov ako aj ďalším minorít vo Vietname. Vplyvom vietnamskej emigrácie a kultúrneho ovplyvnenia sa vietnamčinou hovorí najmä vo východnej a juhovýchodnej Ázii, Severnej Amerike, Austrálii a Západnej Európe. Vietnamci sú napr. v Česku uznaná menšina a majú nárok na podporu jazyka a kultúry[2].
Medzi austroázijskými jazykmi má najväčší počet hovoriacich, niekoľkokrát viac ako ostatný členovia skupiny spolu.[3] Slovná zásoba je čiastočne prevzatá z čínštiny, čo je výsledok čínskej nadvlády nad Vietnamom. Neskôr do jazyka pribudli aj slová z francúzštiny (19. storočie) a angličtiny (súčasnosť). V minulosti sa používalo upravené čínske písmo nazývané chữ nôm s nárečovou výslovnosťou. Dnešná vietnamská abeceda (chữ quốc ngữ) používa latinské písmo s pridanými diakritickými znamienkami pre tóny na niektorých písmenách. Moderná vietnamčina je z 19. storočia.
Má päť dialektov, ktoré sa delia podľa geografickej lokality.[4]
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vietnamese language na anglickej Wikipédii.
- ↑ Mikael Parkvall, "Världens 100 största språk 2007" (The World's 100 Largest Languages in 2007), in Nationalencyklopedin
- ↑ TASR. Česko má nové oficiálne národnostné menšiny - Vietnamcov a Bielorusov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-07-03. Dostupné online [cit. 2018-11-07].
- ↑ George van Driem. Languages of the Himalayas: An Ethnolinguistic Handbook. [s.l.] : Brill Publishers, 2001. Dostupné online. S. 264.
- ↑ Sources on Vietnamese variation include: Alves (forthcoming), Alves & Nguyễn (2007), Emeneau (1947), Hoàng (1989), Honda (2006), Nguyễn, Đ.-H. (1995), Pham (2005), Thompson (1991[1965]), Vũ (1982), Vương (1981).
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vietnamčina
