Altajské jazyky: Rozdiel medzi revíziami
Fix nefungujúceho Wikipedia linku |
d == Referencie == {{Referencie}} |
||
| Riadok 21: | Riadok 21: | ||
Altajské jazyky boli tiež klasifikované ako súčasť nedokázaných jazykových makrorodín ako [[uralsko-altajské jazyky]] (spojenie altajských a [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskych jazykov]]), [[eurázijské jazyky]] alebo [[nostrické jazyky]]. |
Altajské jazyky boli tiež klasifikované ako súčasť nedokázaných jazykových makrorodín ako [[uralsko-altajské jazyky]] (spojenie altajských a [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskych jazykov]]), [[eurázijské jazyky]] alebo [[nostrické jazyky]]. |
||
== Referencie == |
|||
| ⚫ | |||
{{Referencie}} |
|||
| ⚫ | |||
[[Kategória:Altajské jazyky| ]] |
[[Kategória:Altajské jazyky| ]] |
||
Aktuálna revízia z 19:48, 8. január 2020
- Výraz altajské jazyky môže znamenať aj severovýchodné turkické jazyky.
Altajské jazyky sú zavrhnutá teoretická jazyková rodina, ktorá je rozšírená najmä v Ázii. Táto teória vznikla v 18. stor., počas začiatkov historickej lingvistiky. S rozvojom tejto disciplíny však bola vyvrátená[1] aj jej najzákladnejšia forma, tzv. mikro-altajské jazyky, ktorá konštatuje existenciu spoločného predka výhradne turkických a mongolských jazykov. Dnes sa podobnosti medzi týmito jazykmi pripisujú jazykovému zväzu, teda nekoršiemu vzájomnému vplyvu.
Dnes sa s teóriou možno stretnúť v krajinách, kde sa z politických dôvodov moderný výskum v tejto oblasti ignoruje. Hlavne v Turecku a Číne.
Delí sa na tieto vetvy:
- turkické jazyky (=turkské jazyky, turecké jazyky, zast. turkotatárske jazyky)
- mongolské jazyky
- tunguzské jazyky
Ojedinele sa do tejto rodiny jazykov zaraďujú aj japonsko-rjúkjúske jazyky, kórejčina, ainčina alebo iné jazyky.
Altajské jazyky boli tiež klasifikované ako súčasť nedokázaných jazykových makrorodín ako uralsko-altajské jazyky (spojenie altajských a ugrofínskych jazykov), eurázijské jazyky alebo nostrické jazyky.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ VOVIN, Alexander. The End of the Altaic Controversy In Memory of Gerhard Doerfer. Central Asiatic Journal (Harrassowitz Verlag), 2005, roč. 2005, s. 71-132. Dostupné online [cit. 2019-09-16].
