František Chvalkovský: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
kat
údaje do tabuľky
Riadok 4: Riadok 4:
| Veľkosť obrázka =
| Veľkosť obrázka =
| Popis =
| Popis =
| Poradie = bývalý
| Poradie = 4.
| Úrad = minister zahraničných vecí Česko-Slovenska
| Úrad = [[Zoznam ministrov zahraničných vecí Česko-Slovenska|minister zahraničných vecí Česko-Slovenska]]
| Začiatok obdobia = [[4. október]] [[1938]]
| Koniec obdobia = [[15. marec]] [[1939]]
| Predchodca = [[Kamil Krofta]]
| Nástupca = [[Jan Masaryk]] ''exilová vláda v Londýne''

| Poradie2 = bývalý
| Úrad2 = československý vyslanec v Taliansku
| Začiatok obdobia2= [[25. máj]] [[1932]]
| Koniec obdobia2 = [[4. október]] [[1938]]
| Predchodca2 = [[Vojtěch Mastný]]
| Nástupca2 = Vlastimil Čermák

| Poradie3 = bývalý
| Úrad3 = československý vyslanec v Nemecku
| Začiatok obdobia3= 1927
| Koniec obdobia3 = 25. máj 1932
| Predchodca3 = [[Kamil Krofta]]
| Nástupca3 = [[Vojtěch Mastný]]

| Poradie4 = bývalý
| Úrad4 = československý vyslanec v USA
| Začiatok obdobia4= [[15. jún]] [[1923]]
| Koniec obdobia4 = [[1925]]
| Predchodca4 = Bedřich Štěpánek
| Nástupca4 = [[Zdeněk Fierlinger]]

| Poradie5 = bývalý
| Úrad5 = československý vyslanec v Japonsku
| Začiatok obdobia5= jún [[1921]]
| Koniec obdobia5 = [[1923]]
| Predchodca5 = Karel Pergler
| Nástupca5 =

| Dátum narodenia = [[30. júl]] [[1885]]
| Dátum narodenia = [[30. júl]] [[1885]]
| Miesto narodenia = [[Jílové u Prahy]], [[Česko]]
| Miesto narodenia = [[Jílové u Prahy]], [[Česko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1945|2|25|1885|7|30}}
| Dátum úmrtia = {{duv|1945|2|25|1885|7|30}}
| Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nemecko]]
| Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nemecko]]
| Politická strana = [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|RSZMĽ]]
}}
}}
'''František Chvalkovský''' (* [[30. júl]] [[1885]], [[Jílové u Prahy]], [[Česko]] – † [[25. február]] [[1945]], [[Berlín]], [[Nemecko]]) bol český [[diplomat]] a [[politik]], minister zahraničných vecí [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] od októbra [[1938]] do marca [[1939]].
'''František Chvalkovský''' (* [[30. júl]] [[1885]], [[Jílové u Prahy]], [[Česko]] – † [[25. február]] [[1945]], [[Berlín]], [[Nemecko]]) bol český [[diplomat]] a [[politik]], minister zahraničných vecí [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] od októbra [[1938]] do marca [[1939]].


== Mladosť a štúdium ==
Študoval na gymnáziu v [[Praha|Prahe]]. Na [[Karolova univerzita|Karolovej univerzite]] študoval právo, ktoré absolvoval v roku [[1908]]. V rokoch [[1909]]-[[1910]] absolvoval štúdium na Vysokej škole obchodnej v [[Londýn]]e. V rokoch [[1911]]-[[1913]] bol riaditeľom právneho oddelenia filiálky Živnostenskej banky v [[Krakov]]e. Od [[1. január]]a [[1918]] do konca júna [[1919]] pracoval ako samostatný advokát. V júni 1919 sa stal ministerským tajomníkom na ministerstva vnútra v Prahe.
Študoval na gymnáziu v [[Praha|Prahe]]. Na [[Karolova univerzita|Karolovej univerzite]] študoval právo, ktoré absolvoval v roku [[1908]]. V rokoch [[1909]]-[[1910]] absolvoval štúdium na Vysokej škole obchodnej v [[Londýn]]e. V rokoch [[1911]]-[[1913]] bol riaditeľom právneho oddelenia filiálky Živnostenskej banky v [[Krakov]]e. Od [[1. január]]a [[1918]] do konca júna [[1919]] pracoval ako samostatný advokát. V júni 1919 sa stal ministerským tajomníkom na ministerstva vnútra v Prahe.


== Diplomatická a politická kariéra ==
V roku [[1920]] začal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí, kde sa stal prednostom politického oddelenia. To mu umožnilo stať sa členom česko-slovenskej delegácie v [[Veľký Trianon|Trianon]]e, kde sa prejednávala [[Trianonská mierová zmluva|mierová zmluva]] s [[Maďarsko]]m. Bol česko-slovenským vyslancom v Tokiu ([[1921]]-[[1923]]) a vo [[Washington D.C.|Washingtone]] (1923-[[1925]]). V roku 1925 bol zvolený za poslanca [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia]] za [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnu stranu]]. Po dvoch rokoch opäť vstúpil do diplomatických služieb a stal sa vyslancom v [[Berlín]]e ([[1927]]-[[1932]]) a v [[Rím]]e (1932-1938).
V roku [[1920]] začal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí, kde sa stal prednostom politického oddelenia. To mu umožnilo stať sa členom česko-slovenskej delegácie v [[Veľký Trianon|Trianon]]e, kde sa prejednávala [[Trianonská mierová zmluva|mierová zmluva]] s [[Maďarsko]]m. Bol česko-slovenským vyslancom v Tokiu ([[1921]]-[[1923]]) a vo [[Washington D.C.|Washingtone]] (1923-[[1925]]). V roku 1925 bol zvolený za poslanca [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia]] za [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnu stranu]]. Po dvoch rokoch opäť vstúpil do diplomatických služieb a stal sa vyslancom v [[Berlín]]e ([[1927]]-[[1932]]) a v [[Rím]]e (1932-1938).


[[4. október|4. októbra]] [[1938]] sa stal ministrom zahraničných vecí v druhej úradníckej vláde generála [[Jan Syrový|Jana Syrového]]. Jeho príchod na post ministra zahraničných vecí znamenal zmenu dovtedajšej politiky a vyznačoval sa snahou nájsť nový vzťah k hitlerovskému [[Nemecko|Nemecku]]. [[14. október|14. októbra]] 1938 rokoval v [[Berchtesgaden]]e s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Bol vedúcim česko-slovenskej delegácie na [[Prvá viedenská arbitráž|prvej viedenskej arbitráži]], na základe ktorej muselo [[Druhá česko-slovenská republika|Česko-Slovensko]] odstúpiť južnú časť Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku. Miesto ministra zahraničných vecí si udržal aj vo vláde [[Rudolf Beran|Rudolfa Berana]] ([[1. december]] 1938-[[15. marec]] 1939). V noci zo [[14. marec|14.]] na [[15. marec|15. marca]] 1939 sa zúčastnil rokovania v Berlíne, kde prezident [[Emil Hácha]] podpísal dokument, ktorým vložil osud českého národa do rúk Adolfa Hitlera.
[[4. október|4. októbra]] [[1938]] sa stal ministrom zahraničných vecí v druhej úradníckej vláde generála [[Jan Syrový|Jana Syrového]]. Jeho príchod na post ministra zahraničných vecí znamenal zmenu dovtedajšej politiky a vyznačoval sa snahou nájsť nový vzťah k hitlerovskému [[Nemecko|Nemecku]]. [[14. október|14. októbra]] 1938 rokoval v [[Berchtesgaden]]e s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Bol vedúcim česko-slovenskej delegácie na [[Prvá viedenská arbitráž|prvej viedenskej arbitráži]], na základe ktorej muselo [[Druhá česko-slovenská republika|Česko-Slovensko]] odstúpiť južnú časť Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku. Miesto ministra zahraničných vecí si udržal aj vo vláde [[Rudolf Beran|Rudolfa Berana]] ([[1. december]] 1938-[[15. marec]] 1939). V noci zo [[14. marec|14.]] na [[15. marec|15. marca]] 1939 sa zúčastnil rokovania v Berlíne, kde prezident [[Emil Hácha]] podpísal dokument, ktorým vložil osud českého národa do rúk Adolfa Hitlera.


Po zriadení [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] [[16. marec|16. marca]] 1939 nariadil vydať česko-slovenské vyslanectvá do rúk Nemecka. Počas okupácie pôsobil ako vyslanec Protektorátu v Berlíne. Táto funkcia bola len formálna a preto nebol súčasťou diplomatického zboru. Zahynul počas náletu spojeneckého letectva vo februári 1945.
Po zriadení [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] [[16. marec|16. marca]] 1939 nariadil vydať česko-slovenské vyslanectvá do rúk Nemecka, čo viacerí diplomati ako napr. [[Štefan Osuský]] odmietli. Počas okupácie pôsobil ako vyslanec Protektorátu v Berlíne. Táto funkcia bola len formálna a preto nebol súčasťou diplomatického zboru. Zahynul počas náletu spojeneckého letectva vo februári 1945.


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
Riadok 39: Riadok 75:
[[Kategória:Kolaboranti]]
[[Kategória:Kolaboranti]]
[[Kategória:Signatári Zákona o autonómii Slovenskej krajiny]]
[[Kategória:Signatári Zákona o autonómii Slovenskej krajiny]]
[[Kategória:Ministri zahraničných vecí Česko-Slovenska]]

Verzia z 10:28, 17. máj 2019

František Chvalkovský
František Chvalkovský
4. minister zahraničných vecí Česko-Slovenska
V úrade
4. október 1938 – 15. marec 1939
Predchodca Kamil Krofta Jan Masaryk exilová vláda v Londýne Nástupca
Bývalý československý vyslanec v Taliansku
V úrade
25. máj 1932 – 4. október 1938
Predchodca Vojtěch Mastný Vlastimil Čermák Nástupca
Bývalý československý vyslanec v Nemecku
V úrade
1927 – 25. máj 1932
Predchodca Kamil Krofta Vojtěch Mastný Nástupca
Bývalý československý vyslanec v USA
V úrade
15. jún 1923 – 1925
Predchodca Bedřich Štěpánek Zdeněk Fierlinger Nástupca
Bývalý československý vyslanec v Japonsku
V úrade
jún 1921 – 1923
Predchodca Karel Pergler
Biografické údaje
Narodenie30. júl 1885
Jílové u Prahy, Česko
Úmrtie25. február 1945 (59 rokov)
Berlín, Nemecko
Politická stranaRSZMĽ
Odkazy
Spolupracuj na CommonsFrantišek Chvalkovský
(multimediálne súbory)

František Chvalkovský (* 30. júl 1885, Jílové u Prahy, Česko – † 25. február 1945, Berlín, Nemecko) bol český diplomat a politik, minister zahraničných vecí Česko-Slovenska od októbra 1938 do marca 1939.

Mladosť a štúdium

Študoval na gymnáziu v Prahe. Na Karolovej univerzite študoval právo, ktoré absolvoval v roku 1908. V rokoch 1909-1910 absolvoval štúdium na Vysokej škole obchodnej v Londýne. V rokoch 1911-1913 bol riaditeľom právneho oddelenia filiálky Živnostenskej banky v Krakove. Od 1. januára 1918 do konca júna 1919 pracoval ako samostatný advokát. V júni 1919 sa stal ministerským tajomníkom na ministerstva vnútra v Prahe.

Diplomatická a politická kariéra

V roku 1920 začal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí, kde sa stal prednostom politického oddelenia. To mu umožnilo stať sa členom česko-slovenskej delegácie v Trianone, kde sa prejednávala mierová zmluva s Maďarskom. Bol česko-slovenským vyslancom v Tokiu (1921-1923) a vo Washingtone (1923-1925). V roku 1925 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za agrárnu stranu. Po dvoch rokoch opäť vstúpil do diplomatických služieb a stal sa vyslancom v Berlíne (1927-1932) a v Ríme (1932-1938).

4. októbra 1938 sa stal ministrom zahraničných vecí v druhej úradníckej vláde generála Jana Syrového. Jeho príchod na post ministra zahraničných vecí znamenal zmenu dovtedajšej politiky a vyznačoval sa snahou nájsť nový vzťah k hitlerovskému Nemecku. 14. októbra 1938 rokoval v Berchtesgadene s Adolfom Hitlerom. Bol vedúcim česko-slovenskej delegácie na prvej viedenskej arbitráži, na základe ktorej muselo Česko-Slovensko odstúpiť južnú časť Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku. Miesto ministra zahraničných vecí si udržal aj vo vláde Rudolfa Berana (1. december 1938-15. marec 1939). V noci zo 14. na 15. marca 1939 sa zúčastnil rokovania v Berlíne, kde prezident Emil Hácha podpísal dokument, ktorým vložil osud českého národa do rúk Adolfa Hitlera.

Po zriadení Protektorátu Čechy a Morava 16. marca 1939 nariadil vydať česko-slovenské vyslanectvá do rúk Nemecka, čo viacerí diplomati ako napr. Štefan Osuský odmietli. Počas okupácie pôsobil ako vyslanec Protektorátu v Berlíne. Táto funkcia bola len formálna a preto nebol súčasťou diplomatického zboru. Zahynul počas náletu spojeneckého letectva vo februári 1945.

Iné projekty

Literatúra

  • Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985

Externé zdroje

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=František_Chvalkovský&oldid=6838699“