Kanši: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d úprava citácie |
strana+heslo |
||
Riadok 11: | Riadok 11: | ||
| isbn = 978-80-7277-373-2 |
| isbn = 978-80-7277-373-2 |
||
| počet strán = 335 |
| počet strán = 335 |
||
| |
| strana = 289 |
||
| heslo = WAKA |
|||
}}</ref> Táto napodobnenina klasickej čínštiny písanej japonskými autormi však mala svoje zvláštnosti, pretože bola prispôsobená po gramatickej stránke potrebám japončiny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Kandži hjakuwa | vydanie = 9 |rok=2000|počet strán =200|jazyk=po japonsky|priezvisko=Širakawa|meno= Šizuka|vydavateľ=Čúó kóron šinša Tokio|isbn=4121005007|poznámka = orig. 漢字百話, Sto príbehov čínskych znakov}}</ref> |
}}</ref> Táto napodobnenina klasickej čínštiny písanej japonskými autormi však mala svoje zvláštnosti, pretože bola prispôsobená po gramatickej stránke potrebám japončiny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Kandži hjakuwa | vydanie = 9 |rok=2000|počet strán =200|jazyk=po japonsky|priezvisko=Širakawa|meno= Šizuka|vydavateľ=Čúó kóron šinša Tokio|isbn=4121005007|poznámka = orig. 漢字百話, Sto príbehov čínskych znakov}}</ref> |
||
Verzia z 15:31, 20. január 2020
Tento článok je kandidát na zmazanie. Ak sa k tomu chcete vyjadriť alebo článok upraviť, pozrite si diskusiu k článku a svoj názor vyjadrite v tomto hlasovaní o zmazaní. Všetky aktuálne hlasovania o zmazaní môžete nájsť na Wikipédia:Stránky na zmazanie |
Kanši je japonský termín pre čínsku poéziu ako aj pre poéziu napísanú v čínštine japonskými básnikmi. Slovo doslova znamená „čínska poézia“.[1] Táto napodobnenina klasickej čínštiny písanej japonskými autormi však mala svoje zvláštnosti, pretože bola prispôsobená po gramatickej stránke potrebám japončiny.[2]
Forma
Kanši má historicky niekoľko foriem, najznámejšie využívali 5 alebo 7 slabík v 4 alebo 8 mórách.[3]
Dejiny
Najstaršia známa zbierka kanši je Kaifúsó, zostavená v roku 751. Ide o najstaršiu japonskú zbierku poézie napísanú po čínsky. Samotné zbierka obsahuje 120 básní pričom niektoré z nich pochádzajú z prvej polovice 7. stor. z obdobia úmrtia princa Šótokua.[4]
Referencie
- ↑ WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Slovník japonské literatury. 1. vyd. Praha : Libri, 2008. 335 s. ISBN 978-80-7277-373-2.
- ↑ ŠIRAKAWA, Šizuka. Kandži hjakuwa. 9. vyd. [s.l.] : Čúó kóron šinša Tokio, 2000. 200 s. Orig. 漢字百話, Sto príbehov čínskych znakov. ISBN 4121005007. (po japonsky)
- ↑ ŠVARCOVÁ, Zdenka. Japonská literatura. Vyd. 1. Zväzok 1. 712 – 1868. Praha : Karolinum, 2005. 300 s. ISBN 80-246-0999-1. S. 197 – 198.
- ↑ Kaifúsó [online]. Encyclopaedia Beliana. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.