Zobrazenie zdroja stránky Židia na Slovensku

[[Súbor:Еврейская улица - panoramio.jpg|náhľad|Židovská ulica v Bratislavskom Starom meste.]]

[[Židia]] sú [[Semiti|semitský]] [[národ]], pochádzajúci z oblasti [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. Tvoria [[Judaizmus|samostatnú náboženskú skupinu]] a zo svojej [[Judsko|pravlasti]] rozšírili do celého sveta. Prví židia na územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] prišli s [[Rímske légie|rímskymi légiami]] v [[1. storočie|1. storočí]]. Prvé správy o židovských obchodníkoch sú z [[10. storočie|10. storočia]]. Striktné dodržiavanie náboženských predpisov [[Judaizmus|judaizmu]] spôsobilo pretrvávanie etnických, náboženských a kultúrnych odlišností a izoláciu židov. Židia na Slovensku patria k [[Aškenázski Židia|aškenázskej]] populácii a ich predkovia pochádzajú zo západogermánskeho [[Porýnie|porýnia]]. Táto populácia si zachovala svoju kultúrnu osobitosť a špecifické náboženské zvykové právo, tzv. [[minhag]], až do [[Holokaust]]u. Ich jazykom bol hlavne západogermánsky [[jidiš]] jazyk.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Salner: Židia na Slovensku |url=http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=3901 |dátum prístupu=2015-05-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160407162146/http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=3901 |dátum archivácie=2016-04-07 }}</ref> Pokiaľ v roku 1930 bol počet obyvateľov na území Slovenska, ktorí sa hlásili k Židovskej náboženskej obci 136 737, tento počet rapídne klesol počas tragického dobdobia holokaustu. Z tých, čo prežili holokaust na území bývalého Slovenska, mnohí emigrovali v polovici 20. storočia do novovzniknutého Izraela. V súčasnosti žije na Slovensku podľa [[Demografia Slovenska#N%C3%A1bo%C5%BEenstvo|sčítania obyvateľstva]] v roku 2011 iba 1 999 hebrejských izraelitov.

== Počiatky osídlenia a rozvoj židovských komunít (11. až 19. storočie) ==
[[Súbor:Mauzóleum Chatama Sófera 3.jpg|náhľad|Mauzóleum Chatama Sofera v Bratislave]]
[[Súbor:Mausoleum of Moses Sofer.jpg|náhľad|Náhrobné kamene rodiny Chatama Sofera]]
O židovskej [[Migrácia (sociológia)|migrácii]] na územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] z [[Česko|Česka]], [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Nemecko|Nemecka]] existujú záznamy už z [[11. storočie|11. storočia]]. Prvá [[židovská obec]] bola založená v [[Bratislava|Bratislave]] koncom 13. storočia. Zásadný vplyv na rozvoj židovských komunít mali migrácia a usídľovanie v 17. a 18. storočí. Židia, ktorí sa sťahovali z [[Morava (región)|Moravy]], [[Halič (región)|Haliče]], [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]] a [[Dolné Rakúsko|Dolného Rakúska]] do severného Uhorska sa zvyčajne usádzali v blízkosti hraníc štátov, z ktorých prišli. Snažili sa udržiavať náboženské, komunitné a jazykové spojenie so židovskými obcami na druhej strane hranice.
[[Súbor:Rabbi Akiva Sofer - Schreiber greeting Kaiser Franz Josef on his official visit to Bratislava-Pressburg.jpg|náhľad|Rabín Akiva Sofer v roku 1913 víta v Bratislave cisára Františka Jozefa]]

=== Spišskí Židia ===
Na východ Slovenska prichádzali Židia od ranného stredoveku. Nebolo ich veľa a nevytvárali veľké komunity. Vo väčšom počte sa tu usídľovali v 18. storočí, ale na Spiši ich bolo menej ako v iných východoslovenských regiónoch. Umožňoval im to tolerančný patent [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] a z neho vyplývajúce nariadenie ''Systematica Gentis Judaicae Regulatio'', ktoré odstraňovalo intoleranciu a náboženskú diskrimináciu. Okrem iného mali za povinnosť zmeniť si svoje pôvodné židovské mená na nemecké. [[Rabín]]i mali spravovať vedenie matrík. Po príchode na [[Spiš]] začali budovať nové spoločenstvá, združovali sa do náboženských obcí, stavali modlitebne, zakladali školy a židovské cintoríny. Na územie severného Spiša prichádzali Židia z poľského [[Sliezsko|Sliezska]] a [[Krakov]]a, smerovali do [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovne]] a [[Spišská Stará Ves|Spišskej Starej Vsi]], pokračovali údolím rieky [[Poprad (rieka)|Poprad]] na stredný Spiš a do [[Hnilecké vrchy|Hnileckej doliny]]. Nemeckí podnikatelia, ktorí na Spiši dovtedy ovládali najmä obchod, sa bránili židovskej konkurencii, ktorým šľachtické rodiny umožňovali prenajímať krčmy, liehovarnícke prevádzky, pivovarnícke podniky, podnikať v peňažníctve atď. Nemcom pri tom pomáhalo privilégium ''Nontoleris Judeorum'' a právo znemožniť židovské usadenie sedem míľ od mesta. Židia sa preto usadzovali na predmestiach alebo v neďalekých spišských dedinách, napríklad v [[Markušovce|Markušovciach]], [[Smižany|Smižanoch]], [[Budkovce|Budkovciach]] a predávali svoj tovar na jarmokoch v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Na [[Zamagurie|Zamagurí]] bola centrom židovskej pospolitosti Spišská Stará Ves. Kým v roku [[1801]] neboli v mestečku žiadni Židia, o desať rokov neskôr ich bolo už 49. Prvý známy rabín Joel Bloch viedol židovskú matriku v tomto meste v hebrejčine. Zaznamenával obriezky, úmrtia, narodenia i sobáše.<ref name="Pollák">{{Citácia knihy | priezvisko = Pollák | meno = Miroslav| autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Švorc | meno2 = Peter| autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = Milan Olejník, [[Patrik Dubovský]], Zuzana Kollárová, Ružena Kormošová | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Spišské exody v 20. storočí| odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = Občianske združenie Krásny Spiš a Kalligram, spol. s.r.o.| miesto = Levoča- Bratislava  | rok = 2015| mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 228| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola =  Ružena Kormošová: Židia na Spiši a ich exody| typ kapitoly =| url kapitoly =| strany = | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 978-808101-883-1| doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref>

[[Súbor:PresovWMP13Slovakia11.JPG|náhľad|Židovský cintorín neologický v Prešove. Je na ňom asi 750 náhrobných kameňov]]
[[Súbor:Slovakia15Presov307.JPG|náhľad|Ortodoxný židovský cintorín v Prešove]]
Centrom spoločenského, náboženského i hospodárskeho života na Spiši sa stali [[Huncovce]]. Židovské rodiny sa tu usádzali v rokoch [[1725]]{{--}}[[1730]] a na začiatku 19. storočia. Tvorili 34 percent všetkých obyvateľov dediny, v roku [[1817]] tu žilo 852 Židov (v celej Spišskej stolici bolo 252 židovských rodín s 1301 osobami). V obci si postavili [[Synagóga v Huncovciach|synagógu]] a obchodovali s plátnom a vlnou. Traduje sa pomerne dobré spolunažívania huncovských Židov s kresťanmi. Hrob prvého židovského rabína všetkých spišských Židov Salamona Perlsteina ([[1827]]{{--}}[[1869]]) je v jednoduchej murovanej krypte na miestnom cintoríne. V roku [[1840]] [[Uhorský snem|Uhorský stavovský snem]] rozhodol, že Židia sa mohli v plnej miere zaoberať obchodom, remeslami, venovať sa literatúre, vede, voľne sa pohybovať po krajine, kdekoľvek sa usádzať, okrem banských miest. Aj napriek tomu sa spišské mestá bránili usídľovaniu Židov a tak Huncovce zostali hlavným sídlom židovskej obce a centrom vzdelávania. Po roku [[1840]] bola huncovská židovská škola povýšená na vyššiu židovskú školu – ''[[Ješiva|ješivu]]'', ktorá bola jednou z najznámejších židovských rabínskych učilíšť. Zaslúžil sa o to rabín [[Samuel Rosenberg]]. Bol autorom rozsiahleho diela ''Samuelov prameň (Beir Szmueil)'' o novom pohľade na rituálne kúpele ''[[mikve]]''. Dielo vyšlo až po jeho smrti v roku [[1923]]. Škola vychovala stovky nových rabínov. Huncovskí Židia začali na začiatku 19. storočia zakladať nové obchody v [[Kežmarok|Kežmarku]], ale nemali to jednoduché. Mesto sa ich usadzovaniu bránilo a tak museli vždy večer opustiť mesto a vrátiť sa do neďalekých Huncoviec. Chudobnejšie rodiny odchádzali z Huncoviec a hľadali si nové domovy na Spiši. Usadili sa v [[Pavľany|Pavľanoch]] a v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]]. Od roku [[1853]] bolo Spišské Podhradie sídlom židovského matričného úradu.<ref name="Pollák" />

Od druhej polovice 19. storočia prichádzali Židia do Spišskej Novej Vsi. Začali zaujímať významnejšie postavenia v spoločenskom živote i vo verejnej správe. Významné postavenie mali v slobodných povolaniach. Migrácii pomohlo dobudovanie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]]. To umožnilo, že sa do mesta začínajú sťahovať významnejší Židia, ktorým železnica umožnila výhodnejšie podnikanie. V 90. rokoch 19. storočia žilo v Spišskej Novej Vsi 400 Židov. Mesto sa stalo sídlom [[Rabinát|rabinátu]]. Prvým rabínom bol Áron Krausz, ktorý stál na čele rabinátu v rokoch [[1899]] až [[1929]]. Dlhoročným predsedom náboženskej obce a jeden z jej zakladateľov bol Šimon Pollák. V meste založil veľkoobchod so zmiešaným tovarom, bol spoluzakladateľom Robotníckej sporiteľne, významne sa angažoval pri výstavbe synagógy, ktorá bola vysvätená v roku [[1899]] a ukončená v roku [[1900]]. Bola najväčšou v Spišskej župe. V synagóge bola židovská škola. Židia v meste zaujali rozhodujúce pozície a získali príslušné spoločenské uznanie. Boli majiteľmi píly, podnikali v hoteliérstve i finančníctve. Založili tlačiarne, noviny, moderné výrobné prevádzky. Organizovali dobročinnú činnosť, angažovali sa v telovýchove a mládežníckych spolkoch. K významným rodinám patrili Kleibergovci, Pollákovci, Eichlerovci, Sapirerovci, Zinnerovci a iní. V roku [[1905]] boli Spišskonovovešťania riadnymi členmi literárnej spoločnosti ''Izraelita Mygyar Iroldalmi Társulat'' s celoštátnou pôsobnosťou. Židia patrili k elite mesta.<ref name="Pollák" />

=== Ortodoxný Spiš ===
Židovské náboženské obce na Spiši ostali väčšinou ortodoxné. V roku [[1905]] bol schválený nový štatút ortodoxnej židovskej obce. Hlavným rabínom sa stal Leopold (Leml) Spitzer, ktorý pochádzal z [[Vrbové]]ho ([[1908]]{{--}} október [[1944]]). Spišské Podhradie sa stalo centrom ortodoxných príslušníkov náboženských obcí v [[Krompachy|Krompachoch]], [[Gelnica|Gelnici]], [[Smolník]]u, [[Margecany|Margecanoch]], [[Jaklovce|Jaklovciach]], [[Markušovce|Markušovciach]], [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachoch]], malej komunity v Spišskej Novej Vsi a [[Levoča|Levoči]].<ref name="Pollák" />

== Náboženské, právne a hospodárske postavenie židov ==
[[Súbor:NZZsinagKapu002.jpg|náhľad|Portál synagógy v Nových Zámkoch]]
Počas [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] sa židia postavili na stranu Habsburgovcov, ktorým požičiavali obrovské sumy na vedenie vojny, za čo im poskytli relatívne bezpečie a zrušenie niektorých obmedzení (väčšie slobody v oblasti remesiel a voľnosť usídľovať sa v celej krajine). Po skončení vojny 1648 už židovské pôžičky neboli toľko potrebné, navyše získané privilégia boli tŕňom v oku až natoľko, že v Česku je toto obdobie označované za „[[Židia v Česku#Obdobie „úradného antisemitizmu“|úradného antisemitizmu]]“ . Hospodársku situáciu tam  zhoršoval prúd utečencov z [[Halič|Haliče]]  a tak aj za vlády [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]] (1711-40) pokračovali v českých krajinách snahy úradov o zníženie počtu židovského obyvateľstva. Z tohto dôvodu bol roku 1724 vykonaný prvý podrobný súpis všetkých obyvateľov židovských obcí v českých krajinách.<!-- . Mimo Prahu žilo vtedy v Čechách 30 000 židov v 168 mestách a 627 dedinách a asi 20 000 židov na Morave. Na vidieku prevádzkovalo 19% židovských rodín remeslo a ďalších 13% pracovalo ako nájomcovia liehovarov a vinopalen, garbiarní, povozníctvo a ako hostinští.38

38 Jiří Fiedler, Židovské pamiatky v Čechách a na Morave, Praha 1992, s. -->Vládnymi nariadeniami z rokov 1726 a 1727 bolí židia opätovne sústredení v [[Geto|getách]]. Translokačný reskript z roku 1726 nariaďoval opätovné uzavrenie židov do giet, a [[familiantské zákony|familiantský zákon]], stanovoval ''[[numerus clausus]]'' (maximálny počet židovských rodín v krajine, tak že ženiť sa legálne mohli len prvorodení synovia). Ešte horším opatrením boli českí židia postihnutí výnosom [[Mária Terézia|Márie Terézie]], ktorá ich roku [[1744]] kvôli údajnej spolupráci s protivníkom pri [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojne s Pruskom]] a pruskej okupácii Prahy vypovedala z Čiech a o rok neskôr aj z Moravy a Sliezska. 

Povolené ženiť sa iba najstaršiemu synovi v každej rodine malo dlhodobý vplyv na zbrzdenie "ovulačného vývoja" židovského obyvateľstva v Česku. Rodiny, ktoré mali iba dcéry, boli považované za vymreté a druhorodení synovia, ak sa chceli oženiť, sa museli vysťahovať z krajiny. Mnoho mladších židov sa vtedy vysťahovalo do Poľska a na západné Slovensko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Frunc|meno=Ondřej|autor=Ondřej Frunc|odkaz na autora=|titul=Židovské ghetto, na podkladech plánů z let 1727|url=https://theses.cz/id/uloylm/|vydavateľ=Masarykova univerzita v Brně, Filozofická fakulta|dátum vydania=2007|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-17|miesto=|jazyk=cs}}</ref>

Koncom vlády Márie Terézie žilo na Slovensku asi 15 000 Židov.<ref>ŠPIESZ, Anton: ''Dejiny Slovenska na ceste k sebauvedomeniu.'' Bratislava : Perfekt, 1992, s. 57.</ref> V priebehu 19. storočia došlo vďaka [[Tolerančný patent|Tolerančnému patentu]] [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II]]. z roku [[1781]] do veľkej miery k zlepšeniu sociálneho a ekonomického postavenia židovského obyvateľstva. 

Zákonom z roku 1840 umožnila uhorská vláda Židom usídľovať sa v mestách, s výnimkou banských a zrušila ďalšie hospodárske obmedzenia. To umožnilo Židom opustiť Židovské mesto (ghetto) a začleniť sa medzi meštianstvo.

Podľa zákona z roku 1868 dostali Židia ako náboženské spoločenstvo v mnohých ohľadoch väčšie práva, než mali iné nemaďarské národnosti v Uhorsku, čo vyvolalo mnohé negatívne reakcie. Tento vývoj zavŕšil zákon o recepcii a zrovnoprávnení židov XLII / 1895, ktorým uhorský parlament v plnom rozsahu zrovnoprávnil Židov s ostatnými obyvateľmi krajiny a dovŕšil tak proces otvorenia geta a zaručoval Židom plnú občiansku a náboženskú slobodu.

[[Bratislava]] sa pod vedením rabína Moše Schreibera, známeho aj pod menom [[Chatam Sofer]] (1762 – 1839), stala sídlom uhorskej židovskej ortodoxie. Schreiber bol rabínom v Bratislave od roku [[1806]] a viedol obec až do svojej smrti. Založil vplyvnú [[Bratislavská ješiva|bratislavskú ješivu]] a viedol boj tradicionalistov proti rýchlo sa rozširujúcej religióznej reforme. Je pochovaný v [[Mauzóleum Chatama Sofera|mauzóleu Chatama Sofera]] v Bratislave. V roku [[1868]], rok po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] (Ausgleich) sa uhorskí Židia rozdelili na [[Neológia (judaizmus)|neologickú]] (reformistickú), [[Ortodoxia (judaizmus)|ortodoxnú]] a [[status quo ante]] frakciu. Bol to následok nedoriešeného konfliktu, ktorý vznikol na vládou organizovanom celouhorskom židovskom kongrese v Budapešti. Mnohé židovské obce v severnom Uhorsku sa definovali ako ortodoxné, aj keď existovali aj dôležité neologické komunity, napríklad v Bratislave a Košiciach.<ref name="kleinpejsova">[http://www.slovak-jewish-heritage.org/history-of-jews-in-slovakia.html?&L=1 Rebekah Klein-Pejšová: Dejiny Židov na Slovensku]</ref>

== Medzivojnové obdobie ==
Prvýkrát sa slovenská židovská komunita identifikovala po prvej svetovej vojne v rámci mladého československého štátu. Aj keď [[Československo]] mohlo byť ideálnym prostredím pre Židov v kontexte strednej Európy medzi dvoma vojnami, prechod medzi dvoma režimami skomplikoval šok z rozpadu [[Monarchia|monarchie]] a ničenie židovského majetku, ktoré ho sprevádzalo. Vláda podporovala zavedenie židovskej národnosti ako koncepcie príslušnosti k národu, ktorú väčšina Židov prijala. Židovské národné hnutie sa snažilo spojiť roztrieštenú židovskú populáciu na národných princípoch.

Po vzniku ČSR postupne získali Židia kladný vzťah k novému štátu. [[Sionizmus]] spojený s emigráciou sa začal presadzovať až v 30. rokoch 20. storočia s nárastom [[Antisemitizmus|antisemitizmu]] a snahou o slovenskú nezávislosť.<ref name="kleinpejsova" />

=== Obce s najvyšším percentuálnym počtom Židov (1930) ===
<small>'''údaje: Sčítanie obyvateľov v roku 1930''' (židovské obyvateľstvo podľa vierovyznania)</small>

# [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] (<small>dnes časť: [[Ľubotice]]</small>) - '''49,53%''' (315)
# [[Dunajská Streda]] - 42,26 % (2.654)
# [[Stropkov]] - 37,19 % (1.031)
# [[Medzilaborce]] - 34,31 % (874)
# [[Vranov nad Topľou]] - 32,77 % (936)
# [[Humenné]] - 32,17 % (1.812)
# [[Bardejov]] - 29,29 % (2.264)
# [[Michalovce]] - 29,18 % (3.386) a 29,4% (4.197) v 1940-om roku
# [[Galanta]] - 29,12 % (1.274)
# [[Mrázovce]] - 27,85 % (22)
# [[Sečovce]] - 26,84 % (1.055)
# [[Topoľčany]] - 25,11 % (2.192)
# [[Kráľovský Chlmec]] - 24,74 % (810)
# [[Zborov (okres Bardejov)|Zborov]] - 23,29 % (467)
# [[Sobrance]] - 22,08 % (336)
# [[Ladomirová]] - 20,99 % (166)
# [[Hanušovce nad Topľou]] - 20,06 % (271)
# [[Šarbov]] - 20,00 % (28)
# [[Tornaľa]] - 19,66 % (682)
# [[Lipany]] - 19,58 % (283)

=== Obce s najvyšším počtom Židov (1930) ===
<small>'''údaje: Sčítanie obyvateľov v roku 1930''' (židovské obyvateľstvo podľa vierovyznania)</small>

# [[Bratislava]] - 14 882 (12,02 %)
# [[Košice]] - 11 195 (15,97 %)
# [[Prešov]]  - 3 965 (18,21 %)
# [[Nitra]] - 3 809 (17,90 %
# [[Michalovce]] - 3 386 (29,18 %) a 4 197 (29.4 %) v r. 1940
# [[Trnava]] - 2 728 (11,39 %)
# [[Dunajská Streda]] - 2 654 (42,26 %)
# [[Nové Zámky]] - 2 535 (11,29 %)
# [[Žilina]] - 2 498 (14,31 %)
# [[Lučenec]] - 2 278 (14,74 %)
# [[Bardejov]] - 2 264 (29,29 %)
# [[Topoľčany]] - 2 192 (25,11 %)
# [[Komárno]] - 2 001 (9,46 %)
# [[Humenné]] - 1 812 (32,17 %)
# [[Trenčín]] - 1 539 (13,03 %)
# [[Levice (Slovensko)|Levice]] - 1 448 (11,51 %)
# [[Piešťany]] - 1 344 (11,13 %)
# [[Nové Mesto nad Váhom]] - 1 309 (19,26 %)
# [[Galanta]] - 1 274 (29,12 %)
# [[Kežmarok]] - 1 166 (16,13 %)

=== Spišské židovské aktivity ===
Na Spiši v medzivojnovom období ([[1918]]{{--}}[[1939]]) mali Židia najpočetnejšie zastúpenie v Kežmarku, v Spišskej Novej Vsi, Poprade, Levoči, Spišskom Podhradí, Krompachoch, Starej Ľubovni, Gelnici a v Spišskej Starej Vsi. Napríklad V Spišskej Novej Vsi vlastnili polovicu pohostinstiev, prevažnú väčšinu obchodov so zmiešaným tovarom a textilom, vlastnili všetky kaviarne a hotely, všetky kníhkupectvá, obchody s klenotmi atď. Z 92 podnikov v 20. rokoch 20. storočia vlastnili 61.

Na konferencii Židovskej národnej rady v roku [[1919]] sa dohodli, že sa budú politicky organizovať. Židovská strana sa už v prvých parlamentných voľbách ([[1920]], [[1925]], [[1929]]) uchádzala o politické mandáty a najväčšie úspechy dosiahla v komunálnych voľbách, kde získala kreslá v zastupiteľstvách takmer všetkých spišských obcí a miest. V Kežmarku významné funkcie zastával MUDr. Armín Klein, MUDr. Leopold Teichner a MUDr. Dezider Kornhauser. V Spišskej Novej Vsi Šimon Pollák, Dr. Alfréd Singer, Arpád Weiss, JUDr. Alexander Friedmann, Max Singer, JUDr. Artur Littmann.

Židia sa združovali v dobročinných spolkoch ''Chevra Kadiša, Spolku židovských žien a Bikur Cholim'', ktoré poskytovali pomoc sociálne odkázaným členom komunity. Medzi mládežníkmi mal veľký ohlas sionizmus - hnutie za suverénny židovský štát. V roku [[1928]] emigrovali do [[Palestína|Palestíny]] prví mládežníci. [[Sionizmus|Sionistické]] Židovky zakladali pobočky svetovej ženskej organizácie WISO (Womens International Sionist Organisation). Angažovali sa mládežníci i športovci, ktorí zakladali svoje organizácie. Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[1930]] žilo na Spiši 6911 príslušníkov židovského náboženstva, čo bolo 5,05% z celkového počtu obyvateľstva. K židovskej národnosti sa prihlásilo 50,5% občanov židovského vierovyznania.<ref name="Pollák" />

== [[Druhá svetová vojna]] a [[holokaust]] ==
Antisemitské výpady na konci 30. rokov 20. storočia, ktoré vznikali pod vplyvom nových európskych ideológií zmenili podiel Židov na hospodárskom, spoločenskom a politickom dianí v mnohých krajinách.

[[Mníchovská dohoda]] zo septembra roku 1938 mala za následok rýchly rozpad Československa a vznik [[Fašizmus|fašistického]] [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] pod vedením [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] v marci 1939. Množili sa otvorené útoky na židovskú komunitu. Napríklad v [[Poprad]]e 14. marca 1939 vtrhli do modlitebne členovia Freiwilige Schutzstaffel (polovojenský zbor politickej strany Deutsche Partei). Protižidovské akcie boli v [[Podolínec|Podolínci]], spišskonovoveskej synagóge, ktorú v júni 1939 zapálili. Protižidovské opatrenia začali už v období autonómie Slovenska (1938 – 1939) a pokračovali i v Slovenskej republike (1939 – 1945). Židia boli postupne vytlačení z hospodárskeho i spoločenského života. Roku 1941 bol vydaný tzv. [[židovský kódex]], podľa ktorého bol pojem Žid vymedzený na rasovom a nie náboženskom základe.<ref name="kleinpejsova" /> Podľa vládneho nariadenia sa za Žida bez ohľadu na pohlavie považoval ten, kto:
# pochádza najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov,
# židovský miešanec, ktorý pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov, ak dňa 20. apríla 1939 bol alebo po tomto dni sa stal príslušníkom izraelitského (židovského) vyznania, po 20. apríli 1939 vstúpil do manželstva so Židom, pochádza z manželstva so Židom uzavretého po 20. apríli 1939, pochádzal z nemanželského styku so Židom a narodil sa ako nemanželské dieťa po 20. februári 1940.
Za židovského starého rodiča podľa rasy sa pokladal ten, kto patril k izraelitskému vyznaniu. Židia museli nosiť žltú [[Dávidova hviezda|Dávidovu hviezdu]], nesmeli uzatvárať manželstvá s Nežidmi, stratili volebné právo, nesmeli byť volení do slovenského snemu a ani iných orgánov, nesmeli byť členmi politických strán, nesmeli byť zamestnaní vo verejnej správe. Židovský kódex im zakazoval vykonávať lekársku, lekárnickú a zverolekársku prax. Obmedzoval pohyb Židov na území Slovenska, nesmeli chodiť do parkov, na námestia, na kúpalisko, mali obmedzenú návštevu kaviarní, hostincov, výstav a pod. Jedinou organizáciou, ktorá mohla zastupovať ich záujmy bola [[Ústredňa Židov]] so sídlom v Bratislave. Židovské náboženské obce smeli vykonávať obrady len v budovách, pri ktorých bolo zjavné, že nie sú synagógy alebo modlitebne. Židovskí žiaci boli vylúčení zo všetkých verejných škôl. Bolo zakázané súkromné vyučovanie, rozširovanie židovskej tlače, boli rozpustené všetky židovské organizácie a spolky, židovskí poslanci stratili mandáty, židovskí vojaci boli preraďovaní do pracovných táborov, zakázané bolo rituálne zabíjanie zvierat, vodičom odoberali vodičské oprávnenia, občanom pasy, bol nariadený súpis židovského majetku. Od 1. marca [[1940]] bolo platné nariadenie, podľa ktorého sa Židia nesmeli zdržiavať na uliciach v dobe od dvadsiatej hodiny večer do piatej hodiny ráno. Napríklad Židia nesmeli bývať na hlavnej ulici v Spišskej Novej Vsi, prípadne mať okná na hlavnú ulicu. Cestovať smeli len na zvláštne povolenie, nesmeli vlastniť autá, počúvať rozhlas, vlastniť športové potreby, nesmeli žiadať o slovenskú národnosť. Mnohí Židia s obavy pred vyhladením prestupovali na katolícku vieru.<ref name="Pollák" />
 
Formou vládnych nariadení, tzv. [[Arizácia|arizáciou]] boli Židia postupne zbavení všetkého majetku. Arizačný proces sa začal 1. februára [[1940]]. Napríklad v štyroch spišských mestách ( Poprad, Kežmarok, Levoča, Spišská Nová Ves) výška priznaného židovského majetku predstavovala 227 miliónov Ks. Do 1. októbra [[1941]] boli zlikvidované alebo arizované všetky židovské podniky.<ref name="Pollák" />

== Deportácie do koncentračných,pracovných a vyhladzovacích táborov ==
Prvý konkrétny krok k deportáciám do vyhladzovacích táborov sa uskutočnil pravdepodobne 23. a 24. októbra [[1941]], kedy [[Hitler]]ov hlavný stan navštívila delegácia najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky na čele s prezidentom [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]]. Vtedy bolo oznámené, že na území Poľska budú vyčlenené priestory, kde sa postupne sústredia všetci európski Židia. Delegácii bolo naznačené, že Slovenská republika by mala v tejto záležitosti získať európske prvenstvo. Vtedajší predseda vlády a minister zahraničia [[Vojtech Tuka]] pripravil dohodu o tzv. kolonizačnom poplatku, t. j. za každú deportovanú židovskú osobu zaplatiť Nemecku 500 ríšskych mariek za uhradenie presídľovacích nákladov. Deportačnú akciu mali uskutočniť členovia [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]]. Sústreďovacie tábory boli v [[Bratislava|Bratislave]], [[Nováky|Novákoch]], [[Žilina|Žiline]], Seredi a v Poprade. Vo februári [[1942]] ministerstvo vnútra nariadilo uskutočniť všeobecný súpis a evidenciu Židov. Súpis, i keď mnohokrát upravovaný, dopĺňaný i škrtaný, sa stal základom pre deportačné zoznamy. Boli udeľované výnimky, ktoré znamenali (aspoň dočasnú) záchranu pred deportáciou.Ďalej vznikli dva tábory.Vznikli dva tábory - Vel'ký Kýr a Miloslavov, kde sa nachádzalo cez 700 židov, ktorých nechcel prijať ani jeden štát. Táto situácia trvala takmer do
konca roku 1938, ked' bolo deportovaným umožnené vrátiť sa do svojich bývalych domovov, resp. do táborov v Nitre a na Patrónke v Bratislave. V tábore Miloslavov sa odhadoval počet židov na 300 spoločne s malými deťmi. Záznamy o polohe nie sú známe. Tábor vo Veľkom Kýre  bol rozsiahlejší. Preživší tvrdia,že v tábore bole cez 400 židov.Po vyše 4 mesiacoch boli židia  deportovaný.
Vyhladzovacie tábory na území slovenska:
 Po odohraných udalostiach sa 1. transport slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora bol vypravený zo železničnej stanice v Poprade 25. marca 1942 (streda) o 20:20 hod.

Do vagónov, pôvodne určených na prepravu 

=== Deportácie na Spiši ===
V marci [[1942]] sa začali deportácie do nacistických vyhladzovacích táborov. V popradských kasárňach sústreďovali židovské dievčatá z celého východného Slovenska vo veku od 18 (neskôr od 16) do 35 rokov. Prvý transport 999 dievčat a bezdetných žien pozostával z 25 dobytčích vagónov a popradskú stanicu opustil [[25. marec|25. marca]] [[1942]] krátko po 20. hodine <ref>[http://www.upn.gov.sk/sk/25-marec-1942-%E2%80%93-1-transport-slovenskych-zidov-do-vyhladzovacieho-tabora/ 25. marec 1942 – 1. transport slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora]</ref>. Smeroval do tábora [[Osvienčim]]. Na predlaktiach mali vytetované čísla od 1000 do 1998; tábor prežilo 20 mladých žien. Transporty žien pokračovali z [[Poprad]]u aj v nasledujúcich dňoch. Do začiatku júna 1942 z popradského sústreďovacieho tábora odišlo ešte šesť transportov; 3 tisíc osôb bolo odvlečených do Osvienčimu a 3858 do táborov v dištrikte [[Lublin]].
[[Súbor:NZZsidóemlék001.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa Židov v Nových Zámkoch , ktorí zahynuli v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny.]]
Po ženských nasledovali mužské transporty. Dňa [[29. marec|29. marca]] [[1942]] odchádzal zo [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] prvý transport 96 Židov do koncentračného strediska v Žiline. Boli v ňom Židia zo [[Smižany|Smižian]], [[Rudňany|Rudnian]], [[Betlanovce|Betlanoviec]], [[Vydrník]]a, [[Hincovce|Hincoviec]], [[Krompachy|Krompách]], Vyšných a Nižných [[Slovinky|Sloviniek]] a [[Spišské Vlachy|Spišských Vlách]]. Potom začali odchádzať rodinné transporty – prvý odišiel z Trnavy [[11. apríl]]a [[1942]]. K hromadným deportáciám na strednom a dolnom Spiši došlo koncom mája [[1942]]. Sústreďovali židovské rodiny z levočského a spišskonovoveského okresu. Z Kežmarku a okolí Židia boli sústreďovaní do mestského hradu a prevážaní do Popradu. Do 30. augusta 1942 bolo z Kežmarku, kde žilo najviac Židov na Spiši, odvlečených 1001 osôb. Z východného Slovenska bolo vypravených 19 transportov s 19 052 osobami.<ref name="Pollák" />

Mnohí sa snažili [[Deportácia|deportáciám]] vyhnúť útekom do [[Maďarsko|Maďarska]]. Jeho súčasťou teraz boli aj časti južného Slovenska, ktoré pripadli Maďarsku po [[Okupácia južného Slovenska|okupácii južného Slovenska]], ktorá bola výsledkom [[Prvá viedenská arbitráž|Prvej Viedenskej arbitráže]] v novembri 1938.

Deportácie zo Slovenska trvali od [[25. marec|25. marca]] do [[20. október|20. októbra]] [[1942]] a boli obnovené po nemeckej okupácii Slovenska. Obnovené boli [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zo [[Sereď|Serede]] do [[31. marec|31. marca]] [[1945]]. Deportácie z územia anektovaného Maďarskom sa uskutočnili v máji a júni roku 1944, po nemeckej okupácii krajiny v marci 1944. Počas vojny zahynulo asi 105 tisíc slovenských Židov, teda asi 77% predvojnovej populácie, vrátane Židov z južného Slovenska, ktoré pripadlo Maďarsku po Viedenskej arbitráži v novembri 1938.<ref name="kleinpejsova" />

== Povojnové obdobie ==
Najznámejšou antisemitskou udalosťou po druhej svetovej vojne bol tzv. [[Topoľčiansky pogrom]]. Dňa 24. septembra 1945 rozvášnený dav v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] napadol židovské obyvateľstvo mesta – 48 ľudí bolo zranených, 15 muselo byť s ťažkými zraneniami prevezených do nemocnice.<ref>[http://topolcany.dnes24.sk/cierny-den-v-historii-topolcian-falosna-sprava-sposobila-hysteriu-157907 Čierny deň v histórii Topoľčian: Falošná správa spôsobila hystériu]</ref> Do kategórie povojnových masakrov spadajú i vraždy 11 Židov na severovýchodnom Slovensku koncom roku 1945, spáchané skupinou tzv. [[Banderovci|Banderovcov]] v obci [[Kolbasov]], známe aj ako [[Kolbasovská tragédia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Banderovci očami historikov - pohľad tretí Michal Šmigeľ: Vraždy Židov a komunistov na severovýchodnom Slovensku v roku 1945 - Kolbasovská tragédia |url=http://www.holosy.sk/smigel3 |dátum prístupu=2015-05-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170905231737/http://www.holosy.sk/smigel3 |dátum archivácie=2017-09-05 }}</ref>

== Obdobie komunizmu (1948 až 1989) ==
Na začiatku roku 1948 bolo na Slovensku 41 obnovených židovských obcí a žilo tu asi tridsať tisíc Židov, ktorí prežili holokaust. Po prevzatí moci komunistami v roku 1948 tisíce z nich emigrovali do novovzniknutého štátu [[Izrael]], do Spojených štátov, Kanady, Austrálie a do iných krajín. Prekážky, ktoré kládol režim, zmarili snahy oživiť židovský komunitný život a aktivity. Židia skrývali svoje náboženstvo, vytvorili si nové životy a dodržiavali oficiálnu mlčanlivosť v otázkach židovských dejín a holokaustu.<ref name="kleinpejsova" />

[[Štátna bezpečnosť]] židovské obyvateľstvo sledovala. V období tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] začala celoštátnu akciu Pavúk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Žáček|meno=Pavel|autor=Pavel Žáček|odkaz na autora=|titul=V ČELE ŠTB. Pád režimu v záznamoch dôstojníka tajnej polície|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/v-cele-stb.pdf|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum vydania=2006|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-17|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> (1971 až 1988<!-- Z citovaného zdroja https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/v-cele-stb.pdf o Pavúk:
Tzv. antisovětská emigrantská centra NTS (Nacionalnij Trudovoj Sajuz) (novogo pokolenija) ... centrálu NTS v Holandsku a SRN..

LVII
„Podstavenou agentúrou a operatívnou technikou bolo potvrdené, že objekty udržujú kontakty na emigrantské centrá NTS vo Francúzsku a zaoberajú sa  prepravou ukrajinsko nacionalistickej literatúry do ZSSR.” V celostátní akci „Pavúk”, vedené X. správou SNB, 2. odbor mapoval osoby židovského původu. „Plánované úlohy boli plnené priebežne. Doposiaľ bola vykonaná previerka a mapovanie osôb pod písmenami A – S.” 

LXVIII
Při plnění další celostátní akce „Pavúk” příslušníci 2. odboru vložili do evidence 1661 osob židovského původu. „Boli ustálené druhy, formy a výšky jednotlivých podpôr, organizácie, ktoré ich poskytujú a osoby, ktoré ich dostávajú.”  -->), v rámci ktorej bolo zriadených postupne 20 tisíc zložiek vedených na československých občanov židovského pôvodu. Prevažnú väčšinu spisov stihla [[ŠtB]] zničiť ešte v decembri 1989. Cieľom akcie bolo obmedzenie židovského náboženského a kultúrneho života za pomoci sledovania, donášania, zastrašovania a represií.{{Bez citácie}}

== Súčasnosť ==
Po zmene spoločenského zriadenia v roku 1989 sa slovenská židovská komunita prebudila k novému životu. Židovské komunity môžu slobodne realizovať svoj náboženský, kultúrny a komunitný život. Dnes žije na Slovensku asi 3 až 5 tisíc Židov. Boli zriadené inštitúcie, ktoré pomáhajú spoznávať históriu a kultúru Židov na Slovensku:

* [[Slovak Jewish Heritage]]
* [[Židovské komunitné múzeum v Bratislave]]
* [[Múzeum židovskej kultúry]]
* [[Židovský kultúrny inštitút]]
* [[Dokumentačné stredisko holokaustu]]

Všetky židovské obce sú zastrešené pod organizáciou [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR]], ktorá slovenské židovstvo reprezentuje v rámci Slovenska aj medzinárodne, stará o zachovanie náboženského, kultúrneho a komunitného života, zabezpečuje sociálnu a zdravotnú starostlivosť o svojich starších členov a hlavne preživších holokaustu. Podstatnou úlohou je zachovanie židovských pamiatok, [[Synagóga|synagóg]] a cintorínov, ktorým hrozí zničenie.

=== Obce s najvyšším percentuálnym počtom židov (2001) ===
<small>'''údaje: Sčítanie obyvateľov v roku 2001''' (židovské obyvateľstvo podľa vierovyznania)</small>

# [[Bacúrov]] - 6,25 % (6)
# [[Korejovce]] - 1,43 % (1)
# [[Banská Belá]] - 0,74 % (9)
# [[Košice – mestská časť Staré Mesto|''Košice - Staré Mesto'']] - 0,70 % (156)
# [[Kraskovo (okres Rimavská Sobota)|Kraskovo]] - 0,64 % (1)
# ''[[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava - Staré Mesto]]'' - 0,60 % (269)
# [[Mučín]] - 0,58 % (4)
# [[Merašice]] - 0,52 % (2)
# [[Nemčiňany]] - 0,51 % (4)
# [[Lúčnica nad Žitavou]] - 0,43 % (4)
# [[Buková (okres Trnava)|Buková]] - 0,42 % (3)
# [[Dražkovce]] - 0,39 % (2)
# [[Krásnohorské Podhradie]] - 0,34 % (8)
# [[Podzámčok]] - 0,33 % (1)
# [[Galanta]] - 0,32 % (53)
# ''[[Košice – mestská časť Sever|Košice - Sever]]'' - 0,32 % (64)
# ''[[Košice – mestská časť Juh|Košice - Juh]]'' - 0,31 % (74)
# ''[[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Bratislava - Nové Mesto]]'' - 0,31 % (117)
# ''[[Košice – mestská časť Pereš|Košice - Pereš]]'' - 0,30 % (3)
# [[Dúbravica]] - 0,28 % (1)

=== Obce s najvyšším počtom židov (2001) ===
<small>'''údaje: Sčítanie obyvateľov v roku 2001''' (židovské obyvateľstvo podľa vierovyznania)</small>

# [[Bratislava]] (<small>všetky mestské časti</small>) - 748 (0,17 %)
# [[Košice]] (<small>všetky mestské časti</small>) - 406 (0,17 %)
# ''[[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava - Staré Mesto]]'' - 269 (0,60 %)
# ''[[Košice – mestská časť Staré Mesto|Košice - Staré Mesto]]'' - 156 (0,70 %)
# ''[[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislava - Ružinov]]'' - 152 (0,22 %)
# ''[[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Bratislava - Nové Mesto]]'' - 117 (0,31 %)
# ''[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Bratislava - Petržalka]]'' - 106 (0,09 %)
#[[Nové Zámky]] - 100 (0,24 %)
# ''[[Košice – mestská časť Juh|Košice - Juh]]'' - 74 (0,31 %)
# [[Prešov]] - 67 (0,07 %)
# [[Dunajská Streda]] - 66 (0,28 %)
# ''[[Košice – mestská časť Sever|Košice - Sever]]'' - 64 (0,32 %)
# [[Komárno]] - 60 (0,16 %)
# [[Galanta]] - 53 (0,32 %)
# [[Nitra]] - 49 (0,06 %)
# [[Žilina]] - 48 (0,06 %)
# [[Banská Bystrica]] - 44 (0,05 %)
# ''[[Košice – mestská časť Západ|Košice - Západ]]'' - 41 (0,10 %)
# [[Trnava]] - 40 (0,06 %)
# ''[[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislava - Dúbravka]]'' - 33 (0,09 %)

== Významné osobnosti Slovenského židovstva ==
* [[Rudolf Vrba]] (Walter Rosenberg)
* [[Veronika Polakovičová]]
* [[Alfréd Wetzler]]
* [[Richard Réti]]
* [[Gisi Fleischmannová|Gizela Fleischmannová]]
* [[Chatam Sofer]]
* [[Eugen Rosenberg]]
* [[Ivan Reitman]]<ref>https://www.csfd.cz/tvurce/3363-ivan-reitman//</ref>
* [[Tuvia Rübner]]<ref>http://www.milanium.sk/vydavatelstvo/autori/tuvia-rubner</ref><ref>https://www.knihyprekazdeho.sk/Kniha/pamat-popola-1136073</ref>
* [[Shlomo Breznitz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.shlomo-breznitz.com/ |dátum prístupu=2019-07-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190719140517/https://www.shlomo-breznitz.com/ |dátum archivácie=2019-07-19 }}</ref>
* [[Yehoshua Robert Büchler]]<ref>https://biblio.hiu.cas.cz/authorities/109444</ref>
* [[Gila Fatranová]]<ref>https://www.yadvashem.org/author/gila-fatran.html</ref><ref>https://www.aktuality.sk/clanok/375759/gila-fatran-bombardovanie-jej-zachranilo-zivot/</ref>
* [[Adolf Frankl]]<ref>https://bratislavskerozky.sk/adolf-frankl-maliar-vojnovych-hroz-miloval-bratislavu/</ref><ref>https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/59135-adolf-frankl-maloval-svojich-mucitelov/</ref>
* [[Edita Ernst-Drori]]<ref>https://www.csfd.cz/film/301867-volali-ma-katka/komentare/</ref><ref>https://www.snm.sk/?eshop-nova&stranka=23&produkt=drori-ernstova-edita-roky-potom</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.szpb.sk/arte-content/uploads/2017/04/Bojovnik_012014.pdf |dátum prístupu=2019-07-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201001213326/https://www.szpb.sk/arte-content/uploads/2017/04/Bojovnik_012014.pdf |dátum archivácie=2020-10-01 }}</ref>
* [[Miri Fabian]]<ref>https://www.csfd.cz/tvurce/69341-miri-fabian/</ref><ref>https://www.csfd.cz/film/301863-narodili-sa-na-slovensku/komentare/</ref><ref>https://www.imdb.com/name/nm0264577/</ref>
* [[Martin Gregor]]
* [[Ladislav Grosman]]
* [[Edita Grosmanová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.delet.sk/zivot-a-judaizmus/historia/pribehy-prezivsich-2-edita-grosmanova |dátum prístupu=2019-08-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190907024601/http://www.delet.sk/zivot-a-judaizmus/historia/pribehy-prezivsich-2-edita-grosmanova |dátum archivácie=2019-09-07 }}</ref>
* [[Juraj Herz]]
* [[Ivan Kamenec]]
* [[Ján Kalina]]
* [[Agneša Kalinová]]
* [[Arieh Klein]]<ref>https://zilina-gallery.sk/wiki/Arieh_Klein</ref><ref>https://www.csfd.cz/film/412952-arieh-klein-muz-s-dvoma-srdcami/komentare/</ref><ref>https://myzilina.sme.sk/c/7758215/zomrel-zilinsky-rodak-arieh-klein.html</ref>
* [[Dušan Klein]]
* [[Geza Maroti Rintel]]
* [[Imi Lichtenfeld]]
* [[Leopold Lahola]]
* [[Egon Lánsky]]
* [[Filip Müller]]
* [[Akiva Nir]]
* [[Chaviva Reiková]]
* [[Arnošt Rosin]]<ref>https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/486078-arnost-rosin-uz-nie-je-zabudnuty-hrdina-ktory-utiekol-z-auschwitzu/</ref><ref>https://mytrencin.sme.sk/c/20777424/arnost-rosin-pre-nacisticke-bestie-iba-vazen-cislo-29858.html</ref><ref>https://www.milost.sk/logos/clanok/arnost-rosin</ref>
* [[Ctibor Rybár]]<ref>https://www.pametnaroda.cz/cs/rybar-ctibor-1920</ref><ref>https://www.martinus.sk/?uItem=61357</ref>
* [[Otto Smik]]
* [[Juraj Spitzer]]
* [[Martin Spitzer]]
* [[Nathan Steiner]]<ref>https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/359596-prezit-holokaust-bolo-otazkou-stastia-pre-mna-ako-zazrak/</ref><ref>https://www.radio.cz/cz/rubrika/krajane/nathan-steiner</ref>
* [[Viliam Steiner]]
* [[Selma Steinerová]]<ref>https://kultura.sme.sk/c/5532994/selma-steinerova-dama-medzi-knihami.html</ref>
* [[Pavel Taussig]]<ref>https://www.kritiky.cz/recenze-knih/2018/pavel-taussig-chlapec-ktery-prezil-pochod-smrti/</ref>
* [[Viktor Tausk]]
* [[Pavel Traubner]]
* [[Jehuda Lahav]]
* [[Adolf Burger]]
* [[Tomáš Radil]]
* [[Jehuda Roth]]
* [[Juraj Stern]]
* [[Cvi Weinberg]]

== Významné židovské pamiatky na Slovensku ==
=== Synagógy ===
[[Súbor:Lučenec - synagóga (2016).jpg|náhľad|Synagóga v Lučenci]]
[[Súbor:Presov12Slovakia145.JPG|náhľad|Synagóga v Prešove]]
[[Súbor:Synagoga stupava 2009.JPG|náhľad|Synagóga v Stupave]]
* [[Synagóga v Banskej Štiavnici]]
* [[Ortodoxná synagóga v Bratislave|Synagóga v Bratislave]]
* [[Synagóga v Brezne]]
* [[Synagóga v Bytči]]
* [[Synagóga v Galante]]
* [[Synagóga v Huncovciach]]
* [[Nová ortodoxná synagóga v Košiciach|Synagóga v Košiciach]]
* [[Synagóga v Liptovskom Mikuláši]]
* [[Synagóga v Lučenci]]
* [[Synagóga v Malackách]]
* [[Synagóga v Nitre]]
* [[Synagóga v Nových Zámkoch]]
* [[Ortodoxná synagóga v Prešove]]
* [[Synagóga v Ružomberku]]
* [[Synagóga v Senci]]
* [[Synagóga v Spišskom Podhradí]]
* [[Synagóga v Stupave]]
* [[Synagóga status quo ante v Šahách]]
* [[Synagóga v Šamoríne]]
* [[Synagóga v Šuranoch]]
* [[Synagóga v Trenčíne]]
* [[Synagóga status quo ante|Synagóga status quo ante v Trnave]]
* [[Ortodoxná synagóga v Žiline]]
* [[Neologická synagóga v Žiline]]

=== Ostatné pamiatky ===
* [[Židovské suburbium v Bardejove]]
* [[Židovský cintorín v Banskej Štiavnici]]
* [[Mauzóleum Chatama Sofera]]
* [[Múzeum židovskej kultúry|Múzeum židovskej kultúry v Bratislave]]
* [[Židovské komunitné múzeum v Bratislave]]
* [[Menház Komárno]]
* [[Areál Židovskej náboženskej obce v Košiciach]]
* [[Židovský cintorín v Lipanoch]]
* [[Židovský cintorín v Spišskej Novej Vsi]]
* [[Židovský cintorín v Žiline]]
* [[Múzeum židovskej kultúry v Žiline]]

== Referencie ==
{{reflist|2}}

== Pozri aj ==

* [[Židia v Česku]]
*[[Holokaust]]
*[[Arizácia]]

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Kamenec | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = Ivan Kamenec | titul = Po stopách tragédie | vydanie = 1 | vydavateľ = Archa | miesto = Bratislava | rok = 1991 | počet strán = 304 | url = https://archive.org/details/postopachtragedi0000kame | isbn = 80-7115-015-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Lipscher | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Židia v slovenskom štáte 1939 – 1945 | vydanie = 1 | vydavateľ = Print-servis | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 256 | url = | isbn = 80-900470-2-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Nižňanský | meno = Eduard | autor = | odkaz na autora = Eduard Nižňanský | titul = Židovská komunita na Slovensku medzi československou parlamentnou demokraciou a slovenským štátom v stredoeurópskom kontexte | vydanie = | vydavateľ = Universum | miesto = Prešov | rok = 1999 | počet strán = 293 | url = | isbn = 80-967753-3-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Mlynárik | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = Ján Mlynárik | titul = Dějiny Židů na Slovensku | vydanie = 1 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 358 | url = | isbn = 80-200-1301-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Jelínek | meno = Ješajahu Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Dávidova hviezda pod Tatrami : Židia na Slovensku v 20. storočí | vydanie = | vydavateľ = Vydavateľstvo Jána Mlynárika | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 491 | url = | isbn = 978-80-904134-3-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* [[Peter Kónya|KÓNYA, Peter]] (ed.): ''Židia pred a za Karpatmi v priebehu stáročí.'' Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2013. 440 s. ISBN 978-80-555-1043-9

== Externé odkazy ==
* {{slk}} [http://www.uzzno.sk Ústredný zväz židovských náboženských obcí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140910003644/http://www.uzzno.sk/ |date=2014-09-10 }}
* {{slk}} [http://www.slovak-jewish-heritage.org/pagetitle.html?&L=1 Slovenské židovské kultúrne dedičstvo]
* {{slk}} [http://www.czsk.net/svet/clanky/sr/zidiaslov.html Ako sú organizovaní Židia na Slovensku]
* {{slk}} [http://edahfilm.sk Židia na Slovensku - krátke filmy]
* {{slk}} [http://religiask.blogspot.sk/2011/11/zidia-na-slovensku.html Židia na Slovensku]

== Zdroj ==
* {{preklad|en|Topoľčany pogrom}}

{{Národnostné menšiny na Slovensku}}

[[Kategória:Židia na Slovensku| ]]
[[Kategória:Židia podľa štátu|Slovensko]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti na Slovensku]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Náboženstvo na Slovensku]]
[[Kategória:Judaizmus]]