Seredský kaštieľ: Rozdiel medzi revíziami
už jen na upravit... chce si to ještě pohrát se strukturou článku a doplnit prolinky |
Bez shrnutí editace Značka: možný vandalizmus |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{presunúť|Sereďský kaštieľ}} |
|||
{{Na úpravu}} |
{{Na úpravu}} |
||
{{Infobox budova |
{{Infobox budova |
||
| názov = |
| názov = Sereďský kaštieľ |
||
| obrázok = Kastiel-sered.jpg |
| obrázok = Kastiel-sered.jpg |
||
| veľkosť obrázku = |
| veľkosť obrázku = |
||
| popis obrázku = |
| popis obrázku = Sereďský kaštieľ na historickej fotografii |
||
<!-- Základné údaje --> |
<!-- Základné údaje --> |
||
Riadok 23: | Riadok 24: | ||
<!-- Poloha --> |
<!-- Poloha --> |
||
| adresa = [[ |
| adresa = Námestie slobody 1, [[Sereď]] |
||
| ulica = |
| ulica = |
||
| pohorie = |
| pohorie = |
||
Riadok 39: | Riadok 40: | ||
}} |
}} |
||
''' |
'''Sereďský kaštieľ''' alebo '''kaštieľ v Seredi''' je stavba v meste [[Sereď]] stojaca na mieste hradu '''Šintava'''. Je [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnou kultúrnou pamiatkou]]. |
||
Lokalizácia hradu Šintava bola počas dlhého obdobia predmetom rôznych úvah a názorov. Až v roku 1983 pri pamiatkovom výskume kaštieľa v Seredi sa zistilo, že tento klasicistický kaštieľ uprostred parku je prestavaný hrad - pevnosť Šintava. Stredoveký hrad bol totiž v 17. storočí premenený na modernú renesančnú pevnosť a neskôr na kaštieľ. Zmena koryta rieky [[Váh]] spôsobila, že sa dostal z ľavého brehu na pravý a preto ho možno teraz nájsť v Seredi a nie v susednej obci Šintava. |
Lokalizácia hradu Šintava bola počas dlhého obdobia predmetom rôznych úvah a názorov. Až v roku 1983 pri pamiatkovom výskume kaštieľa v Seredi sa zistilo, že tento klasicistický kaštieľ uprostred parku je prestavaný hrad - pevnosť Šintava. Stredoveký hrad bol totiž v 17. storočí premenený na modernú renesančnú pevnosť a neskôr na kaštieľ. Zmena koryta rieky [[Váh]] spôsobila, že sa dostal z ľavého brehu na pravý a preto ho možno teraz nájsť v Seredi a nie v susednej obci [[Šintava]]. |
||
== Neznámy známy hrad == |
== Neznámy známy hrad == |
||
Riadok 59: | Riadok 60: | ||
=== Osud kaštieľa v 20. storočí === |
=== Osud kaštieľa v 20. storočí === |
||
Sereďské panstvo v roku 1912 odkúpil barón [[Henrich Ohrenstein]], ktorý zomrel v júli 1919. Dedičom na čele s jeho synom Jurajom bol park aj s kaštieľom, vzhľadom na zmeny po rozpadnutí Rakúska - Uhorska, definitívne pririeknutý až v roku 1925. Zároveň boli stanovené podmienky jeho vlastníctva - napr. majiteľ musí zachovať jeho pôvodné umelecké zariadenie, sprístupniť park širokej verejnosti a pod. Členovia rodiny Ohrenstein sa hlásili k židovskej národnosti a preto sa ich dotkli aj protižidovské opatrenia v období prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945. V roku 1941 prevzal ich majetok do svojej správy [[Štátny pozemkový úrad]] v Bratislave, ktorý ho v októbri roku 1942 odpredal Štúdijnej základine za 4 milióny korún. Budova bola vo veľmi zlom stave, lebo v posledných rokoch nebola trvale obývaná a udržiavaná. V septembri 1944 sa do kaštieľa nasťahovali nemeckí vojaci, ktorí spustili lavínu pustošenia kaštieľa. Tú dokončila ruská armáda. V kaštieli si zriadili poľnú nemocnicu. Drevenými časťami zariadenia, parketami a vzácnymi knihami kúrili. V parku vyrúbali vzácne stromy. Skazu dovŕšili miestni obyvatelia. Za 8 dní vyrúbali 5 ha agátového lesa. V októbri 1948 pripadol celý majetok štátu. Kaštieľ bol v roku 1949 pridelený novozriadenému okresu Sereď. Časť priestorov využívala aj mládež ako divadelnú sálu. V druhej polovici 50-tych rokov bol v časti parku postavený amfiteáter. Po zrušení okresu Sereď časť priestorov obsadila v roku 1962 Stredná odborná škola Niklovej huty a od roku 1968 Dom detí a mládeže. Divadelná sála sa v roku 1969 premenila na zámockú vináreň. V tomto období bola budova kaštieľa i park dobre využité a relatívne dobre udržiavané. V 80-tych rokoch sa mala uskutočniť generálna obnova kaštieľa a historického parku. V roku 1986 sa začalo s rekonštrukciou kaštieľa, ale v roku 1993 prešiel do majetku mesta, ktoré o neho úplne stratilo záujem. Archeologický výskum, ktorý začal v roku 1983, sa nedokončil a archeologické plochy boli v roku 1995 zahrnuté zeminou. Mesto sa snažilo predať kaštieľ za korunu ale nikto ho nechcel. V roku 2004 mesto založilo vlastné Mestské múzeum, v ktorom sú vystavené predmety nájdené pri archeologickom výskume, a za odbornej pomoci Občianskeho združenia Vodný hrad začína pripravovať projekt reálneho využitia |
Sereďské panstvo v roku 1912 odkúpil barón [[Henrich Ohrenstein]], ktorý zomrel v júli 1919. Dedičom na čele s jeho synom Jurajom bol park aj s kaštieľom, vzhľadom na zmeny po rozpadnutí Rakúska - Uhorska, definitívne pririeknutý až v roku 1925. Zároveň boli stanovené podmienky jeho vlastníctva - napr. majiteľ musí zachovať jeho pôvodné umelecké zariadenie, sprístupniť park širokej verejnosti a pod. Členovia rodiny Ohrenstein sa hlásili k židovskej národnosti a preto sa ich dotkli aj protižidovské opatrenia v období prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945. V roku 1941 prevzal ich majetok do svojej správy [[Štátny pozemkový úrad]] v Bratislave, ktorý ho v októbri roku 1942 odpredal Štúdijnej základine za 4 milióny korún. Budova bola vo veľmi zlom stave, lebo v posledných rokoch nebola trvale obývaná a udržiavaná. V septembri 1944 sa do kaštieľa nasťahovali nemeckí vojaci, ktorí spustili lavínu pustošenia kaštieľa. Tú dokončila ruská armáda. V kaštieli si zriadili poľnú nemocnicu. Drevenými časťami zariadenia, parketami a vzácnymi knihami kúrili. V parku vyrúbali vzácne stromy. Skazu dovŕšili miestni obyvatelia. Za 8 dní vyrúbali 5 ha agátového lesa. V októbri 1948 pripadol celý majetok štátu. Kaštieľ bol v roku 1949 pridelený novozriadenému okresu Sereď. Časť priestorov využívala aj mládež ako divadelnú sálu. V druhej polovici 50-tych rokov bol v časti parku postavený amfiteáter. Po zrušení okresu Sereď časť priestorov obsadila v roku 1962 Stredná odborná škola Niklovej huty a od roku 1968 Dom detí a mládeže. Divadelná sála sa v roku 1969 premenila na zámockú vináreň. V tomto období bola budova kaštieľa i park dobre využité a relatívne dobre udržiavané. V 80-tych rokoch sa mala uskutočniť generálna obnova kaštieľa a historického parku. V roku 1986 sa začalo s rekonštrukciou kaštieľa, ale v roku 1993 prešiel do majetku mesta, ktoré o neho úplne stratilo záujem. Archeologický výskum, ktorý začal v roku 1983, sa nedokončil a archeologické plochy boli v roku 1995 zahrnuté zeminou. Mesto sa snažilo predať kaštieľ za korunu ale nikto ho nechcel. V roku 2004 mesto založilo vlastné Mestské múzeum, v ktorom sú vystavené predmety nájdené pri archeologickom výskume, a za odbornej pomoci Občianskeho združenia Vodný hrad začína pripravovať projekt reálneho využitia sereďského kaštieľa (2007).<ref name=":0" /> |
||
== Súčasnosť == |
== Súčasnosť == |
||
Občianske združenie Vodný Hrad rozbehlo v roku 2008 projekt obnovy |
Občianske združenie Vodný Hrad rozbehlo v roku 2008 projekt obnovy sereďského kaštieľa a to bastióna – jedného z obranných objektov bývalého hradu Šintava. Vo vnútri bastiónu sa nachádzajú tzv. kazematy šintavskej pevnosti s dvomi pármi delových strieľní – mohutný zaklenutý priestor s tromi piliermi. Postavený bol z tehál v polovici 16. storočia (okolo roku 1550). Po odsúhlasení zámeru mestom a pamiatkovým úradom sa práce na obnove najstaršej časti kaštieľa začali realizovať v roku 2009. V roku 2010 boli prerušené a pokračovali až v roku 2011–2013, kedy bol obnovený interiér a dvorová fasáda bastiónu s novou bránou. Výsledok si mohli pozrieť návštevníci kultúrnych akcií počas leta roku 2013. Na obnovu významnou čiastkou prispelo občianske združenie Vodný Hrad vďaka príspevkom známych a neznámych darcov a najmä akciovej spoločnosti Slovenské cukrovary. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.muzeum.sered.sk|url=http://www.muzeum.sered.sk/klient-223/kino-108/stranka-2521|vydavateľ=Dom kultúry, Sereď|dátum prístupu=2019-10-04|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> |
||
=== Zbierka === |
=== Zbierka === |
||
Vlastníkom kaštieľa je aj naďalej mesto [[ |
Vlastníkom kaštieľa je aj naďalej mesto [[Sereď]], ktoré hľadá cesty ako získať prostriedky na jeho rekonštrukciu. Okrem neustálych žiadostí o dotácie cez eurofondy a ministerstvo kultúry zriadilo mesto Sereď v roku 2019 dobrovoľnú zbierku cez transparentný účet.<ref>[https://www.transparentneucty.sk/#/ucet/SK5609000000005153360093 Prispieť môžete tu.] Vyhlásenie dobrovoľnej zbierky „Obnova kaštieľa v Seredi“ https://www.sered.sk/s58_archiv/c5174_vyhlasenie-dobrovolnej-zbierky-obnova-kastiela-v-seredi</ref> |
||
=== Základné údaje o pamiatke<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atlas kaštieľov - Sereď kaštieľ (Šintavský hrad)|url=https://atlaskastielov.slavica.sk/atlas/item/sered-kastiel-sintavsky-hrad|vydavateľ=atlaskastielov.slavica.sk|dátum prístupu=2019-10-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatkový objekt - podrobnosti|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2364|vydavateľ=www.pamiatky.sk|dátum prístupu=2019-10-04}}</ref>=== |
=== Základné údaje o pamiatke<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atlas kaštieľov - Sereď kaštieľ (Šintavský hrad)|url=https://atlaskastielov.slavica.sk/atlas/item/sered-kastiel-sintavsky-hrad|vydavateľ=atlaskastielov.slavica.sk|dátum prístupu=2019-10-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatkový objekt - podrobnosti|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2364|vydavateľ=www.pamiatky.sk|dátum prístupu=2019-10-04}}</ref>=== |
||
Riadok 100: | Riadok 101: | ||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
{{Referencie}} |
|||
<references responsive="" /> |
|||
[[Kategória:Kaštiele na Slovensku]] |
[[Kategória:Kaštiele na Slovensku]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Trnavskom kraji]] |
||
[[Kategória:Sereď]] |
[[Kategória:Sereď]] |
Verzia z 13:48, 5. október 2019
Podľa názoru niektorých redaktorov by sa mal tento článok presunúť na názov Sereďský kaštieľ. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Sereďský kaštieľ | |
Sereďský kaštieľ na historickej fotografii | |
Poloha | |
---|---|
Adresa | Námestie slobody 1, Sereď |
Súradnice | 48°17′15″S 17°44′33″V / 48,2873695°S 17,7423738°VSúradnice: 48°17′15″S 17°44′33″V / 48,2873695°S 17,7423738°V |
Sereďský kaštieľ alebo kaštieľ v Seredi je stavba v meste Sereď stojaca na mieste hradu Šintava. Je národnou kultúrnou pamiatkou.
Lokalizácia hradu Šintava bola počas dlhého obdobia predmetom rôznych úvah a názorov. Až v roku 1983 pri pamiatkovom výskume kaštieľa v Seredi sa zistilo, že tento klasicistický kaštieľ uprostred parku je prestavaný hrad - pevnosť Šintava. Stredoveký hrad bol totiž v 17. storočí premenený na modernú renesančnú pevnosť a neskôr na kaštieľ. Zmena koryta rieky Váh spôsobila, že sa dostal z ľavého brehu na pravý a preto ho možno teraz nájsť v Seredi a nie v susednej obci Šintava.
Neznámy známy hrad
I keď v súčasných turistických sprievodcoch sa o Šintavskom hrade nedočítate, vo svojej dobe patril medzi strategicky významné objekty. Vďačí za to svojej veľmi výhodnej polohe v blízkosti brodu cez rieku Váh. Postavili ho na križovatke dôležitých obchodných ciest - týmto miestom viedla napríklad významná Česká cesta, ktorá už od praveku spájala juhovýchodnú a severnú Európu. Prvá písomná zmienka sa viaže na rok 1177, keď vznikol šintavský hradný komitát. Pri hrade bola zriadená aj mýtnica - v roku 1251 sa uvádza výber mýta za prechod.[1]
Najstaršia podoba hradu
Dejiny hradu siahajú pravdepodobne až do 11. storočia. O kamennej stavbe však možno hovoriť asi až na prelome 11. a 12. storočia. Vtedy pravdepodobne postavili hranolovú viacpodlažnú vežu. Bola obohnaná kamenným múrom a vodnou priekopou s mostom. Neskôr, asi počas 13. storočia, bola okolo veže vo vzdialenosti 8 - 14 m vybudovaná kamenná murovaná hradba na štvorcovom pôdoryse 36 x 36 m s bránou. Po požiari koncom 14. storočia postavili okolo opevnenia z 13. storočia novú hradbu na pôdoryse 65 x 65 m. Bola vybudovaná vstupná brána s vežou a padacím mostom. Túto stavebnú etapu pravdepobne zachytil listinný opis hradu z roku 1423.[1]
Protiturecká pevnosť
V období nástupu výkonných strelných zbraní, keď sa z Talianska šíril bastiónový systém obranných stavieb, začali pravdepobne Thurzovci prestavbu gotického hradu na jednu z najmodernejších renesančných pevností. V rokoch 1600 - 1618 sa okolo starého hradu začína výstavba nového okruhu vonkajšieho opevnenia, ktoré zväčšilo pôdorysnú rozlohu hradu na 120 x 120 m. Išlo o štvorboký okruh bastiónového opevnenia s nárožnými bastiónmi. Dodnes sa jeden z bastiónov zachoval. Ide o objekt v styku oboch krídel súčasného kaštieľa. Vrchol opevnenia hradu zavŕšila esterházyovská prestavba v 2. polovici 17. storočia, ktorej súčasťou bola nová úprava hviezdicovitej vodnej priekopy.[1]
Sereďský kaštieľ
Matej Bel v roku 1742 hovorí o čerstvej prestavbe bývalého hradu na kaštieľ Jozefom Esterházym ale aj o zmene koryta rieky Váh, ktorá spôsobila, že sa Šintavský hrad ocitol na pravom brehu hlavného toku, a teda pri mestečku Sereď. Štvorbastiónová pevnosť sa v priebehu troch storočí postupne zmenila na barokový a neskôr klasicistický kaštieľ (1841) obklopený anglickým parkom. V tejto podobe, i keď veľmi zničený, sa zachoval do dnes. Objekt kaštieľa v súčasnej podobe vznikol spojením dvoch krídiel vonkajšieho hradu a to západného krídla s bastiónom a južného krídla. Opevnenia boli postupne rozobraté a priekopy zasypané.[1]
Zariadenie kaštieľa
Z roku 1850 pochádza veľmi cenný podrobný inventár vnútorného zariadenia kaštieľa, ktorý vznikol ako dôsledok finančných problémov vtedajšieho majiteľa Karola Esterházyho. Zachytáva 64 miestností a chodieb kaštieľa. Hlavnými reprezentatívnymi priestormi boli tzv. Letný salón, Letná obývačka (Salón), ďalej Žltý a Knižničný salón, v ktorom sa nachádzalo 1032 titulov kníh, Grófkina obliekáreň ladená do čiernej farby a Grófska spálňa ladená do hnedej farby mahagónu, Strieborná izba, v ktorej mali svoje miesto servisy, krištáľ a strieborné príbory. Súpis pokračoval herňou, spálňami a hosťovskými izbami a izbami služobníctva s pomerne jednoduchým vybavením a povalami. Bohužiaľ vnútorné zariadenie kaštieľa sa až na niekoľko výnimiek nezachovalo. Podobný osud mala aj knižnica. Pravdepodobne po 2. svetovej vojne skončila v zberniach starého papiera a v kotolniach.[1]
Osud kaštieľa v 20. storočí
Sereďské panstvo v roku 1912 odkúpil barón Henrich Ohrenstein, ktorý zomrel v júli 1919. Dedičom na čele s jeho synom Jurajom bol park aj s kaštieľom, vzhľadom na zmeny po rozpadnutí Rakúska - Uhorska, definitívne pririeknutý až v roku 1925. Zároveň boli stanovené podmienky jeho vlastníctva - napr. majiteľ musí zachovať jeho pôvodné umelecké zariadenie, sprístupniť park širokej verejnosti a pod. Členovia rodiny Ohrenstein sa hlásili k židovskej národnosti a preto sa ich dotkli aj protižidovské opatrenia v období prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945. V roku 1941 prevzal ich majetok do svojej správy Štátny pozemkový úrad v Bratislave, ktorý ho v októbri roku 1942 odpredal Štúdijnej základine za 4 milióny korún. Budova bola vo veľmi zlom stave, lebo v posledných rokoch nebola trvale obývaná a udržiavaná. V septembri 1944 sa do kaštieľa nasťahovali nemeckí vojaci, ktorí spustili lavínu pustošenia kaštieľa. Tú dokončila ruská armáda. V kaštieli si zriadili poľnú nemocnicu. Drevenými časťami zariadenia, parketami a vzácnymi knihami kúrili. V parku vyrúbali vzácne stromy. Skazu dovŕšili miestni obyvatelia. Za 8 dní vyrúbali 5 ha agátového lesa. V októbri 1948 pripadol celý majetok štátu. Kaštieľ bol v roku 1949 pridelený novozriadenému okresu Sereď. Časť priestorov využívala aj mládež ako divadelnú sálu. V druhej polovici 50-tych rokov bol v časti parku postavený amfiteáter. Po zrušení okresu Sereď časť priestorov obsadila v roku 1962 Stredná odborná škola Niklovej huty a od roku 1968 Dom detí a mládeže. Divadelná sála sa v roku 1969 premenila na zámockú vináreň. V tomto období bola budova kaštieľa i park dobre využité a relatívne dobre udržiavané. V 80-tych rokoch sa mala uskutočniť generálna obnova kaštieľa a historického parku. V roku 1986 sa začalo s rekonštrukciou kaštieľa, ale v roku 1993 prešiel do majetku mesta, ktoré o neho úplne stratilo záujem. Archeologický výskum, ktorý začal v roku 1983, sa nedokončil a archeologické plochy boli v roku 1995 zahrnuté zeminou. Mesto sa snažilo predať kaštieľ za korunu ale nikto ho nechcel. V roku 2004 mesto založilo vlastné Mestské múzeum, v ktorom sú vystavené predmety nájdené pri archeologickom výskume, a za odbornej pomoci Občianskeho združenia Vodný hrad začína pripravovať projekt reálneho využitia sereďského kaštieľa (2007).[1]
Súčasnosť
Občianske združenie Vodný Hrad rozbehlo v roku 2008 projekt obnovy sereďského kaštieľa a to bastióna – jedného z obranných objektov bývalého hradu Šintava. Vo vnútri bastiónu sa nachádzajú tzv. kazematy šintavskej pevnosti s dvomi pármi delových strieľní – mohutný zaklenutý priestor s tromi piliermi. Postavený bol z tehál v polovici 16. storočia (okolo roku 1550). Po odsúhlasení zámeru mestom a pamiatkovým úradom sa práce na obnove najstaršej časti kaštieľa začali realizovať v roku 2009. V roku 2010 boli prerušené a pokračovali až v roku 2011–2013, kedy bol obnovený interiér a dvorová fasáda bastiónu s novou bránou. Výsledok si mohli pozrieť návštevníci kultúrnych akcií počas leta roku 2013. Na obnovu významnou čiastkou prispelo občianske združenie Vodný Hrad vďaka príspevkom známych a neznámych darcov a najmä akciovej spoločnosti Slovenské cukrovary. [2]
Zbierka
Vlastníkom kaštieľa je aj naďalej mesto Sereď, ktoré hľadá cesty ako získať prostriedky na jeho rekonštrukciu. Okrem neustálych žiadostí o dotácie cez eurofondy a ministerstvo kultúry zriadilo mesto Sereď v roku 2019 dobrovoľnú zbierku cez transparentný účet.[3]
Základné údaje o pamiatke[4][5]
Rok výstavby: | pol. 19. stor. |
Park: | áno |
Adresa: | Námestie slobody č. 1, 92601, Sereď |
Nadmorská výška: | 129 m. n. m. |
Podlažnosť: | 2 NP + pivnice |
Úžitková plocha: | 4 700 m² |
Zastavaná plocha: | 2 455 m² |
Výmera: | 8,4 ha |
Vlastníctvo: | mestský úrad Sereď |
Umiestnenie: | centrum |
Prístupnosť: | prístupný |
Ochrana pamiatky: | Národná kultúrna pamiatka 2257/1-2 |
Stav pamiatky (rok 2017): | konzervovaná |
Súčasné využitie: | výstavná galéria |
Referencie
- ↑ a b c d e f Šintavský hrad vykopaný - zakopaný, Občianske združenie Vodný Hrad, Sereď, 2006 http://www.vodnyhrad.sk/
- ↑ www.muzeum.sered.sk [online]. Dom kultúry, Sereď, [cit. 2019-10-04]. Dostupné online.
- ↑ Prispieť môžete tu. Vyhlásenie dobrovoľnej zbierky „Obnova kaštieľa v Seredi“ https://www.sered.sk/s58_archiv/c5174_vyhlasenie-dobrovolnej-zbierky-obnova-kastiela-v-seredi
- ↑ Atlas kaštieľov - Sereď kaštieľ (Šintavský hrad) [online]. atlaskastielov.slavica.sk, [cit. 2019-10-04]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. www.pamiatky.sk, [cit. 2019-10-04]. Dostupné online.