Izrael Hiebner

Obal Hiebnerovho Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum (Erfurt, 1731)

Ochranné medaily (slabiky) planét (Saturn, Jupiter, Mars, Slnko, Venuša, Merkúr, Mesiac) a ich štvorce magických čísel

Israel Hiebner ( Schneeberg, 20. februára 1619) - Sibiu, 22. júla 1668) Astrológ, zostavovateľ kalendárov. Tiež aj Izrael Hiebner von Schneeberg a Hibner Israel.

V roku 1635 študoval právo a medicínu v Lipsku. V roku 1640 bol menovaný za mestského úradníka v Pirne neďaleko Drážďan. V roku 1643 chcel ísť študovať astronómiu na univerzitu v Lipsku, ale v Drážďanoch ho priviedol lekár a zostavovateľ kalendára Rudolph Buchbach k astrológii. V rokoch 1644-45 bol vo, kde vydal svoju prvú knihu o vplyve Mesiaca a Saturnu, a tu napísal aj svoj prvý kalendár na rok 1646.

V roku 1645 odišiel do Norimbergu, kde si čoskoro získal veľkú reputáciu vďaka svojim predpovediam. Potom mu vydavateľ kníh Wolfgang Endter (1593-1659) zaplatil za jeho kalendáre až 300 guldenov, pričom za iné kalendáre zvykol platiť 50 guldenov.

V roku 1648 prešiel cez Bamberg a Würzburg do Hesenska. Publikoval Practica Reformata Vo Frankfurte nad Mohanom. V máji 1649 bol v Kasseli, kde ho zamestnala kňažná von Eisenach, ale o pol roka neskôr bol prepustený s nie veľmi lichotivým odporúčaním. Od roku 1650 učil matematiku v Erfurte. Práve tu vydal svoje majstrovské dielo Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum [1] . Pre svoje predpovede sa dostával do dišpút s otatnými učencami. K ich najostrejšiemu stretu došlo s profesorom matematiky v Altdorfe Abdiasom Treuom (1597-1669), ktorého Hiebner nazval „lenivým Altdorfským počítadlom“. V roku 1653 sa nachádzal v Lipsku, kde predpovedal zatmenie Slnka v nasledujúcom roku 1654. Keďže sa tak nestalo, musel z Nemecka odísť. Potom sa spomína v Linzi, kde vydal kalendár na rok 1657.

Od roku 1661 pôsobil ako lekár a astronóm v Prešove, kde v roku 1662 spolu s Johannom Patersonom Hainom (1615 - 1675) založil prvé observatórium. Veľmi si ho tu vážili, pretože skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad a jeho budova pravdepodobne slúžila ako verejná hvezdáreň, ako uvádza medirytina z roku 1662. Pôsobil tu do roku 1665. Observatórium v Prešove fungovalo pravdepodobne až do roku 1672.[2]

Potom sa objavil v Sibiu, kde opäť urobil astrologické predpovede, kde aj zomrel v júli 1668. Poznal prácu Galilea a Keplera, ale učil systém zameraný na zem. Neskôr vyvinul geo-heliocentrický model planetárneho systému.

Vo svojom diele Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum kombinoval sigillá (symboly), ochranné medaily planét s bylinami a drahými kameňmi v duchu magického prístupu (napr. Kráľovská koruna, vavrínový strom, citrón atď.). Jeho účelom bolo vyliečiť všetky choroby bez liekov. Toto dielo bolo pravdepodobne inšpirované stredovekou prácou 15 hviezd, drahokamov a bylín stredovekým Pseudo-Hermesom. Jeho práca je príručkou magického liečenia založenou na vplyve planét a interakcii bylín. Verí, že rôzne kovy, drahokamy a prívesky (sigillum) majú vplyv na pohodu a choroby. Obrázky alegoricky vyjadrujú liečivú silu planét, známe symboly a štvorce magických čísel. Použil tiež Heveliusovu mapu Selenographia. Vyzval na presné planetárne pozorovania na výrobu ochranných amuletov. Preklad jeho diela mal tiež veľký vplyv na vývoj anglickej astrológie a astronómie.

Jeho diela

• Influentz Lunae Et Saturni . Freiberg, 1644-45

• Geburts-Minut oder der edlen Astrologischen Kunst erster Theil . Norimberg-Bitterholt, 1645

• Practica Reformata. Oder Rechtfundirter Astrologischer Tractat . Frankfurt, 1648 a 1650

• Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum Barley: Vollkommene Cur und Heilung aller Kranckheiten Schäden und Leibes - auch Gemüths-Beschwerungen durch unterschiedliche Mittel ohne einnehmung der Artzney . Erfurt, 1651, 1698 a 1731, 1735 [3] [4]

• Geursachte Apologia und Schutzrede Izrael Hiebners von Schneeberg . Lipsko, 1653 [5]