Preskočiť na obsah

Ión (častica): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 78.99.151.161 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 84.245.120.239
Značka: rollback
Riadok 1: Riadok 1:
'''Ión''' je [[elektrický náboj|elektricky nabitá]] [[Častica (fyzika)|častica]], ktorá vzniká z elektricky neutrálneho [[atóm]]u alebo [[Molekula|molekuly]] pridaním resp. ubraním [[elektrón]]ov pri ponechaní pôvodného počtu [[protón]]ov.
'''Ión'''

<br />{{Portál|Chémia}}
Ak atóm odovzdá elektrón, stáva sa [[katión]]om (kladným iónom). Ak je počet elektrónov vyšší ako počet protónov, atóm sa mení na [[anión]] (záporný ión). V prípade viacatómových aniónov, ktoré vo svojej štruktúre obsahujú [[kyslík]] (napr. [[uhličitan]]y, [[síran]]y, atď.), sa takéto anióny nazývajú [[oxoanión]]y.

Ióny sa označujú zapísaním chemickej značky častice ([[chemický prvok|prvku]], alebo molekuly), pričom veľkosť náboja sa uvedie ako horný index vpravo od zápisu značky: Al<sup>3+</sup>, Cl<sup>−</sup>, SO<sub>4</sub><sup>2−</sup>, Co<sup>2+</sup>, [Fe(CN)<sub>6</sub>]<sup>3−</sup>...

== Vznik iónov ==
{{Hlavný článok|Ionizačná energia|Elektrónová afinita}}
Na odtrhnutie elektrónu z [[Valenčná vrstva|valenčnej vrstvy]] je potrebné určité množstvo energie, ktorá sa nazýva [[Ionizačná energia|ionizačná]] ('''E<sub>I</sub>'''). Jej hodnota nie je konštantná, závisí od [[Chemický prvok|prvku]] a od toho, o koľký odtrhnutý elektrón v poradí ide (následne sa označuje ako prvá, druhá, n-tá ionizačná energia). Hodnota ionizačnej energie sa mení s postavením prvku v [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľke]], prvky ležiace vľavo majú hodnoty ionizačných energií nízke, prvky ležiace vpravo naopak vysoké. Taktiež klesá so vzrastajúcou [[Perióda (periodická tabuľka)|periódou]], v ktorej sa nachádza prvok a naopak.

Z toho vyplýva, že najnižšiu hodnotu ionizačnej energie (ide o prvé ionizačné energie) má [[cézium]] – 375 kJ/mol (ak nerátame [[Rádioaktivita|rádioaktívne]] a umelo pripravené prvky) a najvyššiu [[fluór]] – 1 681 kJ/mol (opäť nie sú brané do úvahy [[vzácne plyny]]). Čiže cézium najochotnejšie elektróny odovzdáva, naopak fluór najmenej ochotne. Všeobecne sa dá povedať, že [[kov]]y majú nižšie ionizačné energie ako [[nekov]]y.

Opačný proces prijímania elektrónu atómom sa vyjadruje pomocou [[elektrónová afinita|elektrónovej afinity]] ('''E<sub>ea</sub>'''), čo je energia ktorá sa uvoľní pri prijatí elektrónu prvkom a prechode z neutrálneho stavu do záporného.

=== Stabilita iónov ===
Samotné ióny nie sú stabilné a snažia sa dostať do elektricky neutrálneho stavu. Ich existencia môže byť udržiavaná vysokou teplotou (napr. v [[Plazma (fyzika)|plazme]]), prípadne stabilizovaním v roztoku (napr. vodné roztoky solí). Dôkazom existencie iónov je [[elektrická vodivosť]] plazmy, resp. roztokov.

== Pozri aj ==
{{Portál|Chémia}}
* [[Iónová väzba]]
* [[Iónová väzba]]
* [[Katión]]
* [[Katión]]

Verzia z 08:38, 16. jún 2020

Ión je elektricky nabitá častica, ktorá vzniká z elektricky neutrálneho atómu alebo molekuly pridaním resp. ubraním elektrónov pri ponechaní pôvodného počtu protónov.

Ak atóm odovzdá elektrón, stáva sa katiónom (kladným iónom). Ak je počet elektrónov vyšší ako počet protónov, atóm sa mení na anión (záporný ión). V prípade viacatómových aniónov, ktoré vo svojej štruktúre obsahujú kyslík (napr. uhličitany, sírany, atď.), sa takéto anióny nazývajú oxoanióny.

Ióny sa označujú zapísaním chemickej značky častice (prvku, alebo molekuly), pričom veľkosť náboja sa uvedie ako horný index vpravo od zápisu značky: Al3+, Cl, SO42−, Co2+, [Fe(CN)6]3−...

Vznik iónov

Bližšie informácie v článkoch: Ionizačná energia a Elektrónová afinita

Na odtrhnutie elektrónu z valenčnej vrstvy je potrebné určité množstvo energie, ktorá sa nazýva ionizačná (EI). Jej hodnota nie je konštantná, závisí od prvku a od toho, o koľký odtrhnutý elektrón v poradí ide (následne sa označuje ako prvá, druhá, n-tá ionizačná energia). Hodnota ionizačnej energie sa mení s postavením prvku v periodickej tabuľke, prvky ležiace vľavo majú hodnoty ionizačných energií nízke, prvky ležiace vpravo naopak vysoké. Taktiež klesá so vzrastajúcou periódou, v ktorej sa nachádza prvok a naopak.

Z toho vyplýva, že najnižšiu hodnotu ionizačnej energie (ide o prvé ionizačné energie) má cézium – 375 kJ/mol (ak nerátame rádioaktívne a umelo pripravené prvky) a najvyššiu fluór – 1 681 kJ/mol (opäť nie sú brané do úvahy vzácne plyny). Čiže cézium najochotnejšie elektróny odovzdáva, naopak fluór najmenej ochotne. Všeobecne sa dá povedať, že kovy majú nižšie ionizačné energie ako nekovy.

Opačný proces prijímania elektrónu atómom sa vyjadruje pomocou elektrónovej afinity (Eea), čo je energia ktorá sa uvoľní pri prijatí elektrónu prvkom a prechode z neutrálneho stavu do záporného.

Stabilita iónov

Samotné ióny nie sú stabilné a snažia sa dostať do elektricky neutrálneho stavu. Ich existencia môže byť udržiavaná vysokou teplotou (napr. v plazme), prípadne stabilizovaním v roztoku (napr. vodné roztoky solí). Dôkazom existencie iónov je elektrická vodivosť plazmy, resp. roztokov.

Pozri aj